Prenatálny vývoj človeka, fascinujúca cesta od oplodnenia po narodenie, je komplexný proces plný zmien a míľnikov. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o jednotlivých štádiách prenatálneho vývoja, dôležitých momentoch a faktoroch, ktoré ho ovplyvňujú.
Úvod do prenatálneho vývoja
Ontogenetický vývin, známy aj ako vnútromaternicový vývin, je komplexný proces, ktorý zahŕňa všetky fázy života organizmu od jeho začiatku až po koniec. Tento vývin sa u pohlavne sa rozmnožujúcich organizmov, vrátane človeka, začína tvorbou pohlavných buniek, pokračuje oplodnením a vývojom nového jedinca, a končí smrťou. Ontogenéza zahrnuje obdobia rastu, dozrievania, reprodukcie a nakoniec aj starnutia.
Prenatálne obdobie trvá približne deväť mesiacov vnútromaternicového života. Je to obdobie obrovského vývinového tempa, kedy sa z oplodneného vajíčka rozmeru 0,1 až 0,3 milimetrov na začiatku obdobia vyvinie ľudský jedinec so všetkými telesnými časťami veľkosti približne 50 centimetrov.
V organizme gravidnej matky sa zvyšuje ventilácia pľúc, pretože telo potrebuje viac kyslíka pre seba aj pre plod. Rovnako sa zvyšuje funkcia obličiek, ktoré musia spracovať zvýšené množstvo odpadových látok. Mení sa aj látková premena (metabolizmus), aby sa zabezpečil dostatok živín pre rast a vývoj plodu.
Proontogenéza: Vývin pohlavných buniek a oplodnenie
Aby sme pochopili celý tento vývin, musíme sa vrátiť na úplný začiatok, kde sa tvorba nového jedinca začína procesom tvorby pohlavných buniek, tzv. gametogenézou. Pohlavné bunky, mužské spermie a ženské vajíčka, majú polovičný (haploidný) počet chromozómov ako telové (somatické) bunky - u človeka je to 23 chromozómov. Splynutím spermie a vajíčka sa obnovuje diploidný stav (46 chromozómov), čo umožňuje špeciálne delenie jadra nazývané meióza. Gaméty sa tvoria v pohlavných orgánoch a ich vývoj vedie k vytvoreniu nového jedinca. Keď hovoríme o vzniku pohlavných buniek z hľadiska ontogenetického vývinu človeka, zvykne sa toto obdobie nazývať pojmom proontogenéza (progenéza).
Princípom vývinu pohlavných buniek je redukcia počtu chromozómov na polovicu v procese meiózy. Pred meiózou dochádza k zmnoženiu DNA (v S-fáze), takže každý chromozóm je zložený z dvoch chromatíd (2c). Potom sa počas I. meiotického delenia párujú homologické chromozómy, vymenia si úseky DNA (crossing-over) a po rozdelení bunky vzniknú dve dcérske bunky s polovičným (haploidným) počtom (n) chromozómov, ale stále s dvojnásobným množstvom DNA (2c). V II. meiotickom delení dochádza k rozdeleniu aj týchto dvojchromatidových chromozómov, takže každá z dcérskych buniek získa len po jednej kópii DNA (1c).
Okrem redukcie počtu chromozómov na polovicu dochádza počas vývinu pohlavných buniek aj k výraznej morfologickej diferenciácii: spermie sú najmenšie bunky ľudského tela (hlavička len 5 µm, bičík má asi 50 µm), nemajú prakticky žiadnu cytoplazmu a sú pohyblivé, zatiaľ čo vajíčko je najväčšia bunka tela (asi 100 µm), má veľa cytoplazmy a je nepohyblivé.
