Epilepsia sa prejavuje prostredníctvom epileptických záchvatov. U každého človeka však tieto záchvaty prebiehajú inak. Jadrom epileptického záchvatu je „výboj“ v mozgu. Počas záchvatu vám tento výboj na istý čas obmedzí činnosť niektorých mozgových funkcií. Záchvat môže mimoriadne nastať aj u človeka, ktorý epilepsiou netrpí. Vtedy hovoríme o ojedinelých záchvatoch.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie zahrňa viac ako 30 druhov epileptických záchvatov. Odborníci ich neustále upresňujú a dopĺňajú. Epileptický výboj sa šíri z ložiska, z jednej určitej časti mozgu. Vznikajú v oboch hemisférach súčasne. Neznamená to však, že na záchvat sa vždy zúčastňuje celý mozog.
Fokálne (ohniskové) záchvaty
Fokálne záchvaty vychádzajú z mozgové kôry jednej hemisféry. Rozdeľujú sa na záchvaty bez straty vedomia a so zhoršením vedomia. Ohniskové záchvaty bez straty vedomia sa prejavujú zmenou emócií, pocitov zvuku, vône, farieb, na druhej strane môžu vyústiť do mykania ramien, dolných končatín alebo do senzorických porúch (mravčenie, závrat, blikanie v zornom poli). Ohniskové záchvaty so stratou vedomia zahŕňajú zmenu alebo stratu vedomia alebo uvedomenia.
Objavujú sa aj aura, autonomné príznaky, ipsilaterálna deviácia hlavy a končetinové automatismy, kontralaterálna dystónia, časné oroalimentárne automatismy, alebo ďalšie symptómy podľa lokalizácie záchvatu. Záchvaty môžu prejsť do záchvatu „veľkého“ (sekundárne generalizovaný záchvat). Vtedy je epileptická aktivita postihnutá celá mozgová kôra oboch polôk.
Generalizované záchvaty
Pri generalizovaných záchvatoch je postihnutý celý mozog. Najznámejší typ je veľký záchvat s křečami (tonicko-klonický). Začína náhle stratou vedomia, nasleduje okamžitá stuhnutosť tela a končatín, pokrčenie jazyka, pomočenie a zhoršené dýchanie. Záchvat trvá približne 2 - 3 minúty a na konci býva krátka fáza zmätenosti. Okamžite je potrebné zabrániť poraneniu a texty o tom, ako postupovať, sú súčasťou praktických odporúčaní.
Existujú aj iné formy generalizovaných záchvatov, ktoré sa môžu objavovať cez deň aj v noci a ich prezentácia môže zahŕňať absencie (krátke výpadky pohľadu, typické pre deti). Dlhodobo sa v súčasnej klasifikácii opisujú aj záchvaty s neznámym začiatkom (Záchvaty s neklasifikovaným začiatkom). V rámci týchto skupín sa môžu objavovať motorické aj nemotorické prejavy.
Ostatné typy a terminológia
Ohniskové aj generalizované záchvaty môžu vzniknúť z rôznych oblastí mozgu. Temporálny lalok je najčastejšou lokalizáciou epileptogénnych fokusov. Pri záchvate v medziotemporálnej oblasti býva aura, autonómne príznaky a rôzne lingválne a motorické prejavy. Záchvaty z frontálnej oblasti sa vyznačujú častejšou kumuláciou a sekundárnou generalizáciou, rýchlym nástupom a krátkou dobou trvania. Z parietálneho laloku môžu byť jednoduché senzorické príznaky alebo zložitejšie poruchy ako vertigo či dyskalkúlia. Z inzuly sa zvyčajne prejavuje stačenie hrdla, žvýkanie, polykanie alebo slinenie.
Diagnostika a klasifikácia
Proces diagnostiky sa opiera o podrobnú anamnézu, neurologické vyšetrenie a zobrazovacie vyšetrenia mozgu (CT/MRI), EEG a v niektorých prípadoch aj punkciu mozkomíšneho moku. EEG predstavuje najbežnejší test na diagnostiku epilepsie. MRI pomáha odhaliť struktúrne zmeny mozgu, ktoré môžu byť príčinou záchvatov. U dieťaťa môže byť epilepsia spôsobená vývojovými poruchami alebo benignými fokálnymi epilepsiami, ktoré sa zväčša dobre liečia a s vekom miznú.
Medzi najčastejšie detské syndrómy patrí febrilné kŕče, Westov syndróm, benigná fokálna epilepsia (BERS) a juvenilná myoklonická epilepsia (JME). Farby a intenzita záchvatov u dospelých bývajú rôzne a často závisia od lokalizácie začiatku záchvatu a šírenia epileptickej aktivity.
Liečba epilepsie
Liečba má viacero aspektov. V prvom rade ide o akútnu liečbu záchvatov, ktorej cieľom je zabrániť poraneniu, vdýchnutiu slín či zvratkov a úrazu. Udalosti v prvom ráze neodporúčajú otvárať ústa či vkladať predmety. Po odznení záchvatu je vhodné uložiť pacienta do stabilizovanej polohy na bok a prípadne poskytnúť resuscitáciu, ak je to potrebné.
Druhou stranou mince je protizáchvatová liečba, ktorá má viesť k vymiznutiu záchvatov alebo k ich výraznému zníženiu. Zvyčajne sa začína monoterapiou jedným liekom v účinnej dávke. Ak monoterapia nestačí, prechádza sa na kombináciu liekov. U niektorých pacientov môže dôjsť k farmakorezistentnej epilepsii, pre ktorú býva jednou z možností epileptochirurgia (resekcia mozgu).
