Psychológia najstaršieho dieťaťa v rodine a vplyv súrodeneckých vzťahov na osobnosť

Často riešime to, ako nás svojou výchovou ovplyvnili rodičia. Súrodenecké vzťahy nás ale do veľkej miery formujú takisto. A svoju rolu hrá aj to, v akom poradí sme sa narodili.Aký vplyv majú na našu osobnosť súrodenecké vzťahy a čo môžete ako rodič spraviť, aby si k sebe vaše deti našli cestu?

Pozícia medzi súrodencami formuje našu osobnosť

Každé dieťa má vo vzťahu k súrodencom určitú rolu a to do veľkej miery formuje, akí budeme v dospelosti. Pozrieme sa na všetky varianty súrodeneckých vzťahov od prvorodených až po jedináčikov. Pre prvorodených je narodenie súrodenca výzvou. Po narodení súrodenca sa doslova cez noc musíme začať deliť o rodičov. Môže tak prísť žiarlivosť a pocit odstavenia na druhú koľaj. Najsilnejšie tieto pocity prvorodenec prežíva, keď je vekový rozdiel so súrodencom jeden až sedem rokov. Je preto veľmi dôležité staršie dieťa na súrodenca pripraviť.

• V priebehu tehotenstva s ním zdieľajte radosť z očakávania súrodenca. Nechajte ho hladkať rastúce bruško alebo napríklad prezerať obrázky z ultrazvuku.
• Ak je už dieťa trochu väčšie, zapojte ho do rozhodovania o novom vybavení pre miminko. Kam postaviť prebaľovací pult a postieľku? Akú majú mať farbu?
• Vytrieďte spolu staré hračky, ktoré už sú pre staršieho príliš detinské, a dajte ich do krabice pre miminko. Ale len tie, ktoré starší súrodenec sám chce prenechať.
• Po narodení od staršieho dieťaťa prijímajte pomoc a vždy ho pochváľte. Nechajte ho napríklad stáť chvíľku u postieľky, kým si zavoláte alebo odniesť špinavú plienku.

V dospelosti bývajú starší súrodenci zodpovední, pretože sa o mladšieho brata alebo sestru musia občas starať. Majú takisto radi vodcovskú rolu. Na druhú stranu od nich rodičia majú často veľké očakávania a premietajú do nich svoje túžby. Sú takí dobrí študenti, nájdeme medzi nimi mnoho perfekcionistov a na svoje okolie mávajú vysoké nároky.

Druhorodený súrodenec preteká. Druhé dieťa vníma život ako závod a prvého sa častokrát snaží predbehnúť. Vzhliada k nemu a chce vedieť to, čo on. Akonáhle sa ale narodí ešte tretie dieťa, dostáva sa do náročnej situácie. Snaží sa totižto doťahovať najstaršieho a zároveň si udržať svoju pozíciu voči najmladšiemu. Musí sa najviac prispôsobovať a ustupovať. Staršiemu bratovi alebo sestre môže závidieť výhody, ktoré má vďaka svojmu veku, na mladšieho môže zas žiarliť kvôli veľkej starostlivosti a výchovným úľavám. Druhorodení sú niekedy nazývaní ako „sendvičové deti”. Tak trochu unikajú pozornosti rodičov. O to viac sa ale naučia samostatnosti a vyvinú si sociálnu zodpovednosť. Nerobí im problém výjsť s ľuďmi a majú často diplomatickú povahu. Takisto väčšinou ľahšie nájdu v živote svoje miesto.

Najmladší súrodenec Často ich už dopredu považujeme za rozmaznaných a problematických, vôbec to tak ale nemusí byť. Napriek tomu ale môžu mať sklon k intrigám a zvaľovaniu viny na druhých. U rodičov im to totižto mnohokrát prechádza. Rodičia pre ne častokrát mávajú slabosť, výchovy sa im ale dostáva aj od starších súrodencov. Tí medzi seba najmladšieho len tak nepríjmu, keď budú žalovať a obviňovať druhých. Najmladší sú spravidla zvyknutí na starostlivosť a pozornosť ostatných, pretože sa o nich starali ako rodičia, tak súrodenci. Môže tak mať problém s prevzatím zodpovednosti. Na druhej strane bývajú takisto bezstarostní a skvelo vychádzajú s ľuďmi.

