Radosť, šťastie, neopísateľná láska na prvý pohľad. Takto nejako si väčšina rodičov predstavuje pohľad na svoje novonarodené dieťa. O čom sa však hovorí oveľa menej, sú pocity ako strach, úzkosť, depresia či obavy z toho, ako dokážeme toho malého človiečika milovať. Aby sme boli realisti, rozhodli sme sa prostredníctvom sociálnych sietí osloviť široké spektrum rodičov - otcov i mám, veriacich i neveriacich - a v dotazníku sme sa ich pýtali na zmeny po narodení dieťaťa, no i na očakávania okolia či vzťahy s partnerom alebo starými rodičmi. Výsledky boli niekedy naozaj prekvapujúce.
Do prieskumu sa zapojilo 148 respondentov, z toho väčšinu (až 98 %) tvorili ženy, no odvahu podeliť sa nabralo aj niekoľko mužov. Počet detí sa líšil - od mamičky, ktorá o dieťa prišla a aktuálne čaká ďalšie, až po maximálny počet sedem detí. Kedy to už bude? Veď dve sa ti pekne vyhrajú, spravte mu súrodenca! Teraz by sa vám hodil chlapec, nemyslíte? Čo nemáte doma televízor, keď máte toľko detí?
Nedočkavé pohľady, často sprevádzané nevhodnými otázkami, dokážu zabolieť viac, ako si pýtajúci sa vedia predstaviť. Sklamanie z toho, keď starým rodičom oznámite, že namiesto vnuka budú mať vnučku, sa môže pretaviť do negatívnych pocitov, ktoré ste dovtedy vôbec neprežívali. Až 36,5 % opýtaných potvrdilo, že tesne po uzavretí manželstva prežívali tlak okolia v súvislosti s rodičovstvom. Najväčší tlak spočíval v tom, aby mali deti hneď po svadbe, potom nasledovala odpoveď, aby mali určitý počet detí, a v tesnom závese zaškrtli možnosť „aby sme mali konkrétne pohlavie - syna/dcéru“. Tlak okolia sa však môže týkať aj cirkevného spoločenstva.
Narodenie dieťaťa je skúškou, ktorá preverí každého - nielen ako jednotlivca, ale aj ako pár či rodinu. Je úplne jedno, či ide o prvé, alebo siedme dieťa, každé z nich je totiž iné a prináša so sebou zmenu. Na jednej strane mamičky a oteckovia popisovali lásku a pozitívne emócie, ktoré ich zaplavili, na druhej strane sa však ozvali aj tí, ktorí sa museli popasovať s náročnejšími situáciami. „Vo svojom vnútri som veľmi intenzívne prežívala, že keď som odišla z domu do pôrodnice, akoby som zavrela dvere za svojím životom a osobou a späť prišla úplne iná osoba s novým ja a s novým životom,“ opisuje jedna mamička.
Premena takéhoto ja nemusí mať okamžitý pozitívny vplyv na správanie človeka, aj keď je zapríčinená pozitívnou udalosťou. „Na jednej strane to bola veľká, priam neopísateľná láska k dieťaťu. Na druhej strane išlo o absolútne prispôsobenie sa potrebám dieťaťa, neustále hormonálne zmeny a s tým súvisiace návaly hnevu a frustrácie. Dojčenie sa často prezentuje ako krásna a zdravá vec, ktorá vyvoláva pozitívne pocity v matke i dieťati. Realita však môže vyzerať aj inak.“
„Prekvapili ma problémy s dojčením, že to nejde tak automaticky a ľahko podľa vopred naštudovanej literatúry,“ priznáva ďalšia mamička. Okrem spomínaných faktorov sa v dotazníku vyskytli aj „prekvapenia“ v podobe dvojičiek či chorých detí. „Nie je samozrejmosťou, že sa dieťa narodí zdravé. Prekvapilo ma, ako často sa rodia choré deti a ako málo sa o tom rozpráva,“ dodáva mamička, ktorá si takýmto bojom prešla. Až 75 % opýtaných uviedlo, že ich po pôrode zaskočili rôzne pocity, ktoré neočakávali. Strach, bezmocnosť, láska, únava, osamelosť.
