Inštitút náhradného materstva nie je výmyslom modernej doby. Jeho počiatky siahajú do dávnych čias, kedy hlavným cieľom bola túžba po zachovaní dedičov vrchných vrstiev spoločnosti. Postupom času sa tradičná forma náhradného materstva modifikovala a dnes sa často sprevádza gestačnou formou, ktorá sa teší vzrastajúcej obľube a ktorá zotiera genetickú ingerenciu náhradnej matky voči dieťaťu.
Túžba po vlastnom dieťati viedla k vzniku gestačnej formy náhradného materstva, ktorá sa teší vzrastajúcej obľube a ktorá zotiera genetickú ingerenciu náhradnej matky voči dieťaťu. Medzinárodná federácia gynekológie a pôrodníctva (FIGO) vysvetľuje náhradné materstvo ako „reproduktívny model, kde žena nosí plod a porodí dieťa pre pár, v ktorom žena nie je schopná ani pôrodu a tehotenstva pre kongenitálnu alebo maternicovú abnormalitu alebo tehotenstvo znemožňuje vážna zdravotná kontraindikácia“. Aj napriek tomu, že tehotenstvo a materstvo sú dve krásne sociálne udalosti, nie každej žene sú dopriate.
Typy a etické aspekty
Náhradné materstvo sa v súčasnosti najčastejšie vyskytuje v gestačnej forme. Dochádza pri ňom k mimotelovému oplodneniu a následnému preneseniu embrya do maternice náhradnej matky. Darcom genetického materiálu pre náhradnú matku v tejto podobe je nielen muž, ale aj žena, a preto ju možno považovať za úplné náhradné materstvo.
Hlavným ekonomickým míľnikom je rozlišovanie náhradného materstva na altruistické a komerčné. Altruistické náhradné materstvo, ktoré je preferované, je bezodplatné a vystupuje v ňom žena, ktorá dobrovoľne vynosí dieťa pre objednávateľský pár bez akejkoľvek peňažnej kompenzácie. Väčšina altruistických materstiev sa deje medzi príbuznými alebo blízkymi priateľmi. Komerčné náhradné materstvo je náhradné materstvo za odplatu a je sprevádzané mnohými otázkami z pohľadu práva, morálky a etiky.
Vo všeobecnosti, náhradné materstvo neporušuje etické princípy medicíny. FIGO však upozorňuje na výhrady voči náhradnému materstvu a žiada zohľadniť ochranu náhradnej matky a jej autonómiu. Odporúča tiež, aby zmluvy o náhradnom materstve neboli odplatné a uprednostňoval sa bezodplatný charakter.
Zmluvy o náhradnom materstve a právne otázky
Na začiatku procesu býva často zmluva o náhradnom materstve medzi osobami využívajúcimi technológiu asistovanej reprodukcie a náhradnou matkou. Slovenská právna úprava možnosť uzavretia takejto zmluvy vylučuje. Zmluvy o náhradnom materstve majú podľa analýzy tri nedostatky: chýbajúci spoločný cieľ pri chápaní vecných práv, dieťa ako objekt zmluvy, chýbajúci verejný záujem a posúdenie rozporu s dobrými mravmi, a tiež nelegitímnosť.
Najrizikovejšou časťou je odplatná zmluva o náhradnom materstve, ktorá môže viesť k komodifikácii ľudského tela. Dohovor o ľudských právach a biomedicíne (1997) zakazuje finančný prospech z ľudského tela a jeho častí. Zmluvy majú v konečnom dôsledku podliehať prísnym etickým princípom, ktoré ochránia náhradnú matku a najlepší záujem dieťaťa.
Najlepší záujem dieťaťa
Najčastejšie spory o dieťa vznikajú, keď náhradná matka si transakciu rozmyslí a dieťa odmietne vydať, alebo ak dieťa má byť narodené s postihnutím, alebo v dôsledku rozchodu objednávateľského páru. „Pri všetkých akciách týkajúcich sa detí, či už podniknutých verejnými alebo súkromnými inštitúciami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými zbormi, najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé.“
Historicky, prvý medializovaný prípad súvisiací s náhradným materstvom sa uskutočnil medzi rokmi 1984-1986: Mary Beth Whiteheadová ako náhradná matka a William Stern ako objednávateľ. Súd rozhodol, že zmluvy o náhradnom materstve za odplatu sú protiprávne a nevynútiteľné, a dieťa bolo podľa najlepšieho záujmu zverené do starostlivosti objednávateľského páru s pravidelnými návštevami náhradnej matky.
Slovenská úprava a surogačný turizmus
Právna úprava na Slovensku stále mlčí a regulation náhradného materstva nie je konkrétna. Slováci môžu cestovať do krajín, kde inštitút náhradného materstva je legálny alebo čiastočne regulovaný (surogačný turizmus) a následne zápis dieťaťa do matriky v domovskej krajine môže čeliť odporom. Na Slovensku platí dôraz na to, že manželstvo a založenie rodiny sú spojité s ochranou detí a najlepší záujem dieťaťa je prioritou pri každom rozhodovaní.
Právo a základné zásady
Právo uzavrieť manželstvo a založiť si rodinu vychádza z čl. 9 Listiny základných práv EU a z vnútroštátnych predpisov. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Long-term postoj Slovenskej republiky vyjadruje starú zásadu: „Mater semper certa est, pater incertus“ - matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. V prípade pochybností o dieťati súd určí materstvo podľa pôrodu.
Negatívny postoj k zmluvám o náhradnom materstve je zakotvený aj v zákonoch a zásadách: „Dohody a zmluvy, ktoré sú v rozpore s odsekom 1 sú neplatné.“ a „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.“ Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Výhľad a odporúčania
Komodifikácia náhradnej matky a dieťaťa môže viesť k vykorisťovaniu a nie vždy je to v najlepšom záujme dieťaťa. Ak má byť náhradné materstvo regulované, cieľom by malo zostať dobrovoľné a prísne pod kontrolou zákona jednotlivých štátov. Podľa uvedeného je potrebné, aby štáty snahy regulovať a zabezpečiť ochranu náhradnej matky aj dieťaťa.
- Definícia a historický kontext náhradného materstva
- Typy náhradného materstva a etické aspekty
- Právne otázky a zmluvy v kontexte Slovenska
- Najlepší záujem dieťaťa a známe prípady
- Porovnanie prístupov v rôznych krajinách a surogačný turizmus