Stigma jedináčikov. Vyrastať ako jedináčik môže dieťaťu sťažiť prispôsobovanie v kolektíve a nadväzovaní nových vzťahov. A to sa často tiahne až do dospelosti. Preto je dôležité, aby sa jedináčik čo najčastejšie stretával s ďalšími deťmi. Typické predsudky sú rozmaznávanie alebo všeobecne nezdravý vzťah s rodičmi. To môže byť samozrejme pravda, všetko ale závisí na výchove. Jedináčikovia môžu byť rozmaznaní a fixovaní na rodičov, pokiaľ sa o nich až prehnane starajú, takisto ale môžu byť veľmi samostatní, pretože nemali súrodencov, ktorí by im „kryli chrbát”. Zaujímavé je, že sa jedináčikov považujú psychológovia aj súrodencov, ktorí majú medzi sebou vekový rozostup sedem a viac rokov.

Môžete ovplyvniť, ako spolu deti vychádzajú?

To, či si k sebe deti nájdu cestu a rozvinie sa u nich súrodenecká láska, do určitej miery ovplyvňuje alchýmia medziľudských vzťahov. Veľmi dôležitú rolu ale hrá aj nastavenie vzťahov a komunikácia v rodine. Negatívny vplyv má:

• Presadzovanie jedného súrodenca pred druhým. Napríklad z mladšej dcéry sa stane „maminkine dievčatko”, zatiaľ čo starší syn „len hnevá a robí problémy”.
• Preceňovanie potrieb „zraniteľnejšieho” mladšieho dieťaťa na úkor „menej naliehavých” potrieb staršieho dieťaťa. Ono si predsa poradí.
• Rozdiel v zachádzaní s deťmi rôzneho pohlavia, ale takisto snaha zachovať „rovnosť” za všetkých okolností. Napríklad keď v kuchyni musí pomáhať len dcéra.

Zaujímavé je, že ani ako súrodenci nemáme úplne rovnakých rodičov. U prvorodených detí si rodičia na svoju novú rolu ešte len zvykajú a učia sa v nej chodiť. K výchove tak vždy pristupujú na základe svojich aktuálnych skúseností.

Deti zrkadlia naše vlastné psychické rozpoloženie. Vzťahy medzi deťmi ovplyvňuje aj (dis)harmónia, ktorá panuje vo vzťahoch nás rodičov. Nejde pritom len o náš partnerský vzťah, ale aj o širšie rodinné a pracovné vzťahy. Deti ich vnímajú a prirodzene prenášajú aj do vlastného života. Preto je nesmierne dôležité, aby sme ako rodičia nenechávali žiadne konflikty nevyriešené, vyrovnali sa so svojou minulosťou a udržiavali zdravé vzťahy. Pracujte na svojich „strašidlách” z detstva aj na svojich súčasných problémoch a konfliktoch. Ako rodič nemôžete mať osud detí plne vo svojich rukách, môžete im ale dať dobrý príklad, ktorý bude ich životným vzorom.

Prvý krok k zdravým rodinným vzťahom

Chcete spraviť prvý krok k zdravým rodinným vzťahom alebo vyriešiť nepríjemnú skúsenosť z minulosti? Skvelým riešením môžu byť online konzultácia. V Hedepy máme k dispozícii viac než 100 certifikovaných odborníkov. Na konzultáciu sa navyše pripojíte v kľude z domova. Ak sú vzťahy vašich detí vážne narušené, nezabudnite, že pomoc potrebuje nielen strádajúce dieťa, ale celá rodina. V Hedepy ponúkame konzultáciu pre násťročné deti a po dohode s kvalifikovaným odborníkom sa môže na sedenie pripojiť aj celá rodina.

Nebuďte na to sami. Na záver by sme vám chceli povedať poslednú a pravdepodobne najdôležitejšiu vec. Je úplne prirodzené, že v náročnej situácii zažívame vlnu emócií, ktoré sme predtým nezažili. Každá, skutočne každá kríza, má svoj začiatok, ale aj koniec. A rovnako aj tá vaša. A preto, ak o tom aspoň troška uvažujete, vyhľadajte pomoc psychológa, psychiatra, psychoterapeuta alebo kouča. Nezostávajte na to sami. Pomoc vám poskytne viac ako 100 odborníkov, z ktorých si môžete vybrať toho, kto vyhovuje vašim potrebám, a dohodnúť si stretnutie hneď na nasledujúci deň.

