Aby sme vám vedeli vybrať tie najlepšie hračky a zároveň vaše objednávky vybavili čo najrýchlejšie, využívame na to súbory cookies a ďalšie technológie. Tlačidlami nižšie s tým môžete súhlasiť alebo to odmietnuť. „Koľko má? Šesť mesiacov? A už sedí?“ „Bude mať rok a ešte nechodí? Komentáre a „dobre mienené rady“, pri ktorých nejednu mamičku ostro pichne pri srdci. Vytvárajú nimi nezmyselný tlak na rodičov, ktorý často vrcholí snahou urýchliť psychomotorický vývin dieťaťa. Snahy umelo urýchliť motorický vývin dieťaťa sú však nielen zbytočné, ale aj kontraproduktívne.
Jedným z prvých veľkých vývinových medzníkov je obdobie, keď sa dieťatko z ležiacej polohy dostane do sedu. Získava zrazu inú perspektívu videnia sveta a z doteraz „len“ ležiaceho bábätka sa odrazu stáva sediace dojča. Medzi najčastejšie patrí posádzanie dieťatka s oporou vankúšov, udržiavanie v sede na kolenách alebo posádzanie v športovom kočíku či detskej stoličke. Hovoríme o období, keď ešte dieťa fyzicky zjavne nie je pripravené sedieť.
Naprieč pôvodným tlakom okolia je dôležité uvedomiť si, že vývin každého dieťaťa je individuálny a rozdiely v týždňoch či dokonca v mesiacoch sú úplne bežné. Odolať tlaku okolia alebo vlastnej túžbe vidieť dieťatko samostatne sedieť môže byť často veľmi ťažké. Rodičia by si však mali uvedomiť, že posádzanie dojčaťa v čase, keď na to nie je pripravené, jeho vývin nijako neurýchli.
To, že dieťatko nesedí, znamená, že jeho svaly ešte nie sú dostatočne pevné a chrbtica ako i vnútorné orgány sú sedom neprimerane zaťažované. Predčasné posádzanie dieťatka môže viesť k vážnym problémom s chrbticou v neskoršom veku. Je potrebné si uvedomiť, že kosti a väzivá sú ešte mäkké a foremné a tak sa poškodia rýchlejšie, ako by sme si mohli myslieť.
Prirodzené je, ak sa dieťatko dostane k sedu vlastnými silami. Ak to necháme na ňom, dostane sa do sediacej polohy z bruška alebo z polohy na štyroch. V polohe na brušku si výdatne posilňuje svaly potrebné k vzpriameniu trupu. Užitočné preto je nechávať dieťatko čo najviac času na pevnej rovnej podložke, kde má možnosť bezpečne si trénovať prvé pohyby.
Vhodné je ponúkať mu podnety, za ktorými sa musí plaziť, otáčať alebo loziť. Batoľa sa z tejto pozície zvyčajne prepracuje do tzv. šikmého sedu, kedy chrbátik ešte nie je vzpriamený, ale dieťa sa drží v čiastočne vertikálnej polohe pomocou rúk.
Ďalším veľkým medzníkom je rozvoj samostatnej chôdze. O tom, že dieťa začne chodiť, snívajú rodičia často už od samotného narodenia. Nepotrebuje pri tom nijakú pomoc a rovnako ako pri sedení, aj tu môže byť každá snaha rodičov skôr na škodu ako na úžitok. Tie začínajú chodiť niekedy okolo dvanásteho mesiaca; niektoré detičky však až v 15. či 18. mesiaci.
Nič z toho nie je neprirodzené a stále ide o normálne individuálne rozdiely vo vývine. Robia tak najčastejšie vodením dieťaťa za dve ruky, prípadne sa snažia chôdzu simulovať pomocou chodítok. Zdravé dieťa sa niekedy v období medzi 7. a 12. mesiacom samo postaví s oporou. Potom mu nejaký čas trvá, kým začne nábytok obchádzať. Ak ho necháte, naučí sa dve veci: spoliehať sa samo na seba a naučí sa padať.
Dieťa, ktoré sa prirodzene vyvíja, v tomto období veľakrát spadne. Vždy však bezpečne, na zadok. Postupne si pri obchádzaní nábytku natrénuje stabilitu, posilní svaly a prepracuje sa až k samostatnej chôdzi.
Ako dieťaťa pomôcť, aby sa naučilo sedieť samostatne
V detskom vývoji existuje čarovné okienko, keď dieťa ešte nie je celkom mobilné, no už vie samostatne sedieť a hrá sa. Pozoruhodné obdobie, ktoré trvá krátko, je veľmi dôležité, pretože dieťa v ňom získava nový pohľad na svet a zároveň rozvíja svaly potrebné pre ďalšie míľniky.
Podľa odborníkov však nie je vhodné dieťa tlačiť do sedu. Nútené sedenie nič dobré neprinesie a často môže aj ublížiť. Existujú malé jemné kroky, ktoré ho môžu podporiť v učení nových zručností bez tlaku.
Na to, aby vedelo samostatne sedieť, potrebuje určité svalové pevnosti v oblastiach trupu a chrbtice. Dieťa preto potrebuje veľa cvičiť - prirodzene a hravo, nie nútene.
Kedy je ten správny čas? Dojčatám sa zvyčajne podarí sedieť bez podpory vo veku 6-8 mesiacov, avšak stále potrebujú dospelého, ktorý im pomôže dopraviť sa do tej polohy. Potrvá ďalších pár mesiacov, kým sa naučia nielen sedieť, ale aj posadiť sa.
