Ikonou pre speváka a hudobníka Rasťa Kopinu bola v detstve ABBA a doteraz v tejto pozícii zostali rodičia. Nedávno sa na pultoch objavil váš piaty štúdiový album. Existencia kapely nocadeň sa prehupla do druhej desaťročnice. Čo sa týka vnútorného fungovania kapely, je to stále lepšie a lepšie. Keď sme vznikli, bolo medzi nami isté napätie. Logické. Všetci sme boli mladí, každý mal nejakú inú predstavu o tom, ako to celé pôjde ďalej. Teraz sme v podstate rodinní priatelia. A náš nový album Ikony je vlastne comebackový projekt.
Medzi ním a predchádzajúcim cédečkom uplynuli vyše dva roky, počas ktorých sa toho veľa zmenilo. Na to môžem povedať len „uff“. Myslím, že toto slovíčko celkom jasne vystihuje situáciu. Ale aby som bol konkrétnejší, počas dvojročnej prestávky sa toho zmenilo naozaj veľa. To, čo kedysi fungovalo, teraz nefunguje. Kapela, ako my, ktorá je na pomedzí medzi alternatívou a popom, má problém umiestniť sa niekam v súčasnom stave hudobnej dramaturgie jednotlivých rádií. Logickými krokmi. Snažíme sa využiť moderné technológie, komunikačné kanály, ktorými sa naša tvorba dostane k ľuďom. Niektoré kapely zamestnávajú z veľkej časti manažérov preto, aby obchádzali rádia a snažíli sa presadiť u hudobných dramaturgov novinky z albumov.
Snažili sme sa najprv pýtať, prečo veci fungujú tak, ako fungujú. Odpovede, ktoré sme dostali, však boli naozaj nezmyselné. Neriešime už teda, či nás zahrajú. Akceptujem stav, ktorý momentálne je. Do podobnej pozície sme sa dostali už pri nahrávaní predchádzajúceho albumu, takže k Ikonám sme pristúpili s jasným cieľom. Chceli sme vytvoriť album, ktorý bude držať pokope ako celok. Nahrávku, ktorú si človek pustí raz, dvakrát, trikrát a potom ju už nechce vymazať z pamäte. A to aj za cenu, že nebudeme robiť žiadne ústupky.
Prečo by sme mali lahodiť nejakému dramaturgovi, ktorý mi povie, že nemôže hrať pesničku, lebo jej chýba refrén alebo že je spievaná príliš nízko? Cédečko uzatvára skladba, v ktorej hrá sláčikový orchester. Mali sme skladbu, ktorá by v klasickom aranžmáne nevyznela tak, ako sme si želali. Spomenul som si na profesora z konzervatória, ktorý dokáže písať veľmi pekné aranžmány. Nitrianska kapela Desmod ohlásila, že plánuje niekoľko koncertov práve so sláčikovým orchestrom. Sláčikový orchester na turné nie je novátorstvo, veď už Metallica, ale aj mnoho ďalších kapiel tak vystupovalo.
Fanúšikov ste asi prekvapili aj tým, že v booklete chýbajú texty k pesničkám. Je lichôtka, keď ľudia hovoria, že ho na našej kapele priťahujú texty. Sám som sa však nikdy nevnímal ako textár a už ma trošku otravovalo, že práve tak si ma ľudia škatuľkujú. Na spomenutých fotografiách je celá kapela. Bolo obdobie, keď nás to bavilo viac, aj také, keď sme po tom túžili menej. Ale s Jarom „Jarisom“ Vaľkom, ktorý vytvoril obrázky, je to vždy veľká zábava. Je to umelec so všetkým, čo k tomu patrí. Funguje ako neriadená strela. Nikdy človek nevie, čo sa kedy stane, či vôbec uvidí aspoň jednu z fotiek, ktoré nafotil. Pre nás je Jaris element, ktorý nám chýbal. Sami v skupine sme pomerne striktní a zodpovední, on je takým protipólom. Niečo múdre by som mal povedať. (smiech).
V detstve bola mojou hudobnou ikonou ABBA a potom sú ikonou určite moji rodičia - ako osobnosti. A nad všetkým je boh - on je najväčšia ikona. A ikona sme vlastne aj my. Bohatý vnútorný život, hoci nie najšťastnejší. Správny umelec je trpiaci umelec. Okolnosti ho doženú do krajných situácií, v ktorých je to dosť vypäté. Ale to je pre umelca práve doping. To je rokenrol. Určite nie. A nie je to len môj pocit, to je veľká pravda. Šťastný umelec v podstate neexistuje. Práveže sa nedá. Mňa príprava albumu zastihla v obodobí, počas ktorého som sa rozišiel s priateľkou. Boli sme spolu takmer sedem rokov, mám s ňou štvorročnú dcéru, ale tak to je. Buď chce muzikant rodinné šťastie a nemôže mať kapelu - nemôže fungovať ako umelec, pretože s umelcami sa ťažko žije. Skúsil som fungovať v rámci rodiny, ale nevyšlo to.