Rozvod rodičov predstavuje veľký zásah do života dieťaťa. Čím je dieťa mladšie, tým je pre neho situácia neprehľadnejšia a tým náchylnejšie býva k manipulácii rodičom, ktorý je mu v tej chvíli citovo i fyzicky bližšie. Syndróm odcudzeného rodiča má spoločné črty s vymývaním mozgu. Dieťaťu jeden z rodičov, v drvivej väčšine matka, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti, neustále predkladá a omieľa, že druhý rodič, teda v absolútnej väčšine otec, je akýsi zlý, že je príčinou zla a prebiehajúcich hádok. „Toto sa deje i napriek tomu, že nejde o objektívny stav a neprítomný rodič má o dieťa preukázateľne záujem a chce sa podieľať na jeho výchove,“ zdôrazňuje psychologička a sexuologička doc. PhDr. Dr. phil. Laura Janáčková. „Prítomný rodič máva tendencie zabraňovať druhému rodičovi v tom, aby sa stretával s dieťaťom. Ruší spoločné schôdzky, vyhovára sa na chorobu dieťaťa, zapiera dieťa, zadržuje darčeky určené pre dieťa, znemožňuje telefonickú komunikáciu a podobne. Pokiaľ všetko trvá dlho, dieťa uverí predkladanému obrazu, začne druhého rodiča odmietať a vytvorí si voči nemu celkom bez dôvodu negatívny postoj. Dieťa sa s umelo vytvoreným obrazom neprítomného rodiča postupne natoľko zžije, že bežne používa frázy, ktoré mu prítomný rodič opakuje, a odmieta argumenty obhajujúce poškodeného rodiča. Tieto frázy dieťa používa pred kamarátmi, v škole, ale i pred súdom či psychológom. Dôvody, ktoré vedú rodičov k tomu, aby dieťa používali ako zbraň proti svojmu expartnerovi, sú rôzne. Niekedy prítomný rodič chce cez dieťa demonštrovať svoju silu a prevahu, často ide o pomstu za to, že si partner založil novú rodinu. „Odmietnutý rodič so vzniknutým stavom vecí nemôže veľa urobiť. Pokiaľ je od neho dieťa izolované, nemá možnosť sa brániť a pokrivený obraz narovnať. Všetko sa môže obrátiť.“

Veľa rodičov ohovárajúcich svojho expartnera si však neuvedomuje riziko svojho správania. Prvé riziko spočíva práve v ľahkej manipulácii s dieťaťom. Druhým rizikom je, že dieťa samo pochopí, že mu rodič, v ktorého starostlivosti bolo a ktorému celé roky bezhranične verilo, o druhom rodičovi klamal, a odsúdi ho za to. Tretím, veľkým rizikom je i to, že dieťa pochopí silu manipulácie s druhým človekom a začne byť samo tým, kto chce silou-mocou dostať situáciu pod kontrolu. „Vzniknuté situácie môžu byť pre dieťa veľkou záťažou, a nie každý jedinec si dokáže poradiť sám.

Rakúsky psychoanalytik Alfred Adler sa snažil preukázať súvislosť medzi poradím narodenia a rozvojom osobnosti. V priebehu 20. storočia spolupracoval s ďalšími psychoanalytikmi na charakteristike rôznych profilov: najstarších, prostredných a najmladších zo súrodencov, a dokonca aj jedináčikov. Zároveň skúmal, či by tieto aspekty mohli mať vplyv na naše správanie v práci a na našu kariéru.

Podľa Adlerových teórií a ďalších výskumov: prvorodený má sklon k vedúcej.role, prostredný je mediátor, najmladší býva kreatívny a empatický, a jedináčik je často orientovaný na výkon a samostatnosť. Napriek tomu existuje veľa výnimiek a výsledky výskumov ukazujú, že kariéra ani spoločenská orientácia nie sú jednoznačne determinované poradím narodenia. Výsledky sú komplexné a kultúrne kontextuálne.

