Plánované rodičovstvo a vplyv médií na informovanosť verejnosti

Informácie a dezinformácie sa vo svete šíria rýchlo. Vnímame ich ako súčasť vedomostí, vďaka ktorým sme múdrejší. Nie všetky poznatky nás robia múdrymi a vzdelanými. Informácie, ktoré máme v pamäti, môžu byť nepravdivé. V súčasnom digitálnom prostredí plnom technológie je ťažké odlíšiť pravdivosť zdrojov. Informácie sú správy podané ústnou alebo písomnou podobou. Sú to pravdivé udalosti alebo fakty. Pojem ,,dezinformácia“ znamená falošná správa. Dezinformácie vznikli už v minulosti, a to ústnou podobou. Súčasťou našich životov sa stali od chvíle, kedy človek vedel rozprávať. Motívov na vytváranie dezinformácií môže byť mnoho. Dezinformácie bývajú zväčša emocionálne, ale nemusia byť tvorené s cieľom ublížiť. Nie všetky ústne informácie ktoré, počujeme alebo čítame môžu byť pravdivé. Ľudia často rozprávajú rôzne príbehy a údaje bez toho, aby ich overili alebo skontrolovali ich spoľahlivosť. V súčasnej digitálnej dobe je veľmi jednoduché zdieľať informácie pomocou sociálnych médií a iných online platforiem, čo prispieva k šíreniu neoverených zdrojov, ktoré sa vo väčšine prípadov rýchlejšie šíria a pôsobia uveriteľnejšie. Čím viac informáciu počujeme alebo čítame, tým jej viac veríme, tzv. opakovaná lož sa stáva pravdou. Taktiež môže ísť o jednoduchú a ľahko dostupnú informáciu, za ktorou nehľadáme hlbší význam. Ľudia majú potrebu byť informovaní, spoznávať a konzumovať obsah. Avšak, v dôsledku internetu máme vo svete nadmerné prebytočné množstvo správ. Nevieme s nimi pracovať. Nerozumieme im a nepokladáme za dôležité informácie overovať. Správu prijmeme ako fakt. Dezinformácie a prostriedky, ktoré jej pomáhajú, vedia ovplyvniť naše premýšľanie a rozhodovanie. Vedia manipulovať verejnú mienku napríklad dezinformačné kampane. Ovplyvňujú to, ako konáme a niektoré klamstvá ohrozujú zdravie a psychiku nás a našich blízkych. Výzvou pre súčasných vedcov sa stáva aj možnosť automatického odhaľovania dezinformácií. Avšak, aj keď technológie postupujú, ich automatická detekcia nie je dostatočne pokročilá na to, aby plne nahradila manuálne posudzovanie jednotlivých správ. Vedci v databáze FEVER uviedli, že odhaľovanie dezinformácií v roku 2019 klesla z 86 % na 58 %. V marci 2022 Národný bezpečnostný úrad Slovenskej republiky , zablokoval najznámejšie dezinformačné stránky. Od Júla 2022 však boli tieto stránky opäť sprístupnené. Národný bezpečnostný úrad Slovenskej republiky zaviedol opatrenia na základe novely kybernetického zákona, ktorá má zabrániť šíreniu škodlivého obsahu na internete. Odporcovia blokovaných stránok pritom argumentujú na slobodu slova. V roku 2018 sa na Slovensku 68 % mladých ľudí stretlo s dezinformáciou na sociálnych médiách, ale iba 9 % z nich ju nahlásilo, ako uvádza Milo Hajdu v knihe De-fake-it. Základom pri overovaní zdrojov je posilňovať svoju mediálnu gramotnosť a kritické myslenie. Ako konzument médií je dôležité čerpať informácie z overených stránok alebo organizácií. Napríklad Verejnoprávne médiá RTVS - Rozhlas a televízia Slovenska. Informácie o európskych udalostiach a politike nájdete na stránke Európskej komisie. Overený zdroj sa odvoláva na ďalšie zdroje a uvádza autora, čo zvyšuje jeho dôveryhodnosť. Prvým krokom je navštíviť stránky, ktoré poskytujú zoznam webov a ich overiteľnosť, ako napríklad konspiratori.sk. Takéto webové stránky ponúkajú hodnotenia rôznych zdrojov, čo pomáha identifikovať spoľahlivé informačné zdroje. Ďalším krokom je využitie internetového vyhľadávača na nájdenie konkrétnej správy a prečítanie si jej z viacerých zdrojov. Porovnávanie informácií z rôznych zdrojov pomáha získavať celkový obraz a identifikovať pravdivosť textu. Ak ide o obrázok, dôležité je ho overiť pomocou reverzného vyhľadávania v službe Google. Tento postup umožňuje zistiť, či sa obrázok neobjavil na iných webových stránkach alebo či nebol upravený alebo zmanipulovaný.