A čo cyklistika. Áno, to je moje hobby, ktorému sa oddávam už niekoľko rokov. Poskytuje mu uvoľňujúci pocit. Mám bicykel za takmer štvrť milióna. V podstate zarábam hudbou peniaze, aby som mohol bicyklovať.
- Skupinu Nocadeň založili bratia Rasťo a Róbert Kopinovci v decembri 1997 a v marci 2000 vydali prvý album debutový album Nocadeň, hitom z neho sa stala skladba Steny.
- Bratislava 2. apríla (TASR) - Pandémia nového koronavírusu naplno postihla aj slovenskú hudobnú scénu a jej interpretov, technický a organizačný personál nevynímajúc.
- Prešiel už rok od jej začiatku a jej ústup je zatiaľ v nedohľadne. Platí to aj pre známu košickú skupinu Nocadeň. „Momentálne sme v stave hibernácie a nemáme chuť čokoľvek plánovať.“
- Návrat na koncertnú scénu si skupina netrúfa predpovedať. „V prognózach, čo bude nasledovať a kedy sa budeme môcť vrátiť na koncertné pódia, sme pomerne opatrní.“
Skupinu Nocadeň založili bratia Rasťo a Róbert Kopinovci v decembri 1997 a v marci 2000 vydali prvý album debutový album Nocadeň, hitom z neho sa stala skladba Steny. V septembri 2001 pridali druhý album Slová už nevravia nič. Na svojom konte majú sedem štúdiových albumov, siedmy s názvom Aurora vydali v októbri 2019. Pandémia zasiahla aj do odovzdávania týchto ocenení, keď si ceremoniál diváci mohli sledovať iba vo forme záznamu na televíznych obrazovkách. Historicky prvé ocenenie si tak bratia Kopinovci prevzali z rúk lídra českej skupiny Monkey Business Matěja Rupperta na hraničnom priechode Květná na česko-slovenskej hranici. Cenu Anděl si veľmi vážime. Keďže u nás momentálne žiadne podobné hudobné ceny nie sú, je skvelé, že Slovákom vytvorili priestor na prestížnom českom oceňovaní.
V roku 1997 sa bratia Rasťo (spev) a Robo (gitara) Kopinovci po návrate z londýnskeho koncertu U2 rozhodli založiť vlastnú kapelu. Ku skupine sa pripojili Boris Mihálik (basgitara) a Peter Gufrovič (bicie). Oficiálny dátum vzniku skupiny je 25. V roku 1999 na základe úspechu singla „Budím sa sám“ podpisuje kapela zmluvu s vydavateľstvom BMG Ariola. Eponymný debut s dvanástimi pesničkami vychádza 27. marca 2000 a prvým singlom z neho bola skladba „Steny“.
Pesnička sa vzápätí stáva obrovským hitom a jednou z najhranejších skladieb. Po roku od vydania albumu na Slovensku vyšiel debutový album aj v Poľsku na značke BMG Poland/ZicZac. Nocadeň sa tak stali prvou slovensky spievajúcou kapelou, ktorej vyšla platňa v zahraničí. Počas júla a augusta 2001 vznikol v štúdiu Slovenského rozhlasu a v štúdiu Phoenix druhý album Slová už nevravia nič, ktorý vyšiel 24. septembra 2001 a bol pomenovaný podľa rovnomennej skladby. Tá patrila dlhé týždne medzi najhranejšie pesničky v slovenskom éteri a získala ocenenie SOZA za najúspešnejšiu skladbu mladého autora v oblasti populárnej hudby. Na Slávik 2001 získava Nocadeň ocenenie Skokan roka.
Následne podpisuje s vydavateľstvom BMG Ariola zmluvu na ďalšie dva albumy. Na prelome rokov 2002 a 2003 nahrávajú Nocadeň svoju tretiu platňu. Tá dostáva názov Katarzia. Predzvesťou vydania nového albumu sa stala pesnička „Letíš padáš“. Oficiálnym dátumom vydania albumu Katarzia je 29. september 2003 a promuje ho skladba „Kým nás smrť nerozdelí“. Avšak až nasledujúci singel „Buď hviezda“ sa stáva obrovským hitom. Po piatich turbulentných rokoch strávených vo vydavateľstve BMG ho kapela opúšťa a podpisuje zmluvu s labelom Universal Music. Nahrávanie novinky sa však muselo posunúť, nakoľko tesne pred jeho začatím mala cestou z koncertu kapela autonehodu, pri ktorej bubeník Peter Gufrovič utrpel komplikovanú zlomeninu ruky.
