Starostlivosť o dieťa po rozvode: právne aspekty a odporúčania

Rozvod manželstva je jednou z najväčších skúšok v živote človeka a má hlboký dopad nielen na rodičov, ale predovšetkým na ich deti. Rozvod sa detí veľmi dotýka. Prechádzajú dôležitou životnou zmenou a potrebujú oboch rodičov, ale aj blízkych príbuzných k tomu, aby lepšie porozumeli tomu, čo sa v ich živote mení a čo ostáva rovnaké.

Procesná východiská a kompetencie súdu

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že v prípade rozvodu manželov rozhoduje súd o úprave práv a povinností výlučne k maloletým deťom, to znamená k deťom vo veku do osemnásť rokov. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. zákon o rodine platí, že súd upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

V prípade, ak majú rozvádzajúci sa manželia maloleté deti, súd u detí rozhoduje nielen o zverení do starostlivosti, ale o úprave práv a povinností k deťom. Úprava práv a povinností k maloletým deťom predstavuje širší pojem než len zverenie do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov alebo obom rodičom.

V rozhodnutí o rozvode súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd v rozhodnutí o rozvode manželstva určí, ktorému rodičovi na čas po rozvode bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Druhému rodičovi, ktorý nebude mať dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd určí vyživovaciu povinnosť, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Miestne príslušným súdom na podanie návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností je okresný súd, v obvode ktorého má maloleté dieťa svoje bydlisko. Ak sa rodičia nedohodnú sami, súd upraví rodičovské práva a povinnosti, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok - povinné podľa Zákona o rodine.

Formy starostlivosti po rozvode

Na Slovensku existujú tri formy starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré zákon pozná: spoločná osobná starostlivosť, striedavá osobná starostlivosť a osobná starostlivosť jedného z rodičov.

Spoločná osobná starostlivosť

Spoločná osobná starostlivosť o deti bola zavedená do nášho právneho poriadku v roku 2023. Ide o pomerne nový model starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Základom tohto modelu je režim starostlivosti o spoločné deti, ktorý fungoval už pred ich rozvodom a rodičia ho chcú zachovať i po oficiálnom rozvode. Ak sa rodičia dohodnú na spoločnej osobnej starostlivosti, súd a štát zasahujú minimálne do ich dohody, súd neurčuje, u koho a kedy budú deti, nie sú presne stanovené časové rámce stretávania sa. Rodičia sa sami medzi sebou dohodnú kedy a u koho bude dieťa.

Za splnenia horeuvedených podmienok súd rozhodne tak, že dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a nebude už rozhodovať o konkrétnych intervaloch starostlivosti o dieťa vo vzťahu k rodičom. Súd zverí dieťa do spoločnej starostlivosti oboch rodičov len na základe ich dohody. Podmienkou je súhlas so spoločnou starostlivosťou oboch rodičov. Musí byť však preukázané, že toto riešenie je v záujme dieťaťa.

Spoločná osobná starostlivosť má množstvo výhod: dieťa má stabilné prostredie a necíti, že „stratilo“ jedného z rodičov; oboch rodičov vníma ako plnohodnotných a prítomných; konflikty sa znižujú, pretože rozhodnutia sú spoločné. Na druhej strane, nie je to model pre každého. Ak medzi rodičmi pretrváva napätie alebo nedôvera, spoločná starostlivosť sa rýchlo zmení na bojisko.

Striedavá osobná starostlivosť

Striedavá osobná starostlivosť znamená, že dieťa je v pravidelných intervaloch zverené do starostlivosti oboch rodičov. Tieto intervaly môžu byť týždenné, dvojtýždenné alebo inak dohodnuté, v závislosti od potrieb dieťaťa a možností rodičov. Ak sa rodičia dohodnú na striedavej starostlivosti, môžu túto dohodu predložiť súdu na schválenie. Je potrebné, aby túto dohodu súd schválil, inak je takáto dohoda nevykonateľná.

Striedavá osobná starostlivosť rodičov na rozdiel od spoločnej osobnej starostlivosti prichádza do úvahy aj vtedy, ak aspoň jeden z rodičov má záujem o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. V prípade, ak súd vec vyhodnotí tak, že sú splnené podmienky pre striedavú osobnú starostlivosť, zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a súčasne určí, v akých intervaloch rodičia zabezpečujú starostlivosť o dieťa.

