V rubrike Krása výchovy reagujeme na ďalšiu vašu otázku. Všeobecne platí, že sebadôvera sa u detí rozvíja lepšie, ak dostávajú pozitívnu spätnú väzbu. Exkluzívne pre vás, čitateľov nm.sk, odpovedá Ilona Špaňhelová, psychologička a psychoterapeutka z Prahy. Chváliť deti je dnes tak trochu v móde. Ako mama dvoch chlapcov do šesť rokov viem, že im pochvala vždy dobre padne, ale mám problém s prístupom niektorých mamičiek, ktoré vo svojom okolí poznám. Mnohé si totiž myslia, že bez častej pochvaly z detí nevyrastú sebavedomí ľudia. Zdá sa mi však, že v súčasnej výchove sa pochvala preceňuje. Môj všeobecný názor na chválenie - to znamená na podanie pozitívnej spätnej väzby dieťaťu i dospelému - je pozitívny. Som za to, aby sme druhému, ak urobí niečo dobre - napríklad nezabudne na niečo, o čo sme ho požiadali -, poďakovali a pochválili ho. Nebojme sa povedať dieťaťu, že je výborné, keď nezabudlo poskladať bielizeň, vyložiť riad z umývačky a tak ďalej. Povedzme mu, že nás rodičov potešilo, keď niektorého z nás pohladilo, keď si všimlo, že sme smutní a opýtalo sa nás, ako sme sa mali v práci. Je potrebné byť k dieťaťu pravdivý a chváliť ho za konkrétne veci. Istí rodičovia sa ma opýtali, či majú postupovať podľa toho, čo videli v jednom filme - dieťa hneď, ako sa prebudilo, chválili, opakovali mu, aké je úžasné a skvelé. To by som neodporúčala. Dieťa prichádza na svet s určitým osobnostným charakterom. Niektoré dieťa je viac živé, rado rozpráva, iné je skôr tiché a veci si rieši v sebe. Niekedy ani nevieme, čo všetko prežíva, o čom premýšľa, ako sa má. Dá sa teda predpokladať, že dieťa, ktoré je viac introvertný, skôr melancholický typ, môže mať zároveň nižšiu sebadôveru. Preto som toho názoru, že je správne pomôcť mu vďaka spätnej väzbe budovať lepšie sebavedomie. Od nás rodičov dostane základ a potom, keď vyrastie, si bude vedieť samo dávať spätnú väzbu na svoje správanie.
Čo je sebavedomie a prečo je dôležité
Kedysi dávno som videla štúdiu dvoch psychológov z Anglicka, ktorí odporúčali dávať dieťaťu tri pozitívne spätné väzby na jeho správanie a jednu negatívnu. To znamená, že je dobré viac chváliť a pritom nezabúdať aj na to, aby sa dieťa nebálo svoju chybu či vinu napraviť. Pre dieťa je to akási „gymnastika“, ku ktorej ho vedieme, kým je s nami doma. Dieťa prichádza na svet s určitým osobnostným charakterom. Niektoré dieťa je viac živé, rado rozpráva, iné je skôr tiché a veci si rieši v sebe. Niekedy ani nevieme, čo všetko prežíva, o čom premýšľa, ako sa má. Dá sa teda predpokladať, že dieťa, ktoré je viac introvertný, skôr melancholický typ, môže mať zároveň nižšiu sebadôveru.
Rôzne druhy dôvery a ich význam
Sebavedomie sa neobserverzuje iba jednou svalovinou dôvery. Boyd Varty vo svojej knihe Cathedral of the Wild naznačuje, že ľudia majú rôzne druhy dôvery a vidno to veľmi dobre aj na študentoch. Boli vychovaní tak, že dobré rozhodovacie schopnosti sa formujú hlavne vtedy, keď má dieťa aj dostatok slobody. 1. Sebavedomie, ktoré vzniklo na základe prekonávania prekážok, vzniklo, keď dieťa bolo občas v situáciách, v ktorých sa niečo nevydarilo, ale dieťa mohlo byť vynaliezavé a svoje problémy vyriešiť samostatne. 2. Sebavedomie, ktoré vznikalo s podporou a vedením, ale bez pružnosti v konaní.
Falošné sebavedomie a jeho riziká
Cieľom každého rodiča, učiteľa a trénera je vybudovať u mladých ľudí zdravé sebavedomie. Ale často sa to nepodarí. Pravdepodobne je to spôsobené tým, že u mladých ľudí budujeme nesprávnu dôveru v seba. Učitelia dovoľujú žiakom nedokončiť úlohy, prijímajú ich vymyslené ospravedlnenia, ktorými kryjú svoju lenivosť, prehliadajú nenapísané domáce úlohy. Takýmto prístupom ich neučíme zodpovednosti. Keď nastúpia do práce, často zisťujú, že nevedia to, čo by naozaj mali vedieť, výhovorky neplatia na každého a začínajú sa podceňovať. A tak sebavedomie vytvorené len na slovách a určitých pocitoch prestáva fungovať.
Takéto sebavedomie u detí môžete vybudovať napríklad kladením zodpovednosti za určité domáce práce. Vyvodzovaním prirodzených dôsledkov a trestov, ak si dieťa neplní svoje povinnosti doma či v škole. V škole to môže byť tým, že im učitelia dovolia robiť nové, často aj odvážne projekty, medzinárodné súťaže. Takto sa učia prekonávať prekážky, spoznávajú svoje skutočné možnosti a aj keď neuspejú, veľa sa o sebe i svete naučia. Vyskúšajú si svoje možnosti, nahliadnu aj za svoje hranice. Niekedy sú učitelia prekvapení, keď zistia, čo všetko ich žiaci dokážu urobiť. Vďaka tomu, že im doprajete samostatnosť a šancu skúšať nové veci, formujete u nich zodpovednosť.
Praktické rady pre rodičov a pedagógov
- Chváľte konkrétne správanie a úspechy, nie len dieťa samotné.
- Hovorte o tom, čo dieťa cíti a prečo to bolo dobre alebo zlé.
- Podporujte dieťa v riešení chýb namiesto toho, aby ste ich zakrývali.
- Udeľujte prirodzené dôsledky pre domáce povinnosti, aby dieťa pochopilo zodpovednosť.
- Umožnite dieťaťu skúšať nové veci, aj keď existuje riziko neúspechu.
Čo sledovať v prejave sebavedomia
Sebavedomé dieťa verí v seba a svoje schopnosti, má odvahu skúšať nové veci a prijíma aj možné neúspechy ako lekcie. Naopak, dieťa s prekypujúcou rečou pochváľ, no s nízkou vnútornou dôverou môže panikáriť pri neúspechu a zvažovať sa nad hranicami.
tags: #sebavedome #dieta #znaky