Nezaopatrené dieťa je pojem, ktorý má v právnom systéme viacero definícií v závislosti od účelu dávky alebo poistenia. V texte často nachádzame odkaz na „osobitný predpis“, no v praxi sa stretávame s odlišnými definíciami na účely prídavku na dieťa, daňového bonusu, zdravotného poistenia a dôchodkového poistenia. Cieľom tohto článku je spojiť jednotlivé súvislosti a ukázať, ako sa tieto definície líšia a čo z toho pre dieťa a rodičov vyplýva.
Čo znamená nezaopatrené dieťa pre prídavok na dieťa a daňový bonus?
Za nezaopatrené dieťa sa považuje každé dieťa - od narodenia až po skončenie povinnej školskej dochádzky. Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, sa dieťa považuje za nezaopatrené, ak a) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo b) sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz. Nezaopatrené dieťa je aj dieťa, ktoré a) je oslobodené od povinnosti dochádzať do školy, b) sa vzdeláva v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo c) je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.
Ktoré dieťa nie je nezaopatrené?
Za nezaopatrené dieťa na účely prídavku na dieťa sa nepovažuje dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, alebo ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na úroveň štúdia. Opakovanie ročníka alebo prerušenie štúdia majú tiež dopad na to, či dieťa naďalej má nárok na prídavok na dieťa.
Nezaopatrené dieťa na strednej a na vysokej škole
Štúdium na strednej škole sa začína v prvom ročníku po začiatku školského roka. Za sústavnú prípravu na povolanie sa považuje aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, až po zápis na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium. U denného štúdia na vysokej škole sa študent stáva sústavne pripravovaným od dňa zápisu po celý čas štúdia, a to až do ukončenia štúdia (zloženie záverečnej skúšky). Ak sa zápis uskutoční pred začiatkom akademického roka, štúdium sa považuje za sústavnú prípravu od prvého dňa akademického roka.
Nezaopatrené dieťa na vysokej škole
Na účely zdravotného poistenia a dôchodkového poistenia sa za nezaopatrené dieťa považuje aj dieťa do dovŕšenia 30 rokov, ktoré študuje na vysokej škole najdlhšie do získania druhého stupňa vysokoškolského vzdelania, s výnimkou externej formy štúdia. Poistencom štátu je aj v období prázdnin až do vykonania štátnych záverečných skúšok alebo do zápisu na druhý alebo tretí stupeň v dennej forme štúdia, ak zápis bol vykonaný do konca roku, v ktorom bolo získané prvé alebo druhé stupne vzdelania.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a rozhodovanie o nezaopatrenosti
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je choroba alebo stav, ktorý trvá viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a vyžaduje osobitnú starostlivosť. Platiteľ rozhoduje o posudku podľa miesta pobytu oprávnenej osoby a posudok môže byť vydaný na základe písomnej žiadosti. Platiteľ posudzuje podľa potreby a individuálne podľa charakteru choroby a stavu. Nezaopatrené dieťa na účely zdravotného poistenia má podobné pravidlá ako pre sociálne poistenie a prídavky.
Nezaopatrené dieťa na účely dôchodkového poistenia
Podľa zákona o sociálnom poistení sa dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky a počas doby sústavnej prípravy považuje za nezaopatrené až do dovŕšenia 26. roku života, ak sú splnené podmienky sústavnej prípravy a chorobného stavu. Ak dieťa prestalo sústavne sa pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, môže mu byť priznaný status nezaopatreného dieťaťa až do dovŕšenia 26 rokov. V prípade osôb s invalidným dôchodkom alebo s dosiahnutím druhého stupňa vzdelania sa tento status môže líšiť.
Nezaopatrené dieťa a výživné počas výkonu väzby
Otázka platenia výživného rodičom vo väzbe je komplexná. Základný princíp je, že vyživovacia povinnosť trvá bez ohľadu na to, či je rodič vo výkone trestu alebo nie. Väzni vo väzniciach pracujú a dostávajú mzdu, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami. Zníženie príjmu povinného rodiča vyplývajúce z jeho odsúdenia za úmyselný trestný čin nie je možné vykladať na ťarchu dieťaťa; právo dieťaťa na výživu musí byť prednostne zachované. Ústavný súd ČR vo svojich stanoviskách potvrdil, že ak rodič svojím konaním zbavil dieťa objektívnej možnosti plniť vyživovaciu povinnosť, nemožno túto skutočnosť pričítať dieťaťu. Deti rodičov vo väzení čelia viacerým výzvam - od financovania po emocionálnu záťaž, a preto sú potrebné ďalšie formy podpory.