Spoločnosť si často predstavuje striedavú starostlivosť veľmi jednotvárne, že rodičia sa striedajú po týždni alebo dvoch, no aj po troch dňoch. Často sa tiež zabúda na to, že rozsah striedavej starostlivosti nemusí byť len vyrovnaný. Je totiž možné dohodnúť sa aj na asymetrickej striedavej starostlivosti, kedy jeden rodič s dieťaťom strávi viac času a druhý menej. Dôvodom môžu byť pracovné povinnosti jedného z rodičov alebo aktivity dieťaťa.

Osobná starostlivosť jedného z rodičov

Ak nie sú splnené podmienky pre spoločnú ani pre striedavú osobnú starostlivosť, rozhodne súd o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. Ide o stav, kedy je dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov, teda buď matky, alebo otca (nie obom rodičom). K takejto situácii dochádza napríklad, ak druhý z rodičov z pracovných dôvodov nevie zabezpečiť starostlivosť o dieťa v rozsahu spoločnej alebo striedavej osobnej starostlivosti. Samozrejme, existujú aj iné životné situácie, kedy je dieťa zverené len do osobnej starostlivosti jedného z rodičov.

Vo vzťahu k druhému rodičovi súd spravidla upraví styk. Avšak v prípade, ak o to rodičia požiadajú, súd nemusí styk druhého rodiča upravovať. Rodičia však môžu zhodne uviesť, že súd právo styku upravovať nemá. V takom prípade súd stretávanie neupravuje. Pri rozhodovaní o tom, či bude dieťa zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov alebo do osobnej starostlivosti len jedného rodiča, súd zohľadňuje niekoľko aspektov, napríklad schopnosť rodičov zabezpečiť dieťaťu primerané prostredie, stabilitu, emocionálnu podporu a ďalšie relevantné aspekty, ktoré ovplyvňujú dobro dieťaťa.

Výživné a správa majetku dieťaťa

Dôležitou otázkou pri rozvodoch je výživné na deti. Jeho výška sa určuje na základe príjmu a majetkových pomerov oboch rodičov. Na Slovensku sa výživné stanovuje vo forme peňažnej sumy, ktorou jeden z rodičov prispieva na účet druhého rodiča na účely výživy detí. V prvom rade záleží na pomere, v ktorom sa rodičia podieľajú na výchove dieťaťa. Môže to byť 50:50 alebo asymetricky až do 30:70. Podľa toho sa tiež podieľajú na financovaní.

Je možné platiť si aj vzájomne výživné - ak je striedavá starostlivosť v inom pomere ako 50:50 alebo v prípade, kde jeden rodič má výrazne horšiu životnú situáciu (aj keď ide o pomer času 50:50). V prípade, že jeden z rodičov neplní svoje povinnosti ohľadom výživného, môže druhý rodič požiadať súd o vymáhanie výživného.

Súd v rozhodnutí o rozvode manželstva určí, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. V obidvoch prípadoch platí, že ak sa rodičia dohodnú o úprave styku, takáto dohoda sa stane súčasťou rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, resp. rozvodu.

Komunikácia s deťmi a psychologická adaptácia

Rozvod má aspekty sociálne, etické, právne, emočné a veľmi dôležité aspekty psychologické. Existuje len veľmi malé percento detí, ktoré by rozvod rodičov negatívne nezasiahol. Niektoré sa s tým vyrovnajú lepšie, iné horšie. U niektorých detí môžu pretrvať trvalé následky, ktoré môžu ovplyvniť aj ich budúci život. Nie je však potrebné podliehať prílišnému pesimizmu a beznádeji, čo sa týka rozvodovej tematiky, pretože existujú aj účinné cesty, ako zmierniť deťom ich bolesť a obmedziť negatívny dopad rozvodu na ich psychiku.