Počas tejto fázy si dieťa často sedí s rukami pred sebou v polohe, ktorú odborníci nazývajú statívová poloha. Ruky sa opierajú a vyvažujú rovnováhu. Práve v tomto období mu môžeme pomôcť posilniť základné svaly. Prakticky, začať môžeme už skôr, ako zvládne polohu statívu.
Ako podporiť včasné sedenie? So správnym posilovaním svalov môžeme začať už vtedy, keď dieťa dokáže zdvihnúť hrudník z podložky v polohe na brušku. Ak nie je pripravené a nedokáže sedieť, nechajte to tak a skúste o týždeň. Deti sa z novej polohy veľmi tešia, pretože majú iný pohľad na svet a nové možnosti hry. Mnoho detí sa samo snaží dostať do sedu, keď im rodič ukáže novú polohu.
Na začiatku môžete pomôcť dieťaťu pri sedení opornými vankúšmi, ale nenechajte ho bez dozoru. Bezpečný tréning na kolenách je vhodný: posadíte dieťatko na kolená tak, aby malo oporu, a precvičujete rôzne zmeny - krátkodobo mu odoberte oporu a vždy, keď potrebuje, dáte ju späť.
Prečo fyzioterapeuti neodporúčajú kresielka? Mnohé mamičky používajú sedačky, ktoré umožňujú dieťaťu sedieť v polohe, aj keď ešte nemá vyvinuté potrebné svalstvo. Väčšina fyzioterapeutov je proti týmto polohovadlám, pretože umelo podopierajú deti a bránia im v prirodzenom vývine svalov. Naopak, krátkodobé použitie kresielka na minimum niekoľkých minút denne neublíži.
Stále však nie je ideálne dieťa nechať sedieť samé: treba neustále dohliadať a nehádzať dieťa do pasívneho sedenia v kúte postele či na pohovke. Sekunda stačí na nehodu. Každé dieťa má svoje tempo a aj keď existujú tabuľky, realita býva odlišná.
Čo robiť a nerobiť, ak dieťa ešte samo nesedí?
- Ak dieťa ešte nevie sedieť, nezakazuje sa sed, ale zakazuje sa voľný sed, teda posadzovanie do kolmého sediaceho pose.
- Najvhodnejší je sed v maminej lone alebo v kočíku, kde dieťa získava oporu a môže sa vrátiť späť v prípade únavy.
- Dieťa musí mať vždy oporu na chrbátik a nepreháňajme to s pasívnym sedením.
- Kostra kojenca je mäkká a navrhnutá na jemný vývoj; dlhodobé pasívne sedenie môže viesť k deformáciám chrbtice a hrudníka.
- Predčasné posádzanie môže viesť k skolióze a kedykoľvek je lepšie počkať na samostatný míľnik, ktorý dieťa zvládne podľa vlastného tempa.
Odborníci upozorňujú, že dieťa by malo sadnúť samostatne po absolvovaní štvornožkovania alebo plazenia, a to približne v rozmedzí 7-11 mesiacov, s priemerom okolo 9. mesiaca. Pasívny sed ničí chrbát a zvyšuje riziko zdravotných problémov.
Ak rodičia majú obavy alebo nejasnosti, mali by konzultovať s pediatrom alebo využiť možnosť druhého názoru u neurológa alebo fyzioterapeuta. V diskusiách rodičov sa objavujú odporúčania ako plávanie, cvičenie na fitlopte či rehabilitácie, a niektorí rodičia menia pediatra, ak sa necítia komfortne s jeho odporúčaniami.
Najčastejšie otázky a odpovede
- Kedy by malo dieťa vedieť sedieť samostatne? Odpoveď: priemer je okolo 9. mesiaca, môže to byť 7-10 mesiacov; individuálne variácie sú bežné.
- Je pasívne sedenie s vankúšmi vhodné? Odpoveď: väčšina odborníkov odporúča vyhnúť sa pasívnemu sedenie; môže poškodiť chrbticu a brániť správnemu vývoju.
- Kedy treba ísť na rehabilitácie alebo k neurológovi? Odpoveď: keď pediater odporučí alebo ak je viacnásobné zaostávanie; niekedy stačí krátkodobá rehabilitácia, ktorá potvrdí, že dieťa je v poriadku.
- Akoé metódy sú spomínané ako užitočné? Odpoveď: spomínajú sa Bobathova metóda, Vojtova metóda, Baby swimming (Aquababy), cvičenie na fitlopte, všeobecná rehabilitácia; treba zvážiť opatrnosť pri náhlej exigencii týchto metód bez indikácie.
- Čo robiť, ak sa rodič necíti komfortne s radou pediatra? Odpoveď: využiť slobodnú voľbu lekára, zmeniť pediatra alebo získať druhý názor u neurológa či fyzioterapeuta.
V diskusii a odborníci sa zhodujú, že dieťa sa vyvíja vlastným tempom a samotné posadenie je len jedným z míľnikov. Kým dieťa vymodeluje pevné svaly a dokáže správne držať hlavu a trup, zostáva dôležitý pokoj, bezpečie a podpora na správnom povrchu.
Pre prínosnejší prechod medzi jednotlivými fázami vývoja sa odporúča tráviť čo najviac času na pevnej podložke, hrať sa s dieťaťom a ponúkať mu aktivity, ktoré stimulujú pretáčanie sa, plazenie, šplhanie a zvislé držanie tela bez tlaku na sedenie, ktoré by mohlo poškodiť chrbticu.
Názorné ukážky techník dojčenia
Najdôležitejšie je počúvať telo dieťaťa, rešpektovať jeho tempo a v prípade neistoty konzultovať s odborníkom. Ako v každom vývoji dieťaťa aj v tomto prípade platí: vývoj je individuálny a „správny“ je ten, ktorý dieťa zvládne bezpečne a prirodzene.