Nie každému človeku túžiacemu po dieťati sa podarí priviesť na svet svojho biologického potomka. V takýchto prípadoch sa pristupuje k alternatívnym formám rodičovstva, ktoré prichádzajú s veľkým množstvom podmienok, požiadaviek a zákonom stanovených postupov. Adopcia, a teda osvojenie si dieťaťa, ktoré sa z nejakého dôvodu stalo nezaopatreným, je zložitým a zdĺhavým procesom. Ak sa pre tento krok jednotlivec alebo partneri rozhodnú, je lepšie pristúpiť k započatiu celého adopčného procesu čím skôr.
V prvom rade je potrebné sa informovať na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej už len ÚPSVaR), a to konkrétne na oddelení sociálno-právnej ochrany. Pracovník tohto oddelenia oboznámi záujemcov o jednotlivých krokoch pri adopcii. Následne sa podáva žiadosť o adopciu na krajský ÚPSVaR. Úrad pristupuje k zisťovaniu informácií o žiadateľoch vo všetkých životných oblastiach od finančného zázemia cez sociálnu a bytovú situáciu až po zdravotný stav a majetkové pomery. Táto komplexná previerka slúži na to, aby ÚPSVaR zistil, či žiadatelia spĺňajú zákonom dané požiadavky. Ide o snahu zabezpečiť čo možno najlepšie životné podmienky pre adoptované dieťa.
Do roka od podania žiadosti je nevyhnutné, aby žiadatelia o adopciu absolvovali aspoň 26 hodín sociálno-psychologickej prípravy. Jej súčasťou sú skupinové rozhovory so skúseným náhradným rodičom, individuálne konzultácie s odborníkmi, ako špeciálny pedagóg či psychológ, pričom výsledkom celej prípravy je odborníkmi vypracovaný posudok o žiadateľoch. Až po splnení všetkých vyššie uvedených podmienok sa záujemca o adopciu dostáva na oficiálny zoznam žiadateľov. Samotné čakanie na pridelenie dieťaťa sa ráta v rokoch; na Slovensku ide o priemerný časový horizont piatich rokov, pričom dĺžka tohto obdobia vo veľkej miere záleží na konkrétnych požiadavkách žiadateľov o adopciu dieťaťa.
Spravidla platí, že je omnoho náročnejšie si adoptovať bieleho novorodenca ako staršie rómske dieťa. V adopčnom systémo sú často aj súrodenci, a v týchto prípadoch zvykne byť podmienkou osvojenie dieťaťa spolu so súrodencom, čo často neprichádza u žiadateľov do úvahy. Pre zrýchlenie procesu sa preto odporúča zredukovanie podmienok. Niektorí žiadatelia zvyknú pristúpiť k inej forme opatery dieťaťa, a to podaním návrhu na zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. Pestúnstvo pritom prináša svoje zákonom stanovené požiadavky a pestún nenadobúda rolu zákonného zástupcu.
Na základe skúseností niektorých žien sa na Slovensku čaká viac ako päť rokov. Táto doba sa však môže skrátiť v závislosti od počtu konkrétnych podmienok, ktoré si záujemca o adopciu zadá do žiadosti. Napríklad na biele novorodeniatko bez akýchkoľvek zdravotných ťažkostí sa čaká aj viac ako osem rokov, a to v závislosti od oblasti trvalého bydliska.
Adopcia a osvojenie na Slovensku je upravená dvomi hlavnými zákonmi: Zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Zákonom č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Pri osvojení vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi; dieťa sa stáva členom novej rodiny so všetkým, čo k tomu patrí. Osvojenie je konštruované ako trvalá starostlivosť, ktorú nahrádza rodičovstvo; pestúnstvo a opatrovníctvo sú odlišné inštitúty s dočasným charakterom alebo s iným vzťahovým dopadom.
Predošlý biologický vzťah a informácie pre budúce rodičovstvo
Počas procesu osvojenia je rozhodnutie súdu vždy v prospech najlepšieho záujmu dieťaťa. Predpoklady osvojiteľa zahŕňajú zdravotný stav, osobnostné predpoklady a majetkové pomery, aby bolo možné zabezpečiť primerané podmienky pre výchovu dieťaťa. Žiadatelia o osvojenie musia mať jasné predstavy o dieťati v žiadosti - vek, pohlavie, prípadný zdravotný stav alebo osobitné potreby, avšak nemali by svojimi požiadavkami znižovať šance detí na doplnenie rodiny. Pred samotným rozhodnutím súd preveruje spôsobilosť osvojiteľa a jeho rodiny prostredníctvom lekárskych vyšetrení a posudkov odborníkov; súd vychádza zo správy o zdravotnom stave a zo sociálnych posudkov.
Na Slovensku je najväčší záujem osvojiť si čo najmenšie dieťa, zdravé a bez rómskeho pôvodu, no realita často zahŕňa aj deti zo sociálne ohrozených prostredí a súrodenecké skupiny. Pred samotným konaním o osvojení je potrebné, aby bol dieťaťu zverený do predosvojiteľskej starostlivosti na minimálne 9 mesiacov, aby budúci osvojiteľ mal možnosť dieťaťa vhodne pripraviť na nové prostredie a overiť si svoje schopnosti. V prípade pestúnstva, ktoré môže nahradiť osvojenie, sa tiež vyžaduje určitá miera spolupráce so štátom a s rodinou dieťaťa, pričom pestúni majú právo zastupovať dieťa v bežných veciach a dieťa si často ponecháva priezvisko biologických rodičov. Pestúnstvo môže mať aj dlhodobý charakter, ak dieťa zostane v pestúnskej starostlivosti až do dospelosti; v niektorých prípadoch však pestúnska starostlivosť končí dovŕšením plnoletosti dieťaťa.
otvorené adopcie v zahraničí existujú v niektorých krajinách, na Slovensku však nie sú bežné alebo zaužívané. Biologickí rodičia musia byť zbavení rodičovských práv, až potom je možné dieťa osvojiť. Adoptívni rodičia získajú základné informácie o identite dieťaťa a jeho rodičoch, čo môže dieťaťu pomôcť pri hľadaní identity v budúcnosti. V prípade potreby môžu adoptívni rodičia kontaktovať biologických rodičov, avšak často sa tieto kontakty uskutočňujú opatrne a vždy v prospech dieťaťa.
