Komplex bývalej pôrodnice bol naposledy využívaný v decembri 2007, kedy sa odtiaľ presťahovali tri oddelenia do areálu na Považskej. Išlo o gynekologicko-pôrodnícku kliniku, Novorodenecké oddelenie a Detskú kliniku. Pre portál Žijem v Ružomberku to potvrdila hovorkyňa rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková. Odvtedy sa budova nevyužíva. Ústredná vojenská nemocnica, ktorá bola správcom areálu, sa pokúšala o predaj v roku 2011. Udržiavanie nehnuteľnosti bolo finančne náročné.
Keďže o budovu nik neprejavil záujem, opakované ponukové konanie sa uskutočnilo aj v marci 2013. Ministerstvo obrany, ktoré bolo vlastníkom komplexu, chcelo nehnuteľnosti zameniť za pozemky v areáli Považských kasární, ktoré patrili mestu. Preto ho do správy nadobudla Ústredná vojenská nemocnica, ktorá je štátnou príspevkovou organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany. „Napriek tomu, že zámenu iniciovalo mesto Ružomberok, vo finálnom štádiu prípravy zámeny od záujmu odstúpilo,“ uviedla Martina Kovaľ Kakaščíková.
Postupné zmeny vlastníctva a plány mesta
„Vedenie mesta Ružomberok malo záujem o predmetnú výmenu. Tento cieľ sa však nestretol s dostatočnou podporou poslancov, ktorí návrh na výmenu 27. júna 2018 neschválili,“ odpísal nám hovorca primátora, Viktor Mydlo. Primátor Igor Čombor informoval, že v budove by mal súkromný investor vybudovať exkluzívne zdravotnícke zariadenie, no rokovania neboli ukončené. „Hľadá sa riešenie získať ešte pozemky pred Koniarňou vzájomnou výmenou za pozemky v kasárňach,“ doplnil Čombor. Ani k takejto zámene však nedošlo.
O pridelenie areálu bývalej pôrodnice do užívania prejavili záujem Ozbrojené sily SR (OS SR) - Úrad hlavného lekára. Rezort obrany objekt pridelil Úradu hlavného lekára OS SR v decembri 2019.
Budova a investície do budúcnosti
Majiteľ komplexu dnes počíta s rekonštrukciou budovy. To, kedy to bude, je momentálne otázne a môže to trvať roky, kým sa ozve stavebný ruch. „Úrad hlavného lekára OS SR zahrnul rekonštrukciu uvedenej budovy do požiadavky na investičnú výstavbu na roky 2021-2026. Samotný proces rekonštrukcie objektu je závislý od schválenia tejto investičnej požiadavky,“ uviedla Martina Kovaľ Kakaščíková.
Pri pohľade na historický účel budovy sa počíta s rekonštrukciou vzhľadom k pôvodnému druhu užívania (gynekologicko-pôrodnícke oddelenie). Podľa slov je nevyhnutné vykonať interiérové stavebné úpravy: priečky, omietky, výmena okien, posúdenie strešnej krytiny a rekonštrukcia inžinierskych sietí (elektroinštalácia, dátové rozvody, rozvody vody, kúrenie a kotolne).
Budovu postavili v roku 1937 ako Pavilón pre matku a dieťa. Z kedysi vychýrenej pôrodnice dnes ostala osirelá budova, no súdržné snahy o oživenie dávnych čias slávy pokračujú.
Storočná história Ružomberka: DeD Ružomberok
Predpoklady a prípravy. V Ružomberku, podobne ako v iných mestách, fungoval špitál už v stredoveku. Prvá písomná zmienka o existencii špitálu pochádza z roku 1643. Špitál stál na Veľkej Podhore (Mostová ulica) a slúžil ako útulok pre starých, chorých a chudobných - nazývaní aj „špitálnici“.
Mesto financovalo jeho prevádzku z vlastných prostriedkov a milodarov. Špitál bol prvou sociálnou inštitúciou v meste. V roku 1881 mesto predalo budovu mestského špitálu a mlyna, a na mieste postavilo nové priestory. V roku 1883 kúpilo dom oproti kaplnke sv. Anny a zriadilo nový špitál, neskôr presunutý na Kalvársku ulicu. V roku 1892 postavilo mesto pri Malou Kalváriou prvú nemocnicu, ktorá nadviazala na tradíciu starostlivosti o bedákov a siroty.