Jedna zložka: citový život a rodinné vzťahy

Rodina je základná stavebná bunka nášho života. Je to laboratórium, v ktorom sa učíme všetkému, čo si prenášame do dospelosti. Od toho, aký je svet, aký sú ľudia, kto sme my, aký chceme a máme byť, aké sú medziľudské vzťahy. Keď vyrastáme v našej rodine, sú naše rodinné vzťahy prvými vzťahmi, na ktorých sa učíme, že sme prijímaní, milovaní, že sa iní o nás starajú, kedy sa o nás starajú a pod. Rodinné vzťahy majú preto nenahraditeľný vplyv na náš citový život a v terapii sa mnoho psychológov vracia práve do tohto obdobia, aby pochopilo spolu s klientom/tkou jeho prítomnosť.

Ako súrodenecké vzťahy ovplyvňujú osobnosť? Podobne ako rodina ako celok, súrodenci sú akoby primárnymi ukazovateľmi toho, ako vzťahy fungujú, ako sa vzťahovať a správať k iným ľuďom, ako vyzerá medziľudská interakcia či aké sú jej piliere (čo funguje, čo nefunguje).

Alfred Adler a ďalší psychológovia zdôrazňujú psychologické poradie narodenia: chronologické poradie (skutočné) a psychologické poradie narodenia (vplyvnejšie). Poradie narodenia ovplyvňuje naše skúsenosti v rodine a reakcie dospelých na dieťa. Ako ovplyvní osobnosť pozícia prvého dieťaťa? Najstaršie dieťa je často orientované na pravidlá, výkon a zodpovednosť; môže mať sklon k perfekcionizmu, vysokým očakávaniam a ťažkostiam s prijímaním kritiky. Druhorodený je motivovaný dobehnúť staršieho, býva tímový hráč a diplomat. Najmladší býva kreatívny a empatický, často má vyššiu schopnosť zvládať konflikty a prispôsobovať sa, no môže mať problémy s vnútornou motiváciou a s potrebou vyzdvihovať sa. Jedináčik je samostatný, cieľavedomý a vynaliezavý v medziľudských vzťahoch; môže mať vyšší IQ a potrebu uznania, no zároveň sa môže cítiť osamelý alebo menej spoločenský.

Avšak dôležité je brať tieto schémy s rezervou. Výsledky výskumu ukazujú, že poradie narodenia nie je jedinečným determinantom osobnosti a že kultúrne, rodinné a individuálne faktory zohrávajú kľúčovú úlohu. V realite sa deti môžu vyvíjať úplne odlišne od uvedených stereotypov. Pri analytike poradia narodenia je potrebné zvážiť vekové rozdiely, rodinné dynamiky a spôsob komunikácie rodičov.

Ako pozitívne ovplyvniť vzťahy medzi vlastnými deťmi?

Ako pozitívne ovplyvniť vzťahy medzi deťmi v rodine? Odpoveď spočíva v našich reakciách a v tom, ako spolu komunikujeme. Poradie narodenia môže mať svoj vplyv, ale my máme v rukách spôsob, akým reagujeme na situácie a aké vzory ukazujeme deťom. Dôležité je:

1. Podporovať spravodlivosť a empatiu medzi súrodencami, aby sa cítili vypočutí a rešpektovaní.
2. Zabezpečiť, že každý dieťa má dostatok špeciálnej pozornosti, aby necítilo, že starší alebo mladší získava výhody na úkor druhého.
3. Podporovať spoluprácu pri rodinných úlohách a rozhodovaniach, aby sa vyhli rivalite a súťaženiu.
4. Pravidelne komunikovať o pocitoch a konfliktoch a modelovať konštruktívnu komunikáciu pri riešení hádok.

V Hedepy máme k dispozícii viac než 100 odborníkov na online konzultácie. Ak sú vzťahy vašich detí vážne narušené, kontaktujte odborníkov a nájdite spoločne riešenie, ktoré pomôže celá rodina. Rozvod alebo komplexné rodinné situácie môžu vyžadovať profesionálnu podporu aj pre rodičov a príbuzných, aby sa znižovalo riziko manipulácií a negatívnych dopadov na citový vývin detí.

Najdôležitejšie je, aby sme ako rodičia nenechávali konflikty nevyriešené a aby sme pracovali na vlastných témach a problémoch. Ak máme vyriešený vlastný život a emócie, môžeme dieťaťu ponúknuť pozitívny vzor, ktorý pomôže budovať zdravé vzťahy medzi súrodencami a priaznivý citový vzťah vôbec.

tags: #som #najstarsie #dieta