Predzvesťou vydania nového albumu sa stáva skladba „Jackie Chan“. Samotný album Nestrieľajte do labutí, ktorý je pomenovaný podľa rovnomennej pesničky, uzrel svetlo sveta 6. februára 2006. Titulnej pesničke sa výrazne darí, čo podporuje aj špeciálna verzia tejto skladby s hosťujúcou speváčkou Katarínou Knechtovou. V roku 2006, na deň 30. narodenín Rasťa, vychádza výberový album Retrospektíva, ktorý mapuje obdobie vo vydavateľstve BMG. Dramaturgiu platne mali na starosti samotní členovia kapely. Na Retrospektívu sú zaradené aj skladby, ktoré neboli nikdy singlami a niekoľko dovtedy nevydaných remixov, vrátane špeciálnej verzie „Nestrieľajte do labutí“ s Katarínou Knechtovou.
Na ďalšieho albumového pokračovateľa si fanúšikovia museli počkať vyše dva a pol roka. Len samotné nahrávanie piateho radového albumu trvalo bezmála rok. Ten dostáva názov Ikony. Členovia kapely charakterizujú novú platňu ako svoj druhý debut. Rasťo o platni povedal: „Všetko sú to nové pesničky, žiadna tam nie je zo staršieho obdobia a album má drive, ako naša prvá platňa.“ Ikony sú prepojené s debutovým albumom aj prostredníctvom skladieb „V nočných svetlách“ (2000) a „V nočných svetlách II“ (2008). Záver albumu obsahuje „Umriem pri tvojich nohách“ s výstupom len sláčikového orchestra. Pilotným singlom je „Iba pár minút“ a samotný album vyšiel 6. októbra 2008.
1. mája 2012 sa pri príležitosti 15. výročia konštatuje ďalšia práca na novom albume. Nasledujúce dva roky kapela pracuje na novom, v poradí šiestom albume. Prvou ochutnávkou z neho je singel „Možno“. Rasťo o ňom prezradil: „Je to predzvesť toho, akým smerom sa posúvame.“
24. apríla 2015 kapela vydáva album Pozemskí astronauti. Album má moderný zvuk, ku ktorému prispel Vlado Meller. Bubeník Peter Gufrovič dodáva, že ide o silné texty a melódie s ľahkou klasickou gitarou. Čerstvá novinka podľa Rasťa Kopinu v sebe ukrýva esencie tvorby Nocadeň: „Tento album je o nás, o ľuďoch, o tom, ako putujeme vesmírom, o našich zážitkoch, o našom precitnutí a poznaní.“
Na obale albumu sa objavuje Rasťová dcéra Nina. Pilotným singlom z albumu je „V nás“, ku ktorému vznikla oficiálne video a séria videoklipov s jednotlivými členmi kapely. Začiatkom roku 2016 sa do rádií dostala opäť „V nás“, ktorá sa dlhšie držala na popredných priečkach. V apríli kapela vyrazila na turné „Pozemskí astronauti Galaxy S7 Tour“ a koncom augusta pribudla skladba „Papierové kone“.
V marci 2017 vychádza výberový album Introspekcia, ktorý mapuje 20-ročnú históriu kapely a obsahuje spolupráce s Linou Mayer a ďalšími. O zvuk jednotlivých skladieb sa postaral Vlado Meller. S pomocou Slovenského rozhlasového symfonického orchestra vznikla nová verzia hitu „Buď hviezda“ tesne pred Vianocami. Koncom roku 2017 sa mení zostava a Nocadeň pokračujú už ako dvojica. V apríli 2018 vychádza prvý live album Nocadeň v divadle. Počas leta kapela pripravuje nový materiál a v októbri oslavuje 10. výročie kapely.
Rok 2019 priniesol nový štúdiový album Aurõra, dokončený v lete a vydaný krátko po tom. Nasledujúco bola zaznamenaná postupná év. Najprv online singel „Tváre“, potom rádiový singel „Svitanie“. Tieto aktivity smerovali k vydaniu siedmeho štúdiového albumu.
Na trhu sa objavil 11. októbra 2019 a priniesol nový zvuk kapely s dôrazom na posun vpred a spoločnú súdržnosť.