Autorka sa zaoberá niektorými problémami a zmenami súčasnej rodiny, ako transformácia spoločnosti vytvorila nové životné situácie a podmienky. Abstract: The author deals with some problems and changes to the current family, as a transformation of developing new life situations and conditions. Sociálno-ekonomické, politické, prírodné a človekom spôsobené zmeny zasiahli do života spoločnosti a tým aj do života rodiny. Rodina prechádza prerodom od tradičnej rodiny, cez modernú, až po postmodernú rodinu. Globalizácia (Hrechová, 2005) posilňuje spájanie národov, kultúr, náboženstiev, ale v globalizácii moderný človek zostáva osamotený a osamotenosť má vplyv na jeho osobné rozhodnutia vo veciach morálky.
V súvislosti s modernizáciou a industrializáciou Sopóci (2001) konštatuje, že sa zmenili funkcie rodiny, mnohé z nich čiastočne prevzal štát. Aj Matoušek (1997) je toho názoru, že moderná doba oslobodila ľudí od väzieb k širšej rodine, ku komunite, od podriadenosti cirkvi, ale daňou za oslobodenie je rozčlenenie ľudského života do sfér riadených byrokratickými aparátmi novodobého štátu, ktoré nie sú dostatočne zladené a prepojené. Týmto sa oslabujú kompetencie súčasnej rodiny. Preto súčasnej rodine vieme priradiť tieto znaky (De Singly, 1999, s. 10): 1. väčšia závislosť na štáte, 2. väčšia nezávislosť na kruhu príbuzných, 3. väčšia nezávislosť manželov na rodine.
50. r. - retročasom, t.j. pokus o obnovenie centrálneho postavenia rodiny v spoločnosti (šťastné rodiny, funkčne oddelené a vzájomne sa doplňujúce roly muža a ženy, aspoň s troma deťmi). Od konca 50.r. ženy opúšťajú domácnosť a venujú sa profesionálnej kariére. Mení sa obsah a povaha rolí v rodine, t.j. 60. r. 70. r. sa zvyšuje počet nemanželských detí. Rodina ako monopol na legitímny sex padol, láska je založená na sexuálnej príťažlivosti. Rodina stratila monopol aj na plodenie detí vplyvom novej technológie (napr. vplyv hormonálnej antikoncepcie).
1. 2. individualizácia rodinných vzťahov, t.j. 3. 4. pluralizácia rodinných štruktúr znamená, že k tradičnej forme rodiny pribúdajú ďalšie formy so špecifickou štruktúrou vzťahov v rodine. V súčasnej rodine, na rozdiel od tradičnej rodiny, dosahujú členovia väčšiu individualitu. V minulosti príbuzenské väzby boli založené aj na odovzdávaní ekonomického dedičstva, v súčasnosti „ducha rodiny“ tvoria vzťahy medzi mužom, ženou a medzi rodičmi a deťmi. Genderová rovnosť patrí k základným prioritám Európskej únie. Prestáva platiť tradičné delenie rolí v rodine podľa pohlavia. Ženy sa dokážu uplatniť na trhu práce, stávajú sa finančne nezávislé od mužov, získavajú rovnaké vzdelanie ako muži. S rozvojom modernej spoločnosti sa mení usporiadanie rolí v rodinách.
Jankovský (2003) hovorí, že manželstvo je najzraniteľnejším článkom rodiny, pretože ide o proces, ktorý sa vyvíja v priebehu nášho života. Kvalita manželstva súvisí s kvalitou osobnosti muža a ženy, ktorí manželstvo uzatvárajú. Zmyslom manželstva je vzájomosť, zdieľanie osobného a intímneho vzťahu. Mení sa postavenie matky, otca a detí v rodine. V minulosti dieťa predstavovalo pre rodinu ekonomický prínos, t.j. pomocnú pracovnú silu. Dnes sa o dieťati hovorí o aj ako o ekonomickej záťaži (Šrajer, Musil, 2008), čoho dôsledkom je aj znižovanie pôrodnosti, narastá počet rodín, ktoré majú iba jedno dieťa, čím sa nepokrýva prirodzená reprodukcia.
Rodičia nedokážu dostatočne reagovať na potreby vlastných detí, pretože to nevedia, nenaučili sa reagovať na deti vnímajú, a s porozumením. Giddens (1992, In Hašková, 2009) tvrdí, že v súčasnej spoločnosti modernity sa menia princípy zakladania intímnych vzťahov. Prokreatívna rola intímneho vzťahu sa mení, na reflexivitu zosobnenú sexuálnou príťažlivosťou, zdieľanou intimitou a emotívnou komunikáciou. Vo vzťahu nejde o nájdenie prvého, jediného partnera na celý život, ale o emocionálnu väzbu.