Rôzne cesty a predpoklady na zrýchlenie osvojenia
Na adopciu môžu mať vplyv viaceré cesty: adopcia z utajeného pôrodu, súhlas biologických rodičov s adopciou, alebo súdom vyriedená osvojiteľnosť detí, ktoré sú v pestúnskej starostlivosti. Adopčné procesy tiež zahŕňajú zvlášť náročné prípady, ako odloženie dieťaťa a jeho umiestnenie do pestúnskej starostlivosti alebo do detského domova, ak biologická rodina nie je schopná postarať sa o dieťa. Pestúnstvo s výhľadom na adopciu môže skrátiť čakanie a umožniť rýchlejší kontakt dieťaťa s potenciálnymi rodičmi, no vyžaduje starostlivosť o dieťa a príspevky zo strany štátu.
Po vyšetrení a prípravách súd rozhoduje o zverení dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti a následne o samotnom osvojení. Predovšetkým je dôležitý záujem dieťaťa, ktorý je vždy na prvom mieste; súd posudzuje aj zdravotný stav osvojiteľa a osvojenca, pričom nezanedbáva ani ich duševný stav. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o osvojení dieťa nadobúda priezvisko osvojiteľa a zanikajú vzťahy s pôvodnou rodinou - v súlade s platnými zákonmi. Nasleduje zánik pôvodných rodičovských práv a povinností v prípade plnohodnotného osvojenia.
Príprava a podmienky adopcie
Pred samotnou adaptáciou súdnych konaní je potrebné absolvovať predadopčnú prípravu. Táto príprava trvá minimálne 26 hodín a môže prebiehať v rámci úradu práce alebo u akreditovaných subjektov (napr. Návrat, Úsmev ako dar). Cieľom prípravy je pripraviť budúcich osvojiteľov na potreby osvojenca, na budovanie bezpečnej vzťahovej väzby a na komunikáciu o adopcii. Po skončení prípravy vypracuje subjekt záverečnú správu a odporúča osvojiteľov ako vhodných na adopciu. V rámci prípravy získajú rodičia aj informácie o tom, ako dieťa informovať o osvojení a ako komunikovať o jeho biologických rodičoch.
Vo výnimočných prípadoch môže súd rozhodnúť, že jeden z manželov nemá súhlas s osvojením a že s osvojením môže pokračovať iba v prípade súhlasu druhého z týchto rodičov alebo opatrovníka dieťaťa. Príprava zahŕňa aj psychologické a osobnostné testy, posudky a diskusie s potenciálnymi adoptívnymi rodičmi a profesionálnymi pracovníkmi. Po skončení prípravy sa začína samotný proces sociálno-právnej ochrany detí, pričom súd rozhoduje o osvojení na návrh navrhovateľa - osvojiteľ. Všetky tieto kroky sú zamerané na to, aby dieťa dostalo stabilný a láskavý domov.
Čo býva pre adopciu najväčšou výzvou
Náročné môže byť aj medzi rokom 0 a 5 rokov, kedy úrad vypĺňa zoznam a hľadá vhodných osvojiteľov podľa veku, pohlavia a zdravotného stavu dieťaťa. Čakanie v zozname môže byť ovplyvnené tým, že úrady najskôr oslovujú rodičmi zapísaných žiadateľov v kraji, odkiaľ dieťa pochádza, a až potom v rámci celého Slovenska. Z pohľadu žiadateľov je často kľúčové, aby dieťa bolo čo najskôr pripravené na nový domov; z pohľadu detí je dôležité, aby sa nestresovalo častými zmenami prostredia a aby sa vytvorila stabilná väzba s novými rodičmi.
Predovšetkým je potrebné mať realistickú predstavu o dieťati a jeho potrebách. Adopcia nie je výhradným riešením a nie je vždy jednoduché získať dieťa podľa pôvodných predstav. Často je potrebné zvážiť aj pestúnstvo s vyhliadkou na adopciu ako alternatívu, ktorá môže dieťaťu rýchlejšie nájsť nový domov a zároveň zabezpečiť kontakty s biologickou rodinou, pokiaľ to dieťa potrebuje a čo najviac prispieva k jeho blahu.
Na Slovensku sa adoptovaných detí ročne približne pohybuje okolo niekoľkokrát sto, pričom počet adopcií postupne klesá. Adopcia a osvojenie sú synonyma a znamenajú vytvorenie rodinného zázemia pre dieťa, ktorému biologickí rodičia nemôžu zabezpečiť starostlivosť. Z pohľadu rodičov je adopcia hľadiskom, ktoré vyžaduje veľkú zrelosť, ochotu a pripravenosť čeliť výzvam a prijímať dieťa s jeho jedinečnou históriou.
Ak sa rozhodnete pre adopciu po pôrode, máte právo dať dieťaťu meno pri narodení; kontakt s dieťaťom po pôrode je možné vo väčšine prípadov a v niektorých prípadoch môže byť spolupráca zo strany pôvodných rodičov zabezpečená po uplynutí zákonných lehôt.