Fázy adaptácie dieťaťa na rozvod: Prvá fáza (popieranie a nádej): Zapájajú sa obranné mechanizmy, ktoré tlmia psychickú bolesť a zraňujúcu emóciu. Deti neveria, že je to pravda, predstierajú, že na tom nezáleží, alebo obviňujú rodičov či seba. Druhá fáza (hnev): Deti môžu pociťovať veľkú zlosť. Tretia fáza (vyrovnávanie sa): Deti sa s novou situáciou vyrovnávajú, hľadajú nové istoty a zvykajú si na nové usporiadanie. Úplná stabilizácia však trvá mesiace až roky, smútok nad rozvodom napokon môžu deti pociťovať až do dospelosti. Ak neodoznejú akútne a výrazné prejavy psychických problémov do niekoľkých týždňov, je potrebné konzultovať to s detským psychológom alebo psychiatrom, poprípade absolvovať psychoterapiu.

Smútok a depresia u detí po rozvode: Pojmom smútok označujeme miernejší pocit nešťastia. Pojem depresia označuje hlbšiu a bolestnejšiu reakciu na rozpad rodiny. Hranicu medzi normálnym smútkom a depresiou možno určiť veľmi ťažko. Kritériom môže byť, že smútok po určitom čase pomaly ustupuje a netrvá príliš dlho. Depresia môže trvať veľmi dlho a zmiernenie resp. pretrvávanie závisí od podpory okolia.

Najcharakteristickejším prejavom smútku u detí po rozchode rodičov je neschopnosť alebo znížená schopnosť tešiť sa. Stav depresie charakterizuje zvyčajne strata chuti do jedenia, pokles záujmu o učenie, celková apatia, pocit bezmocnosti a beznádejnosti, podráždenosť, nutkavé sebakritizovanie a utiahnutosť. Ako rodičia by ste mali sledovať, či sa akútne prejavy psychických problémov nepredlžujú a včas vyhľadať odbornú pomoc.

V prípade, že si rodičia všimli, že sa ich dieťa s tým, čo sa u nich doma v období rozchodu/rozvodu deje trápi, poradenský psychológ RPPS môže byť odborníkom, ktorý deťom pomáha vyznať sa v ich svete emócií, rôznych myšlienok a trápení, môže im pomôcť postupne sa vyrovnávať a psychicky sa adaptovať na zmeny, ktoré v ich životoch nastávajú. Všetky služby psychológa RPPS sú dôverné a práca psychológa na RPPS sa riadi zákonom o psychologickej činnosti a slovenskej komore psychológov č. 199/1994, zákonom o ochrane osobných údajov č. 428/2002 a zákonom o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele.

Ako hovoriť s deťmi o rozvode a pravidlá komunikácie

O rozvode možno a treba hovoriť, a to vo vhodnom čase, na vhodnom mieste a vhodným spôsobom. Ak takto postupujú rozvedení rodičia, podobne budú postupovať aj ich deti. Ak sa budú rodičia za rozvod hanbiť, budú sa zaň hanbiť aj deti. Keď si rodičia vyjasnia postoj k rozvodu, mali by poradiť deťom, aby informovali svojich kamarátov o tom, čo sa stalo.

Pravidlá, ktoré vychádzajú z detskej duše a ktoré sú detskou prosbou k rodičom, aby sa po rozpade rodiny správali k nim citlivo: Nerozprávaj nič o priateľoch a príbuzných môjho druhého rodiča. Nerozprávaj o rozvode a ostatných dospeláckych veciach. (Robí mi to zle.) Nerozprávaj o peniazoch alebo o výživnom. Nevyvolávaj vo mne pocit viny, keď si užívam chvíle s druhým rodičom. Nebráň mi stretávať sa s druhým rodičom. Nenarušuj čas, ktorý trávim s druhým rodičom tým, že mi neustále telefonuješ alebo naplánuješ iné aktivity. Nežiadaj, aby som donášal na druhého rodiča. Nevypytuj sa na druhého rodiča a na to, čo spolu robíme. (Cítim sa nepríjemne, tak ma jednoducho nechaj.) Nežiadaj ma, aby som druhému rodičovi vyriadil odkazy od teba. (Mám obavy, ako zareaguje.) Nevkladaj mi do tašky odkazy pre druhého rodiča. Neobviňuj môjho druhého rodiča z rozvodu alebo za iné veci. (Cítim sa naozaj hrozne! Ja chcem byť len vašim dieťaťom.) Nezaobchádzaj so mnou ako s dospelým, spôsobuje mi to veľa stresu. Neignoruj môjho druhého rodiča, nevysedávaj vzdialený odo mňa, keď sa učím alebo športujem. (Som veľmi smutný a zahanbený.) Dovoľ mi, aby som si mohol zobrať veci k druhému rodičovi, pokiaľ ich unesiem tam i späť. Nevzbudzuj vo mne pocit viny tým, že na mňa tlačíš, aby som ťa mal radšej, a nepýtaj sa, kde by som chcel bývať. Uvedom si, že mám dva domovy, a nie len jeden.