Manželstvá sa v súčasnosti posúvajú do vyššieho veku. Prispelo k tomu rozšírenie antikoncepcie, plánovanie rodičovstva, preferovanie kariéry, pre mnohých mladých ľudí aj nedostupnosť vlastného bývania. Z jednej strany je to pozitívne, lebo deti sa rodia do zrelšieho rodinného prostredia a zrelších vzťahov medzi partnermi, rodina je materiálne pripravená pre dieťa. Z druhej strany sa však manželia rozhodujú iba pre jedno dieťa. Rodiny s jedným rodičom vznikajú najčastejšie rozvodom, ďalšou príčinou je ovdovenie, alebo narodenie dieťaťa mimo manželstva. Časť občanov žije v neformálnych zväzkoch, bez záujmu o uzatvorenie manželstva. Dopadom je zvýšený počet detí narodených mimo manželstva.
Rodina aj v súčasnosti je v mnohých smeroch nenahraditeľná, v existencii odkázaná na spoločnosť a preto je oveľa zraniteľnejšia. V rodine sa dieťa socializuje (začleňuje do siete sociálnych vzťahov), kde rodičia sú dôležitými identifikačnými vzormi. Funkčná rodina vytvára pre dieťa pocit bezpečia, istoty, dôvery, pocit domova, kde hlavným zmyslom rodiny je výchova detí. Význam rodiny spočíva aj v ovplyvňovaní kvality života jej jednotlivých členov. Rodina napĺňa svoje poslanie prostredníctvom funkcií reprodukčnej, ekonomickej, emocionálnej, socializačno-výchovnej, odpočinkovej a regeneračnej.
Rodinná výchova sa má utvárať ako oslobodzujúca funkcia smerujúca k autonomizácii a zodpovednosti. Problém rodiny (Di Fellice, 1999) sa ukazuje, ak jeden z rodičov zostane v hlbokom infantilizme, nevie sa dostať do správneho vzťahu s vlastným dieťaťom/deťmi (napr. členovia rodiny sú zaujatí vlastnou sebarealizáciou, vtedy sa nedarí zamerať sa na spoločné problémy). Bežným trendom sa stáva, že rodičia presúvajú svoju úlohu na výchovné inštitúcie ako novodobé jasle, materské a základné školy.
De Singly (2000) poukazuje aj na druhú stránku pojmu „záujem dieťaťa“. V niektorých prípadoch slúži tento pojem ako dobrý dôvod k zasahovaniu štátu do rodiny a to zvýšenou kontrolou súkromného života rodiny štátom, ktorý zaručuje isté podmienky jeho dobrého fungovania formou sociálnych pracovníkov, sociálnych asistentov, manželských poradcov, rodinných mediátorov a zoznam sa neustále zväčšuje. Skupina sociológov (Di Fellice, 1999) zasa poukazuje na fakt, že v spoločnosti fungujú aj rodičia, ktorí sa nedokážu pružne prispôsobiť novým povinnostiam, ktoré so sebou prinášajú sociálne a technologické zmeny. Nepriaznivé výchovné prostredie deti frustruje a je pôdou pre patologický rozvoj osobnosti dieťaťa. Taktiež nejednotnosť výchovného prístupu rodičov môže vytvárať v dieťati vnútorný konflikt. Preto niet nad pokojnú výchovnú atmosféru plnú láskyplného vzťahu medzi rodičom a dieťaťom.
V súčasnej spoločnosti a v rodinách vyrastajú deti a mládež, ktoré majú problémy v správaní. Delikventné správanie sa objavuje čoraz viac u detí v mladšom veku. Masmédiá ovplyvňujú predstavy, názory, postoje a potreby konzumentov. Dôsledkom nepriaznivého vplyvu médií nastáva oslabenie komunikácie a vzťahov v rodine. Výskumy dokazujú, že mládež trávi pred televízorom a pri počítačoch viac času ako by bolo akceptovateľné. Spoločné aktivity a rituály rodiny sa oslabili, v mnohých rodinách jednotliví členovia nežijú “spolu”, ale “vedľa seba”.
Z výskumu Sejčovej a Mišinskej (2005) vyplýva, že až 40% detí trávi voľný čas sledovaním televízie, hraním na počítačoch. Vplyv médií a počítačových hier má dopad na správanie detí, ktoré napodobňujú, „bojujú“ s nepriateľmi a stávajú sa hrdinami.
V roku 1563 Tridentský koncil prehlásil manželstvo za sviatosť a monogamiu za povinnosť. 60. roky označujeme za druhú rozvodovú revolúciu. V minulosti sa manželia brali v presvedčení, že v manželstve vytrvajú do smrti. spoločnosť mala prostriedky, ktoré rozvod znemožňovali, ako napr. verejná mienka. Manželstvo sa udržiavalo za každú cenu, ale v niektorých prípadoch traumatizovalo deti, či jedného z partnerov, čo viedlo spoločnosť k presadeniu rozvodu ako humánneho prostriedku (v prípade neriešiteľného problému, týrania a zneužívania). V súčasnosti vplyv verejnej mienky sa natoľko oslabil, že rozvod sa stal legitímnym ukončením manželstva (Levická, 2004).
