Svätý Marek je autorom druhého evanjelia. Hoci mal latinské meno, podľa historikov bol pôvodom Žid, synovec sv. apoštola Petra. Podľa všetkého nepatril medzi učeníkov Ježiša Krista, keďže v tých časoch bol ešte mladíkom. Pri opise udalostí umučenia vo svojom evanjeliu spomína bezvýznamnú príhodu, pri ktorej vojaci chytili nejakého mladíka zahaleného do plachty. Ten im však plachtu nechal v rukách a ušiel. Niektorí tvrdia, že týmto mladíkom bol práve sv. Marek, keďže ostatní evanjelisti o tejto príhode mlčia. Podľa Nového zákona jeho plné meno bolo Ján Marek.
On aj jeho matka Mária boli v prvej Cirkvi známi a vážení. Dom jeho matky v Jeruzaleme podľa všetkého slúžil ako miesto stretávania pre Ježiša a jeho apoštolov a potom aj pre kresťanov. V Skutkoch apoštolských sa opisuje vyslobodenie sv. Petra z väzenia. Peter bežal odtiaľ priamo do „domu Márie, matky Jána, ktorý sa volá Marek“ (Sk 12). Mnohí tam boli vtedy zhromaždení a modlili sa za neho.
Po Turícach Marek hlásal evanjelium spolu s Barnabášom a Pavlom. Z tejto prvej misijnej cesty sv. Pavla sa však predčasne vrátil do Jeruzalema (Sk 13,13). Potom sprevádzal Barnabáša na ostrov Cyprus (Sk 15,39). Takisto pôsobil v Ríme spolu so sv. Petrom a Pavlom. Euzébius hovorí, že založil Cirkev v Alexandrii, tam bol aj biskupom a tam aj zomrel mučeníckou smrťou. Tieto údaje sú však veľmi nepravdepodobné. Svoje evanjelium napísal Marek pravdepodobne v Ríme pred rokom 60. Písal v gréčtine pre kresťanov, ktorí pochádzali z pohanských národov. Podľa tradície čerpal predovšetkým z rozprávania sv. apoštola Petra. Z toho, ako vystupuje Peter v Markovom evanjeliu, sa zdá byť táto tradícia veľmi pravdepodobná.
Jeho evanjelium je najstaršie spomedzi všetkých štyroch evanjelií. Je písané špeciálne pre pohanov v Ríme - Marek nespomína židovské obyčaje, nespomína polemiky Ježiša so Židmi, nehovorí o podobenstvách, ktoré predpokladajú poznanie židovských obyčajov, a mlčí o tom, čo by mohlo navodzovať myšlienky, že Židia sú v Božom kráľovstve uprednostňovaní. Podľa tradície Peter neskôr kázal Marekovi, aby šiel hlásať evanjelium do Egypta. Hovoria o tom mnohé starokresťanské spisy. Marek založil cirkevnú obec v Alexandrii, stal sa tam biskupom. Podľa nezaručených historických správ prvý človek, ktorý sa obrátil na Markovo kázanie, bol Anian, pôvodom obuvník, u ktorého si dal Marek opraviť obuv. Tento človek sa neskôr stal Markovým nástupcom na biskupskom stolci v Alexandrii. Podľa tradície zomrel Marek mučeníckou smrťou - pohania ho raz ráno prekvapili pri bohoslužbách, uviazali mu povraz okolo hrdla a vláčili ho ulicami mesta, kým nezomrel. Veriaci ho pochovali v dedine Bucoli pri Alexandrii.
Pri vpáde mohamedánov do Egypta v roku 828 preniesli dvaja benátski kupci jeho pozostatky do Benátok. Toto však nie je zaručene isté. V Benátkach je úcta k nemu veľmi živá. V rokoch 1063-1094 tam postavili známu baziliku, ktorá je zasvätená práve sv. Marek. Písmo spomína dvoch svätých, ktorí majú meno Marek (Podľa náuky súčasných biblistov ide o jednu a tú istú osobu). Jeden z nich bol verným sprievodcom svätých Pavla a Barnabáša na ich cestách po výchove a druhým menom sa volá Ján. Druhý z nich je evanjelista a je to ten, ktorého pamiatke a úcte je zasvätený dnešný deň, a ktorého životopis tu nasleduje.
Evanjelista Marek bol židovského pôvodu, jeho vlasťou bola Kirinea v Afrike. Podľa svedectva historikov Marek uveril v Ježiša Krista v deň zostúpenia sv. Ducha, pohnutý kázňou sv. Petra. Vtedy bol aj pokrstený. Preto ho Peter vo svojom Prvom liste nazýva svojím synom. Sv. Irenej nazýva sv. Marka žiakom a tlmočníkom sv. Petra. Marek sprevádzal svojho duchovného otca, sv. Petra, do Ríma a kochal sa radosťou, keď videl bohaté ovocia, ktoré prinášali Petrove kázne. Náuka spásy sa v tomto meste ujímala čoraz viac; Marek musel mať celú lásku a dôveru tohto apoštola a keď sa na čas vzdialil z Ríma, dušpastierstvo veriacich zveril jemu.