Tieto pravidlá sú vyjadrením podstaty toho, ako by sa mali k sebe a k dieťaťu správať rodičia po stroskotaní svojho vzťahu. Manželstvo/partnerstvo je pominuteľné, ale rodina je večná - žena a muž sa môžu po rozchode odcudziť, ale dieťa zostane dieťaťom obidvoch rodičov naveky. A ešte niečo naviac: zabudnite na svoje naštvanie, výčitky a ublíženie, myslite na deti! Nie na svoje konflikty. Pamätajte na tieto rady, keď spoločne zostavujete plán starostlivosti. Pokračujúce nepriateľstvo rodičov vyvoláva v deťoch silné vnútorné napätie, ktoré je úrodnou pôdou pre neurotické problémy a poruchy správania.

Komunikácia s učiteľmi a škola

Niekedy rodičia nesúhlasia, aby sa učiteľovi povedalo o rozvode. Tento postoj však môže situáciu komplikovať. Učiteľ by mal poznať rodinnú situáciu svojho žiaka. Preto je lepšie, ak to učiteľovi povedia rodičia sami. Učiteľ dostane informáciu z prvej ruky a môže dieťaťu skôr pomôcť. Naopak, ak nebol informovaný o rozvode, často nie je ochotný tolerovať zmeny v správaní dieťaťa. Neinformovaný učiteľ môže reagovať na problémové správanie dieťaťa disciplinárnymi trestami.

Praktické odporúčania pre rodičov

• Pred samotným rozhodnutím súdu sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovskú dohodu musí schváliť súd.
• Ak sa rodičia dohodnú, ale nevedia ju spísať v potrebnom rozsahu, alebo nevedia sa dohodnúť na niektorých podstatných častiach (výška výživného, určenie styku cez prázdniny, spôsob odovzdávania dieťaťa), je vhodné využiť odbornú pomoc právnika alebo mediátora.
• Pokračujúca spolupráca a schopnosť komunikovať sú základom úspešného riešenia starostlivosti o dieťa; tento model je založený na spolupráci, nie na súťaži.
• Pri presťahovaní jedného z rodičov v rámci SR zákon o rodine výslovne neupravuje súhlasy rodičov s odťahovaním sa v rámci územia SR; ak sa rodičia nedohodnú, môže jeden z rodičov podať návrh na súd.
• Ak rodič bráni druhému rodičovi vo výkone rodičovských práv pred rozvodom, môže druhý rodič podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva.
• Pri podozrení na dlhodobejšie psychické ťažkosti dieťaťa je potrebné vyhľadať odbornú pomoc detského psychológa alebo psychiatra.
• V prípade neplnenia súdneho rozhodnutia o styku alebo výživnom môže súd uložiť pokutu alebo nariadiť nútený výkon rozhodnutia vrátane spolupráce s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Praktický príklad a alternatívne prístupy

V praxi sú prípady, kedy rodičia aj po rozvode ostávajú bývať v jednej nehnuteľnosti alebo sa dohodnú, že budú bývanie dieťaťa striedavo využívať. Presne tak to bolo aj v prípade mal. Kristíny a Barbory, o ktorých rozhodoval Okresný súd Malacky. Rodičia bývali v spoločnom byte a dokázali sa dohodnúť na všetkom - od výživy až po každodenné fungovanie. Sudkyňa preto schválila ich dohodu o spoločnej osobnej starostlivosti. Táto dohoda bola príkladom, že spoločná osobná starostlivosť je dôkazom, že aj po rozchode možno zostať rodinou.