Vychádzajúc zo štatistík Štatistického úradu Slovenskej republiky, v roku 2007 bolo 13 048 manželstiev ukončených rozvodovým konaním (In Zborník príspevkov z vedeckej konferencie, 2009). Medzi hlavné príčiny rozvodu zaraďujeme: Muži - 1. rozdielnosť pováh, názorov, záujmov, 2.nevera a 3. alkoholizmus. Ženy - 1. rozdielnosť pováh, názorov a záujmov, 2. súd nezistil zavinenie, 3. ostatné príčiny. Stúpa počet dospelých a detí, na ktorých rozvod zanecháva dôsledky. Deti zostávajú väčšinou v starostlivosti matky, stávajú sa súčasťou neúplnej rodiny.
Nepretržite sa ukazuje, že neúplná rodina môže byť zdrojom frustrácií pre všetkých členov (nedostatočné finančné prostriedky na živobytie). Opakované manželstvá sú náchylnejšie k rozvodu. Zodpovednosť prináleží k slobode konkrétneho, jedinečného človeka, ktorý zodpovedá za vlastné správanie. Ľudská podstata nás neoprávňuje prenášať ju na kolektív, pospolitosť. Diel svojej slobody a zodpovednosti môže odovzdať len človek, ale aj to len iba sám za seba. Ak pospolitosť prijatú zodpovednosť zneužije, v konečnom dôsledku následky nesie jednotlivec, lebo nesie individuálny diel zodpovednosti za toto zlyhanie (Diatka, 2001).
Rozvoj hodnotového systému človeka je spojený so sociálnym prostredím a s jeho pohľad na seba samého. Vychádza z pocitov identity a sebaobrazu, ktoré sa utvárajú vo výchovnom prostredí a sú determinované osobnostnými vlastnosťami podieľajúcimi sa na výchove (Turček, 2003). Nedostatočný hodnotový systém jedinca je dôsledkom výchovy v málo podnetnom prostredí, ale aj nedostatočnou stimuláciou k vývinovo vyšším hodnotám. V prípade neprijatia jedinca spoločnosťou nastáva odmietanie hodnotovej hierarchie uznávanej makrosocietou a rozvojom nežiaducich prejavov správania.
Na záver nám zostáva zamyslieť sa nad rodinou a položiť si otázku, čo spôsobuje jej úpadok. Vella (1999) hovorí o troch príčinách, ktoré spôsobujú tento fakt. Prvým je individualizmus, ktorý nahradil rodinu. Spoločnosť je agregáciou individualistov, ktorí uplatňujú svoje právo na autonómiu, personálne naplnenie, sexuálnu satisfakciu a to všetko stojí nad rodinou. Autonómia a práva nahradili etiku a morálku. Druhým hlavným dôsledkom je vzťah medzi „vzájomnou závislosťou“ a „nezávislosťou“. Ako tretiu príčinu autorka vidí v tom, že sa stávame nehodnotiaci a morálne posudzovanie správania sa stáva tabu. Právo posudzovať dostali len médiá a prvé stránky v novinách. Preto nám zostáva pamätať na vetu: „Čo ľudia robia a čo je správne sú dve odlišné veci“.
Typológia a funkcie rodiny
Rodina je najdôležitejšie prostredie pre vývin človeka. Dôležitosť rodinných vzťahov a ich kvalita ovplyvňuje správanie a psychickú pohodu každého člena. Typy rodinných vzťahov zahŕňajú harmonické vzťahy, kde rodinní príslušníci vzájomne pomáhajú, rešpektujú a komunikácia je otvorená; a rozvrátené vzťahy, kde sú konflikty, komunikácia je slabá a hrozí rozpad rodiny.
- Spôsoby výchovy: autoritatívna, zhovievavá, zanedbávajúca, ponižujúca a ďalšie štýly (podľa Bakošovej, 2005).
- Štruktúra rodiny: úplná rodina (mama, otec, deti); neúplná rodina (chýba jeden z rodičov); druhotne vytvorená rodina; náhradná rodina.
- Funkcie rodiny (Višňovský, 1998): biologicko-reprodukčná, emocionálna, ekonomická, výchovná, psychohygienická, ochranná, sociizačná, rekreačná.
Poruchy a riziká v rodine môžu viesť k fragilnému vývinu dieťaťa, zvlášť ak dochádza k nerovnováhe medzi očakávaním a realitou, alebo k neprimeranej výchove. Naopak, harmonická rodina so stabilnými citovými väzbami a rešpektom vytvára bezpečné miesto pre rozvoj dieťaťa a jeho budúcu sebahodnotu.