Najbežnejšie používané antiepileptické lieky sú rozdelené do skupín: univerzálne lieky (napr. levetiracetam, valproát), Lieky zamerané na ložiskové epilepsie (carbamazepin, lamotrigin, topiramát, primidón) a špecifické pre určité syndrómy (sultiam, etosuximid). Každý liek môže mať vedľajšie účinky a približne tretina pacientov neodpovedá na dostupné lieky (farmakorezistencia).
Ďalšie formy liečby zahŕňajú ketogénnu diétu, vagový stimulátor, chirurgický zákrok (epileptochirurgia), hlbokú stimuláciu mozgu a doplňujúce terapeutické prístupy. Ketogénna diéta je tradičnou liečbou, ktorá vyžaduje náročné stravovanie, a môže priniesť výrazný úbytok záchvatov najmä u detí. Vagus nerve stimulation znižuje frekvenciu záchvatov, hoci väčšinou o 20-40 percent. Hlboká stimulácia talamu a ďalšie intervencie sú dostupné v špecializovaných centrách a vyžadujú dôkladné vyšetrenie. Dôležitá je tiež úprava životosprávy: pravidelný spánok, abstinencia alkoholu a prirodzené zvládanie stresu.
Život s epilepsiou
Veľká väčšina pacientov má normálny vývoj a ničím nerušený život. Niektoré stavy môžu spôsobiť opoždnenie psychomotorického vývoja alebo poruchy správania, ktoré môžu súvisieť s mozgovým ochorením. Adolescenti často vysadzujú lieky, čo môže zhoršiť prognózu; preto je dôležité dodržiavať protizáchvatový režim a konzultovať liečebné kroky s odborníkom. Plávanie a športy je možné vykonávať bezpečne pod dohľadom, plávanie vždy pod dozorom dospelého. U detí s epilepsiou nie je potrebné špeciálne obmedzovať vo všetkých činnostiach, dôležité je, aby učitelia a rodičia vedeli, ako postupovať v prípade záchvatu.
Spúšťače a mýty
Väčšina spúšťacích faktorov je relatívne malá a zodpovedá veku a stavu pacienta. Spánková deprivácia je jedným z najdôležitejších faktorov, najmä u detí. Infekčné ochorenia, imunitné zmeny a po očkovaní sa môžu objaviť ako spúšťače u predisponovaných jedincov. Počas aktivity sporu kontrastov svetla (blikajúce svetlá, záblesky) môže u niektorých jedincov vyvolať záchvat, hoci tento jav predstavuje iba malé percento epileptikov. Neexistuje spojitosť medzi konzumáciou čokolády a epilepsiou, čo sa často uvádza v médiách alebo populárnych filmoch.
Praktické návody a čo robiť pri záchvate
- Odstráňte z okolia nebezpečné predmety a podložte hlavu.
- Nedotýkajte sa alebo nevkladajte nič do úst pacienta.
- Keď záchvat ustúpi, preložte pacienta do stabilnej polohy na bok a monitorujte dýchanie.
- Ak človek nevdychuje alebo sa záchvat natiahne, volajte rýchlu zdravotnú službu.
- U pacientov s epilepsiou je dôležité mať poruke diazepam alebo midazolam na zastavenie záchvatu podľa lekárskeho predpisu.
Štádiá záchvatu (prodromálny, aura, iktus, post-iktus)
| Typ záchvatu | Hlavný prejav | Potenciálna liečba |
|---|---|---|
| Fokálny bez vedomia | Zmeny emócií, senzory, automatizmy | Monoterapia, prípadne doplnenie liekmi |
| Fokálny so stratou vedomia | Aura, motorika, zastavenie vedomia | Monoterapia alebo kombinácia liekov |
| Generalizovaný záchvat | Veľký záchvat s kŕčmi | Diazepam/benzodiazepíny na akútnu liečbu, dlhodobá antiepileptická liečba |
| Záchvat s neznámym začiatkom | Nejasná lokalizácia začiatku | Diagnostika podľa EEG/MRI; terapie podľa syndrómu |
Diagnostika a špecifiká u detí a dospelých
Epilepsiu možno interpretovať ako skupinu chorôb; rozpoznávanie typu (syndrómu) je kľúčové pre správnu liečbu. U detí sú časté febrilné kŕče, Westov syndróm, benigná fokálna epilepsia a juvenilná myoklonická epilepsia. U dospelých sú záchvaty častejšie generalizované alebo ložiskové podľa lokalizácie začiatku výboja. Dôsledná diagnostika zahŕňa anamnézu, neurologické vyšetrenie, EEG, MRI a prípadne ďalšie špecifické testy.
Vo vybavení našej kliniky sa často stretávame s približne 200 pacientmi s epilepsiou a epileptickými záchvatmi. Hospitalizácie sú často potrebné kvôli zmnoženiu záchvatov alebo nežiaducim účinkom liekov, alebo pre nutnosť potvrdenia diagnózy a úpravy liečby. Väčšina pacientov má dobrý vývoj a môže viesť bežný život s primeranou liečbou.
Záver bez formálneho záveru
Epilepsia je skupina rôznych stavov, ktoré sa líšia v príčinách, prejavoch a prognóze. Správne rozpoznanie typu záchvatu a individuálne prispôsobená liečba znižujú množstvo záchvatov a zlepšujú kvalitu života. Dôležitá je spolupráca pacienta, rodiny a ošetrujúceho tímu pri dodržiavaní liečby, úprave životného štýlu a riešení okamžitých stavov.