„Vzhľadom na to, že som všetok čas venovala bábätku, cítila som sa ako bezmocná manželka a žena v domácnosti. Absolútne som nezvládala práce v domácnosti, varenie. Trvalo mi dlhé mesiace urobiť si nejaký systém a mať zvládnutú aj starostlivosť o dieťa, aj o domácnosť.“
„Prekvapilo ma, akú mám v sebe agresiu, keď mám deficit spánku, keď mám dlhodobo potlačované svoje potreby, i to, koľko sily potrebujem na ovládnutie sa. Najviac ma však prekvapilo, ako ma dokáže ovplyvniť plač môjho dieťaťa, v akom som odrazu strese.“
Nie sú to výlučne prvé tehotenstvá. „Asi dva mesiace po druhom pôrode som začala mať pocity nezmyselnosti všetkého, pocit zbytočnosti, že všetko je stále rovnaké. Cítila som frustráciu a niekedy aj veľký hnev na deti. Pri každej činnosti, ktorú som musela robiť, som pociťovala obrovskú nechuť, chcela som si len sadnúť a plakať, že sa to nedá.“
„Veľký zlom u mňa nastal, keď som si skrze modlitbu uvedomila, že moja hodnota nespočíva v tom, čo urobím, dokážem, zvládnem s deťmi, ale že moja hodnota je nekonečná už len tým, že som. Nepotrebujem pred Bohom niečo zvládnuť a dosiahnuť, aby ma miloval.“
Vplyv narodenia dieťaťa na vzťah a rodinu
Až 30 % opýtaných uviedlo, že pocity depresie, úzkosti a strachu prežívajú často, až veľmi často, no len 40 % z nich sa rozhodlo svoju situáciu riešiť s odborníkom alebo s osobou, ktorej dôverujú. Hoci by sa zdalo, že príchodom dieťatka sa mení najmä život mamy, opak je pravdou. Je to zásah do život celého roduiny, obzvlášť do vzťahu manželov. „Boli to ťažké chvíle, v ktorých som mala pocit, že to ako manželia neustojíme. Že starostlivosť o deti, problémy, vyčerpanie a všetko okolo detí nás rozbije aj ako partnerov.“
Bábätko však môže znamenať aj utuženie vzťahu. „Rodičovstvo náš vzťah posilnilo, sme si bližší, máme v sebe oporu. Vieme, že zvládneme aj náročné situácie, ale musíme stále pamätať aj na to, aby sme neostali len v priateľskej rovine.“
„Náš vzťah to veľmi utužilo. Zo začiatku sme sa hádali, ale asi to potrebovalo len čas zvyknúť si na to, že už nie sme sami, že sme zrazu traja a všetka pozornosť nebola na nás dvoch, ale na náš malý poklad.“
Viackrát sa opýtaní priznali, že po narodení dieťaťa prekonali manželskú krízu, no vyžadovalo si to iniciatívu z oboch strán, niekedy aj zásah odborníka. Základom k rozvíjajúcemu sa partnerskému vzťahu je však správne poradie priorít - ak ste veriaci, na prvom mieste by mal byť Boh, na druhom manželský partner a na treťom dieťa.
„Starajte sa veľa o svoje potreby, buďte k sebe láskaví a súcitní, zaujímajte sa o to, ako rodičovstvo prežiť v duševnom zdraví - aj vy, aj dieťa.“
Po narodení prvého dieťaťa partnerský vzťah prechádza zmenami. Spokojnosť vo vzťahu podľa štúdií v prvých rokoch manželstva klesá bez ohľadu na to, či má pár dieťa alebo ho nemá. Prvých 5 rokov manželstva je najrizikovejších vzhľadom na možnosť jeho rozpadu. V nasledujúcich riadkoch prinášame odporúčanie, ako znovu nájsť (alebo nestratiť) emocionálne spojenie so svojím partnerom či svojou partnerkou.
Rozprávajme sa spolu každý deň - vďaka hlbokej a láskyplnej komunikácii bude náš vzťah fungovať. Umožní nám pozrieť sa na svet z jeho/jej uhla pohľadu. Keď máme dieťa (alebo viac detí), musíme si vedome vytvárať priestor na rozhovor. Ideálnym časom môže byť, keď uložíme dieťa na nočný spánok. Diskutujme spolu nielen o praktických veciach ohľadom starostlivosti o deti a domácnosť, ale aj o tom, kto mal aký deň.