Vplyv médií na plánované rodičovstvo

Informácie sú pre ľudí kľúčové pri rozhodovaní o rodičovstve. Správy o dostupnosti služieb, o zdraví, o sociálnych aspektoch a o ekologických aspektoch ovplyvňujú postoje budúcich rodičov. Digitálne médiá môžu zvyšovať povedomie o možnostiach plánovania rodiny, prenášaní silných a presných faktov a pomáhať pri vyhľadávaní spoľahlivých zdrojov. Na druhej strane, dezinformácie o rizikách tehotensta, reprodukčných technikách alebo legislatívnych zmenách môžu viesť k zbytočnému obavám alebo k nesprávnym rozhodnutiam. Dôležité je zdôrazniť potrebu kritického myslenia a overovania informácií aj pri témach súvisiacich s plánovaným rodičovstvom.

Praktické kroky pre verejnosť

• Posilňovať mediálnu gramotnosť a kritické myslenie ako základ informovanej voľby pri plánovanom rodičovstve.
• Čerpať informácie z overených zdrojov, napríklad Verejnoprávne médiá RTVS a stránky Európskej komisie.
• Overovať zdroje a autorov, a využívať zoznamy webov s overiteľnosťou (napr. konspiratori.sk).
• Porovnávať informácie z viacerých zdrojov a používať reverzné vyhľadávanie pri obrázkoch na potvrdenie ich autenticity.
• Pri podozrení na dezinformácie vyhľadať ďalšie spoľahlivé zdroje a zdieľať len overené fakty.

Vo vzdelávacom kontexte je užitočné zaviesť diskusie o tom, ako rozpoznávať zdroje a čo znamená overovanie informácií v súčasnom médinom prostredí. Napríklad verejnoprávne médiá a oficiálne stránky EÚ poskytujú overené informácie o európskych udalostiach a politike. Vedci sa tiež zaoberajú automatickým odhaľovaním dezinformácií; napriek pokroku nie je ich technológia ešte dokonalá a nemôže nahradiť ľudskú analýzu. V roku 2019 klesla efektivita odhaľovania dezinformácií v databáze FEVER z 86 % na 58 %, čo podčiarkuje potrebu kontinuálneho zlepšovania nástrojov a vzdelávania verejnosti. Okrem blokovania stránok zo strany štátnych orgánov sa ukazuje význam širšej diskusie o slobode slova a zodpovednosti médii.

Prínosy spoľahlivých médií pre rodičovskú planu

Overené zdroje a kvalitné informácie umožňujú plánovanie rodičovstva s väčšou istotou a menším rizikom mylných rozhodnutí. Verejnoprávne médiá a medzinárodné inštitúcie poskytujú štandardizované informácie, ktoré sú hodnotené na základe transparentných zdrojov. Konzumenti by mali vyhľadávať informácie z viacerých spoľahlivých zdrojov a zvažovať kontext článkov. Informačná gramotnosť nie je len aktívna činnosť na získavanie informácií, ale aj schopnosť kriticky posudzovať ich význam a dopad na život jednotlivca a spoločnosti.

Bezpečné a spoľahlivé informácie o plánovanom rodičovstve môžu podporiť lepšie rozhodovanie, znížiť neistotu a pomôcť zvoliť vhodné kroky a služby. Správne informácie a aktívna mediálna gramotnosť sú kľúčom k udržateľnému a informovanému prístupu k rodinnému plánovaniu v digitálnej ére.

tags: #planovane #rodicovstvo #media