V závislosti od toho, či sa vyvíjajú mužské alebo ženské pohlavné bunky, hovoríme o:
- spermatogenéza (spermiogenéza) - vznik mužských pohlavných buniek - spermií
- oogenéza (ovogenéza) - vznik ženských pohlavných buniek - vajíčok (jedn. č. ovum)
Spermatogenéza
Spermie vznikajú v mužských pohlavných orgánoch - semenníkoch. Optimálna teplota pre spermatogenézu je asi o 2 °C nižšia ako je telesná teplota, preto sú semenníky umiestnené v miešku mimo tela. Potrebná teplota je zabezpečená reguláciou krvného obehu a kontrakciou hladkej svaloviny pod kožou mieška. Spermatogenéza prebieha neustále od puberty až po starobu.
Spermie vznikajú z diploidných prvopohlavných buniek, ktoré sa nazývajú spermatogónie. Veľmi malé množstvo spermatogónií je prítomné v semenníkoch už pri narodení, ale tieto ostávajú až do puberty neaktívne. V puberte dochádza k ich aktivácii prostredníctvom folikulostimulačného hormónu (FSH), ktorý je produktom hypotalamo-hypofýzového komplexu, a následne mužského pohlavného hormónu testosterónu. Významnú úlohu zohráva stimulácia vmedzerenými Leydigovými bunkami. Aktivované spermatogónie sa mitoticky delia, čím sa zvyšuje ich počet.
Niektoré spermatogónie ostávajú v štádiu prekurzorických buniek, zatiaľ čo ostatné sa začnú vyvíjať na primárne spermatocyty (spermatocyty I. rádu) a vstupujú do meiózy. Ich jadrá sa zmenšujú a zahusťujú v súvislosti s tým, ako pokračuje delenie. Po I. meiotickom delení vznikajú z jedného primárneho spermatocytu dva sekundárne spermatocyty (spermatocyty II. rádu), ktoré už majú polovičné množstvo chromozómov, ale chromozómy sú tvorené dvomi chromatidami. Napokon po II. meiotickom delení vznikajú spermatidy s 23 jednochromatidovými chromozómami. Z každého primárneho spermatocytu tak vzniknú 4 spermatidy.
Spermatidy ďalej dozrievajú, ich cytoplazma sa predlžuje do žubrienkovitého tvaru a na jej konci vznikne bičík. Pri tomto procese majú veľký význam Sertoliho bunky, ktoré sa nachádzajú v stenách semenotvorných kanálikov. V ejakuláte o objeme 4-5 ml sa nachádza približne 400-500 miliónov spermií. Spermie môžu byť málo pohyblivé, morfologicky abnormálne alebo nezrelé, ich podiel by však nemal presiahnuť 15 %. Väčšie percento je považované za faktor znižujúci plodnosť. V súčasnosti dochádza k všeobecnému poklesu počtu spermií ako aj zvyšovaniu podielu abnormálnych foriem, čo súvisí s nezdravým životným štýlom.
Spermia je najmenšia bunka ľudského tela. Jej telo sa skladá z 3 častí:
- hlavička spermie - nachádza sa tu najdôležitejšia organela - jadro, ktorá nesie polovicu genetickej informácie budúceho embrya
- krčok - stredná časť, v ktorej sa nachádzajú mitochondrie, zabezpečujúce energiu pre aktívny pohyb spermie
- bičík - má podobnú submikroskopickú štruktúru ako bičík prvokov
V prednej časti hlavičky spermie sa nachádza tzv. akrozóm.
Oogenéza
Vajíčka vznikajú v ženských pohlavných orgánoch - vaječníkoch. Na rozdiel od spermií, ktoré vznikajú až v puberte a tvoria sa neustále až do smrti, je najviac vajíčok v tele dievčaťa prítomných pri narodení (asi 700 000). Odvtedy sa ich počet neustále znižuje a nové už nevznikajú. Medzi 16-25 rokmi je ich asi 150 000, medzi 26-35 rokmi asi 50 000, medzi 36-45 rokmi asi 34 000 a po menopauze (asi 45-55 rokov) vymiznú všetky. Vo vaječníku sa nachádzajú nezrelé vajíčka, ktoré postupne definitívne dozrievajú až počas ovariálneho cyklu.