Možnosti vymáhania výživného a náhradné výživné
Existujú tri hlavné cestné body pri vymáhaní výživného:
- Exekúcia: návrh na vykonanie exekúcie podá exekútor u. Exekútor vymáha výživné zo mzdy alebo majetku povinného. Ak je rodič vo väzbe v zahraničí, treba začať exekúciu na Slovensku.
- Trestné oznámenie: ak nezaopatrené dieťa neplní výživné tri mesiace v období dvoch rokov, môže byť trestný zákon - zanedbanie povinnej výživy. Trest možno uložiť do dvoch rokov.
- Náhradné výživné od štátu: ak exekúcia zlyhá alebo nie je majetok, má nezaopatrené dieťa nárok na náhradné výživné podľa zákona o náhradnom výživnom. Nárok vzniká, ak povinný neplní plnú výšku výživného už tri po sebe idúce mesiace.
Podanie exekúcie najprv, potom žiadosť o náhradné výživné cez ÚPSVaR. Preukazovanie skutočností a pravidlá pre výšku náhradného výživného sú v zákone vymedzené a vyžadujú spoluprácu medzi exekútorom a úradmi.
Styk s dieťaťom počas výkonu trestu a ďalšie formy pomoci
Rodič vo výkone trestu má právo na rodinný život a na styk s dieťaťom. Kontakt s dieťaťom zahŕňa návštevy v stanovených časoch, minimálne raz mesačne po dobu dvoch hodín. Okrem výživného dieťaťa môžu pomôcť aj iné formy pomoci - prídavok na dieťa, dávka v hmotnej núdzi a špecifické nároky mladého človeka na udržanie životnej úrovne.
Aktuálne poznámky a praktické poznámky
- Rozdielna právna definícia nezaopatreného dieťaťa medzi zákonom o sociálnom poistení a zákonom o prídavku na dieťa môže viesť k nejasnostiam v aplikácii pri dávkach.
- Deti so zdravotným postihnutím alebo dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom môžu mať nárok na doterajšie výhody aj po skončení povinnej dochádzky.
- Pri posudzovaní výšky výživného sa prihliada na životnú úroveň rodiča a nie iba na výdavky dieťaťa; často sa odporúča podiel dieťaťa 20-30 % príjmu povinného.
Tabuľka: sily a hranice niektorých dávok
| Dávka | ||
|---|---|---|
| Prídavok na dieťa | nezaopatrené dieťa podľa zákona o prídavku na dieťa | 60 EUR mesačne |
| Sirotský dôchodok | ako výplata po smrti oboch rodičov | 40 % starobného/invalidného dôchodku |
| Náhradné výživné | v prípade neplnenia výživného | 0,7-násobok životného minima (výchádza z rozsudku) |
Príklady a súvislosti
V praxi sa môže stať, že rodič vo väzbe zarába len minimálne alebo má iné ťažkosti, no dieťa má nárok na výživu a prídavky. Sirotský dôchodok býva častejšie vyšší ako prídavok na dieťa, a preto treba zvažovať, či je vhodnejšie žiadať náhradné výživné alebo nárokovať iné dávky. Vzájomné porovnanie medzi zákonom o sociálnom poistení a zákonom o prídavku na dieťa ukazuje potrebu zjednotiť definície a postupy, aby bolo jasné, kto a kedy má nárok na akú dávku až do dovŕšenia plnoletosti alebo 26. roku života pri určitých podmienkach.
Podnety na riešenie a odporúčania
- Ak rodič nie je ochotný platiť výživné, využiť exekúciu a následne náhradné výživné cez ÚPSVaR.
- Ak dieťa spĺňa podmienky, využiť aj sociálne dávky a dávky podľa životnej situácie (hmotná núdza, pomoc štátu).
- Pri posudzovaní výšky výživného brať do úvahy ústavné práva dieťa na materiálne zabezpečenie a rodinný život.