„Môj tip: Keď sa spolu rozprávate, prestaňte s činnosťou, ktorú aktuálne robíte. Odložte mobily, vypnite televízor a sústreďujte sa plne na seba navzájom.“
„Prejavy fyzickej intimity nám zaberú iba pár sekúnd, ale určite potešia našu polovičku. Držme sa za ruky, keď nakupujeme, objímajme sa aj pred deťmi, privítajme sa a rozlúčme sa bozkom, dotknime sa letmo partnera/partnerky, keď ideme okolo.“
„Slovné vyjadrenie lásky by malo byť samozrejmosťou. Ak nedokážeme slovami popísať, čo cítime, skúsme to napísať - zaľúbené odkazy či zaľúbený list poslaný poštou môžu urobiť zázrak vo vzťahu.“
„Láskavosti - každý deň nájdeme príležitosť na to, aby sme pomohli napríklad s domácimi prácami či s prácou našej polovičky, alebo jej môžeme zaliať čaj, uvariť večeru či vybaviť nákup namiesto nej, aby sme ju potešili alebo trošku odbremenili.“
„Kým jeden z nás sa venuje dieťaťu, ten druhý sa môže venovať sebe a načerpať novú energiu. Môj tip: Keď sme pri rozhovore zistili, s čím potrebuje viac pomoci alebo podpory náš partner/naša partnerka, tak presne vieme, aké láskavosti mu/jej urobia najväčšiu radosť.“
Randenia, konflikty a riešenie kríz
„Choďme na pravidelné rande - Rande slúži na rozvíjanie zamilovanosti páru aj prehĺbenie emocionálneho spojenia dvojice. Práve rande vo dvojici bez detí je tým, čo si ako rodičia malého bábätka nevieme predstaviť.“
„Zo začiatku môžeme randiť doma - pri dobrom filme, pri neskorej večeri, na terase s fľašou vína, pri pozorovaní hviezd, kým deti spia. Snívajme o tom, čo všetko budeme spolu robiť, čo sme robili pred narodením detí.“
„Môj tip: Počas trvania nášho rande sa sústreďujme jeden na druhého. Rozprávajme sa o nás dvoch - o našich plánoch či spoločných spomienkach.“
„Milujme sa aspoň raz za týždeň - Jedna štúdia z roku 2016 odhalila, že tí, ktorí sa milovali raz týždenne, pociťovali väčšiu spokojnosť vo vzťahu ako tí, ktorí sa milovali menej často. Aj keď to nezvyšuje spokojnosť, má blahodarné účinky na fyzickú kondíciu a zvládanie stresu.“
„Naučme sa riešiť konflikty - Po narodení prvého dieťaťa aj ten najzohratejší pár zažije ostré výmeny názorov. Potom, ako sa upokojíme, skúsme sa porozprávať, kto čo najviac potrebuje. Nezabudnime sa úprimne ospravedlniť.“
„Sú situácie, keď nás môžu problémy natoľko „prevalcovať“, alebo sa náš vzťah môže natoľko zhoršiť, že budeme potrebovať odbornú pomoc. Nezabudnime ani na seba - dopriať si čas pre seba a na činnosti, ktoré nám obnovia naše sily a energiu.“
Rodičovstvo a krízy v manželstve
„Prvý rok po narodení dieťaťa býva pre veľa párov masakerom. Neskôr však prichádzajú sny o ďalších deťoch a hľadanie rovnováhy medzi rodinou a kariérou.“
„Stále si treba uvedomiť, že nie sú veci čierno-biele a že môžeme zostať doma alebo sa vrátiť do práce, ak nájdeme vhodné možnosti. Komunikácia a ochota hľadať kompromisy sú kľúčové.“
„Keď sa narodí druhé dieťa, niektorí manželia zistia, že potrebujú viac času pre seba a pre partnerstvo. Kursy pre manželov, terapie alebo koučing môžu pomôcť upokojiť situáciu a nájsť nové cesty, ako žiť spolu spokojne.“
„Dôležité je hľadať rovnováhu medzi tým, aby sme zostali sami sebou a zároveň starali o rodinu. Väčšina párov nachádza spôsob, ako spolu fungovať - aj keď to znamená zmeniť plány alebo nastaviť novú dynamiku.“
„Deti potrebujú stabilnú a láskavú osobu. Počas rozmanitých období sa rodiny učia prijímať zmenu, a aj to, že oddeľovanie jednotlivých rolí je prirodzené a potrebné.“
Tipy a odporúčania
- Objavujte spolu nové spôsoby komunikácie a riešenia konfliktov. Pravidelné rozhovory bez rozptyľovania sú kľúčové.
- Plánujte spoločné chvíle, ale aj čas pre seba a pre každého z partnerov zvlášť, aby ste udržali harmóniu.
- Buďte otvorení pomoci - rodina, priatelia alebo odborníci môžu uľaviť tlaku a vyvážiť rodinné povinnosti.
- Nasledujte svoje hodnoty a zdravé priority - Boh/duchovný rozmer pre veriacich, vzťah s partnerom, potom dieťa.
- Uvedomujte si, že každé dieťa je iné a vyžaduje iný prístup, čo znamená adaptáciu a trpezlivosť.
Viac než len poradenstvo ide o spoločný proces nachádzania rovnováhy medzi partnerským vzťahom a rodičovstvom. Ako sa zmení život po narodení dieťaťa, ukazujú skúsenosti mnohých párov - od radostí a hlbokých spojení až po náročné chvíle, ktoré si vyžadujú odvahu požiadať o pomoc a reformulovať priority.
V priebehu evolúcie rodinných vzťahov sa ukazuje, že zmeny sú nevyhnutné a často vedú k hlbšiemu porozumeniu medzi partnermi. Krízy môžu byť prekonané, ak sa na ne pozeráme ako na spoločný problém, ktorý spolu riešime bez obviňovania a s ochotou meniť staré zvyky a rodinnú dynamiku.