Z prvopohlavných buniek vznikajú diploidné oogónie, ktoré sa mitoticky množia do spomínaného počtu asi 700 000. Akonáhle ustane ich mitotická aktivita, vstupujú do meiózy. To je ďalší dôležitý rozdiel oproti spermiám, resp. spermatogóniám, ktoré sa meioticky začínajú deliť až v puberte. I. meiotické delenie oogónií však zastane v štádiu profázy I. (v diploténnom štádiu) a pokračuje až s nástupom pohlavnej zrelosti. Takéto štádium bunky sa nazýva primárny oocyt (oocyt I. rádu). Primárny oocyt prekonáva rastovú fázu, počas ktorej sa v ňom ukladajú zásobné látky potrebné pre výstavbu vaječných a zárodočných obalov budúceho embrya a tiež ako zdroj energie. Tým dochádza, opačne ako v prípade spermií, k zväčšovaniu cytoplazmy.
Zároveň sa primárne oocyty obaľujú okolitým tkanivom a spolu s ním vytvárajú primárny folikul. Primárne folikuly dozrievajú v pravidelných mesačných intervaloch počas ovariálneho cyklu, kedy dochádza k rastu a dozrievaniu niekoľkých primárnych folikulov a vzniku Graafovho folikulu. Zároveň s uvoľnením vajíčka z Graafovho folikulu (ovulácia) dochádza k ukončeniu I. meiotického delenia a vzniku dvoch nerovnocenných buniek - veľkého sekundárneho oocytu (oocytu II. rádu) a malého pólového telieska. Ovuláciu, rast a zrenie vajíčok riadia gonadotropné hormóny predného laloku hypofýzy a tiež pohlavné hormóny, ktoré produkujú vaječníky.
Druhé meiotické delenie nastane až v čase oplodnenia vajíčka spermiou, po ktorom vzniká už zrelé vajíčko - ootida (ovum), a ďalšie pólové teliesko. Niekedy sa rozdelí ešte aj prvé pólové teliesko, ale keďže ani jedno pólové teliesko prakticky nemá nijakú cytoplazmu, všetky zanikajú.
Keďže vajíčko "dozrie" až po oplodnení spermiou, čo je už definované ako zygota, u človeka sa prakticky so zrelým vajíčkom nikdy nestretávame. Rovnako sa nestretávame s ľudským vajíčkom ako so samostatnou bunkou - vždy je buď súčasťou folikulu (primárneho alebo Graafovho), na ktorom je priamo závislé, alebo sú bunky na jeho povrchu potrebné k samotnému oplodneniu spermiou (tzv. vrstva cumulus oophorus - lat. corona radiata).
Oplodnenie
Spermie sa po pohlavnom akte - koitus (lat. coitus = pohlavný, sexuálny styk, súlož) - dostávajú cez pošvu a maternicu do vajíčkovodov. Tu zostávajú živé 1-2 dni. Čas pobytu spermií v ženských pohlavných cestách je zároveň potrebný pre následné oplodnenie vajíčka - kapacitácia spermií. Ak v tomto čase nastane ovulácia, je oplodnenie vysoko pravdepodobné. Pohybu spermií napomáha aj sekrét vajíčkovodu, tvorba ktorého je zvýšená práve ku koncu folikulárnej fázy ovariálneho cyklu.
K vajíčku sa dostáva iba 300-500 spermií z počiatočného počtu 200-300 miliónov, a len 1 spermia oplodňuje vajíčko. Pri styku spermie s vajíčkom dochádza k enzymatickej akrozómovej reakcii, rozrušeniu glykoproteínového vajíčkového obalu - zona pellucida - a prieniku spermie do vajíčka. Súčasne vajíčko reaguje tzv. oplodňovacou reakciou, ktorá zabráni prieniku ďalších spermií. Prienik spermie je zároveň impulzom k dokončeniu druhého meiotického delenia vajíčka, ktoré je zatiaľ v štádiu oocytu II. rádu. Krátko na to dochádza k splynutiu oboch haploidných jadier, čím je oplodnenie dovŕšené a nastupujú procesy pripravujúce vajíčko na prvé brázdenie.