OTECKOVIA - Marek má vidiny
Podľa svedectva Papiáša a Klementa Alexandrijského napísal sv. Marek svoje evanjelium na prosby veriacich v Ríme, ktorí si želali Petrom ústami ohlásenú náuku mať aj napísanú. Preto spísal Marek všetko, čo počul od sv. Petra a po poriadku to poskladal. Jeho evanjelium je akoby skráteným Matúšovým evanjeliom a vyznačuje sa jasným rozprávaním a milou jednoduchosťou. Marek napísal svoje evanjelium v roku 49 po Kristovi. Napriek očividnému pritomnu evanjeliumi Matúša, Marek zvestuje veci, o ktorých Matúš nehovorí, napr. o pochvale vdove a o zjavení vzkrieseného Ježiša dvom učeníkom idúcim do Emauz.
Napriek tomu nehovorí, ako Spasiteľ pochválil Petra za to, že vyznal Ježiša za Božieho Syna, ani o tom, ako Peter išiel po vode. Naopak, podrobne a zoširoka hovorí o tom, ako sa Peter zriekol Ježiša a ako ho Pán pokarhal. Tu ukazuje Markovo zameranie na to, čo prináša pokánie a pokoru. Peter po návrate do Ríma prečítal Markovo evanjelium a schválil ho svojou autoritou a prikázal ho čítať na zhromaždeniach veriacich.
Počas svojho pobytu v Ríme sv. Peter rozoslal svojich žiakov na rozličné strany, aby ohlasovali evanjelium. Niektorí spisovatelia tvrdia, že sv. Marek bol poslaný do mesta Akvilea a založil tam cirkev; istou vecou však je, že ho sv. Peter poslal do Afriky a ustanovil za biskupa v Alexandrii. Okolo roku 50 Marek priplával do Kirineje v Pentapole a priviedol mnohých pohanov ku Kristovej viere. Jeho evanjelium sa rozšírilo v Libyi a Egypta. Žiaden iný kraj nebol tak zapredaný modlárstvu ako Egypt, a Marek sa stal nástrojom Božieho požehnania.
Časom Marek prišiel do Alexandrie, kde založil nespočetné spoločenstvo veriacich a stal sa prvým alexandrijským biskupom. Pohania ho prenasledovali a chceli zabíjať, no Marek vytrval. Prišiel Velikden, pohania ho chytili a vláčili mestom, až vypustil dušu. Veriaci ho pochovali v dedine Bucoli pri Alexandrii. Nad jeho hrobom postavili chrám a jeho ostatky sa neskôr preniesli do Benátok, kde mu Benátčania vybudovali Baziliku San Marco. Znakom svätého Mareka je lev, ktorý symbolizuje jeho evanjeliový štart na púšti u Jána Krstiteľa.
Benátky sú vyzdobené vyobrazeniami svätého Marka vrátane mozaík a umení, a jeho povesť sa rozšírila po celom svete. Bazilika svätého Marka je najznámejšou sakrálnou stavbou nesúcou jeho meno a jej mozaiky vylaďujú príbeh jeho života. Z mnohých kostolov a kaplniek venovaných Marekovi v Taliansku a vo svete je najvýznamnejšia Bazilika San Marco v Benátkach. Pamiatky a relikvie Mareka sú tiež predmetom úcty v Alexandrii a Benátkach, kde tradične pripomínajú jeho misijnú činnosť a učiteľský vplyv Petra.
Podľa legendy Marek dostal počas spánku od anjela správu Pax tibi Marce Evangelista meus a neskôr aj od Pána Ježiša posilňujúce zjavenie pred mučením. Jeho sviatok sa slávi 25. apríla. Význam Marekovho diela spočíva v tom, že jeho evanjelium poskytuje čitateľom jasné a priamočiare zobrazenie života a skutkov Ježiša Krista, a zároveň ukazuje, ako Peter formoval a schválil Markove podanie učenia na Rím a okolitých miestach. Život Mareka je tak príbehom o spájaní učeníckej tradície s evanjeliovým ohlasovaním medzi pohanským publikom.
Na záver: Marek, ktorý začal ako mladík zo Židov, sa stal významnou postavou šírenia Božieho Slova v Egypte a Afrike, a jeho evanjelium zostalo ako dôležitý prameň viery pre hlbšie poznanie Kristovho života a posolstva, ktoré rozšíril do sveta spolu s Petrom a Barnabášom. Nad jeho ostatkami a kultom sa po stáročia starali mesto Benátky a miestne cirkevné autority, ktoré mu venovali najväčšiu úctu a vyvinuli ho do symbolu Božieho požehnania a odvahy žiť evanjelium naplno.
„Kajajte sa a verte evanjeliu“. Evanjelium podľa Mareka ostáva pozorným pripomínaním, že skutočné nasledovanie Krista znamená nielen počúvanie, ale aj konanie podľa jeho učení a pokore, pričom meno zapísané v knihe života večného je odrazom tých, ktorí žijú podľa evanjelia.