Známa Cochemská prax, ktorá pochádza z Nemecka, sa stáva čoraz častejším prístupom aj na Slovensku. Jej cieľom je, aby sa rodičia, súdy, kolízni opatrovníci, psychológovia a advokáti spojili a pomohli rodine dohodnúť sa - namiesto toho, aby sa roky súdila.

Kedy využiť právne zastúpenie

Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností, pomáhame klientom, poskytujeme im vzor, usmerníme ich a v prípade potreby rodičov i zastúpime pri rokovaní s druhým rodičom. Podľa okolností vždy klientom odporučíme konkrétny postup potrebný pre to, aby boli ich záujmy zabezpečené v maximálnej možnej miere. V prípade, že podáte návrh na rozvod, konanie o rozvode vášho manželstva bude obligatórne spojené s konaním o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, nakoľko z vášho manželstva pochádzajú malé deti. Teda rozsudkom, ktorým súd rozhodne o rozvode vášho manželstva, súčasne rozhodne aj o zverení vášho malého dieťaťa.

Dobrý deň, presťahovanie s mal. dieťaťom v rámci územia SR zákon o rodine výslovne neupravuje. Čo však explicitne uvádza, je, že o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností sa majú rodičia mal. dieťaťa dohodnúť, v opačnom prípade rozhodne súd na návrh jedného z nich. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ manželka s vašim odsťahovaním a s tým, že vezmete so sebou aj vaše malé dieťa súhlasí, potom v tom nevidím problém. Manželka však v takomto prípade má právo na styk s dieťaťom. Ak sa na ňom viete s manželkou dohodnúť je to v poriadku.

Právne následky neplnenia rozhodnutí a núdzové opatrenia

Výkon súdneho rozhodnutia o výchove maloletých detí vrátane úpravy styku upravuje Občiansky súdny poriadok. Pokiaľ táto výzva súdu zostane bezvýsledná, môže súd tomuto rodičovi uložiť pokutu vo výške 200 eur, a to aj opakovane. Súd môže nariadiť nútený výkon rozhodnutia, a to tak, že v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečí odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť.

Ak by ste bránili v čase do rozvodu manželstva otcovi dieťaťa vo výkone jeho rodičovských práv, resp. by ste sa s ním nedohodli na tom, ako sa bude s dieťaťom stretávať, resp. starať sa o neho, môže Váš manžel podať na súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva. Pokiaľ sa rodičia nedohodnú sami, súd upraví rodičovské práva a povinnosti.

Zameranie na najlepší záujem dieťaťa

Na prvom mieste by mal stáť najlepší záujem maloletého dieťaťa. Nejde teda o záujem matky, no ani o záujem otca, ako si mnohí rodičia myslia. Pri svojom rozhodnutí súd zohľadňuje okolnosti, ako je záujem každého rodiča na úprave starostlivosti o dieťa, schopnosť rodičov zabezpečiť dieťaťu primerané prostredie, stabilitu, emocionálnu podporu a ďalšie relevantné aspekty, ktoré ovplyvňujú dobro dieťaťa. Pri rozhodovaní o tom, či bude dieťa zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov alebo do osobnej starostlivosti len jedného rodiča, súd zohľadňuje niekoľko aspektov.

Rozchod rodičov nemusí znamenať rozchod rodiny. Ak medzi nimi zostane dôvera a schopnosť spolu komunikovať, spoločná osobná starostlivosť o dieťa môže byť riešením, ktoré prinesie pokoj a stabilitu všetkým zúčastneným. Výlučná starostlivosť znamená, že dieťa žije s jedným rodičom, druhý má právo styku a povinnosť platiť výživné. Znie to ako ideál? Áno, ale iba vtedy, ak to rodičia naozaj zvládnu.

Starostlivosť o deti po rozvode je výzvou, ale aj povinnosťou, ktorú je potrebné plniť s citlivosťou a zreteľom na potreby a pohodu dieťaťa. Súd sa vždy snaží rozhodnúť v súlade s najlepšími záujmami detí. Prihliada na vek a názor detí, ale nie je to jediný faktor, ktorým sa riadi.

tags: #starostlivost #o #dieta #po #rozvode #navrch