V roku 1933 boli schválené a zaregistrované stanovy Rímsko-katolíckeho sirotinca a starobinca v Ružomberku. Cieľom ústavu bolo vychovávať siroty a polosiroty v kresťanskom, mravnom, vlasteneckom a národne slovenském duchu a poskytovať opateru i starým ľuďom. Protaktorom bol vždy spišský biskup, kuratórium zahrňovalo predstaviteľov mesta, duchovných a predstaviteľov z regiónu.
V roku 1934 bola postavená nová budova sirotinca. Architektom bol Vojtech Donner, stavbu realizovala firma Jaroslava Bursíka. Po dokončení a schválení boli identifikované nedostatky, ktoré boli odstránené, a užívanie bolo sprevádzané prísnym dohľadom kuratória. Navyše, v rokoch 1937 a 1938 prebehli ďalšie úpravy a prestavby, ktoré rozšírili kapacitu a zlepšili technické vybavenie.
V roku 1940 bolo v sirotinci opatrovaných 52 detí a 22 starých ľudí. Prevádzka ústavu bola financovaná z Hlinkovej základne, štátnych podpor a milodarov, s vysokou úrovňou starostlivosti a vzdelania. Hoci vojnové roky priniesli zmeny, činnosť sirotinca a starobinca pokračovala, s dôrazom na duchovnú a materiálnu starostlivosť.
Predmetné súčasné dáta a význam pre Ružomberok
Objekt bývalej pôrodnice na Zarevúcej teda nielenže predstavuje kus histórie mesta, ale aj potenciálny rezervoár zdrojov pre verejné či súkromné využitie. Správne zvládnuté investície by mohli priniesť moderné kancelárske priestory, konferenčné miestnosti a zázemie pre lekárov, ako uvádzajú súčasné plány a vyjadrenia predstaviteľov OS SR a rezortu obrany.
Infografika a mapy
Kontakt a ďalšie informácie
Adresa pôrodnice: Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok - FN, ul. gen. Miloslava Vesela 210, Ružomberok. Kontakty: prednosta kliniky MUDr. Libuše Kerekešová.
Historické súvislosti a výstavba
V roku 1934 bola dokončená nová budova sirotinca s financovaním zo zahraničia a z prostriedkov mesta. Stavebné povolenie vydal Okresný úrad, a všetky práce viedla kuratórium spolu s architektom Donnom a stavebnými firmami v Ružomberku. Evidencia ukazuje, že pôvodná vila Mária bola prepojená spojovacou chodbou s novostavbou sirotinca, čím vznikol funkčný komplex so spoločnými službami a kaplnkou.
V roku 1935 bolo užívanie budovy oficiálne schválené; v roku 1938 prebehla prestavba pôvodných priestorov a vznikli ďalšie izby. Počas rokov 1940-1941 bol sirotinec a starobinec významným zariadením spravovaným riaditeľom Jozefom Tylkom, s veľkou kapacitou detí aj starších občanov. Neskôr, po roku 1949, sa história komplexu vyvíjala smerom k iným potrebám mesta a rezortu obrany, ktoré postupne menili vlastníctvo a funkčné využitie.
- 1934: dokončenie novostavby sirotinca, financovanie a stavebný dozor kuratória.
- 1935: vydanie užívacieho povolenia a zahájenie plného užívania.
- 1937-1938: väčšia prestavba a rozšírenie objektu.
- 1940-1941: rozsiahla prevádzka s výraznou kapacitou detí a seniorov.
- 2010s-2020s: postupné odovzdávanie a hľadanie nového využitia pre rezort obrany a OS SR.
Budova dnes predstavuje príležitosť na revitalizáciu s moderným využitím, pričom zohľadňuje históriu a pôvodné účely, ako aj súčasné potreby a investície do verejného sektora a zdravotníctva v regióne.