Ak dôjde k súčasnému oplodneniu dvoch dozretých vajíčok (dvomi rôznymi spermiami), narodia sa dvojvaječné (dizygotné) dvojčatá. Majú odlišnú genetickú informáciu, preto sa na seba nemusia vôbec podobať. Jednovaječné (monozygotné) dvojčatá majú rovnakú genetickú informáciu, pretože vznikajú oddelením a samostatným vývinom blastomér. Takéto dvojčatá majú oddelený ako amniový, tak aj choriový vak. Výnimočne môže dôjsť aj k rozdeleniu blastocysty alebo zárodkového prúžku, a potom majú dvojčatá spoločnú placentu alebo dokonca aj amniovú dutinu. Ak však nedôjde k úplnému oddeleniu zárodkového prúžku, vznikajú siamské dvojčatá.
Štádiá prenatálneho vývoja
Prenatálny vývin je obdobie života dieťaťa pred jeho narodením, počnúc oplodnením vajíčka - čiže vznikom zygoty. Prenatálne obdobie vývinu človeka prebieha v maternici, preto ho nazývame vnútromaternicový (intrauterinný) vývin. Prenatálnym vývinom človeka sa zaoberá embryológia.
Prenatálny vývin trvá v priemere 38 týždňov (266 dní). V gynekologickej praxi sa tehotenstvo (gravidita) počíta od poslednej menštruácie, čo je asi 2 týždne pred oplodnením, preto je dĺžka prenatálneho obdobia zaokrúhlená na 40 týždňov (280 dní, 10 lunárnych mesiacov).
Rozdeľuje sa na 2 fázy:
- embryonálny vývin (od oplodnenia prvých 8 týždňov) - vyvíja sa zárodok (embryo)
- fetálny vývin (od 9. týždňa do pôrodu) - vyvíja sa plod (fetus)
Obdobie embryonálneho vývinu je charakteristické kvalitatívnymi a relatívne rýchlymi zmenami, ktoré sú veľmi citlivé na pôsobenie škodlivých činiteľov, ako sú chemické látky (lieky, alkohol), ionizujúce žiarenie (niektoré lekárske vyšetrenia), stres. Negatívne faktory môžu vyvolať potrat (abortus) alebo vznik vrodených vývinových chýb. Príčinami vzniku vrodených chýb sa zaoberá vedná disciplína teratológia.
Od vrodených vývinových chýb treba odlišovať vrodené genetické ochorenia, ktorých podstata je v genetickej informácii plodu, a ich prejav je nezávislý od podmienok tehotenstva.
Blastogenéza (1. a 2. týždeň)
Prvou etapou je obdobie zárodku. Trvá prvé dva týždne po oplodnení a je charakterizované neustálym delením a množením buniek.
1. týždeň: Embryonálny vývin začína charakteristickým mitotickým delením oplodneného vajíčka, pričom medzi jednotlivými bunkami sú hlboké brázdy - brázdenie (ryhovanie) zygoty. Jedno delenie prebieha približne raz za 24 hodín a celkový objem vajíčka sa počas ryhovania nezväčšuje kvôli tomu, že stále je prítomná zona pellucida. Jednotlivé bunky sa nazývajú blastoméry. Vznik moruly (1.-4. deň). V čase, keď embryo pozostáva z 32 buniek, časť buniek začína migrovať a z plného útvaru sa stáva dutý útvar - blastocysta (blastula). V blastocyste sa diferencujú povrchové bunky, ktoré zabezpečujú nidáciu a majú vyživovaciu funkciu v ranom embryonálnom štádiu - trofoblast, a vlastné bunky embrya, ktoré sa koncentrujú vo vnútri blastocysty pri póle orientovanom k sliznici maternice - embryoblast. Blastocysta sa následne zbavuje obalu zona pellucida, čím je umožnená jej nidácia (implantácia) v maternici.
Implantácia sa začína prenikaním výbežkov trofoblastu do endometria maternice. Povrchové bunky trofoblastu sa spájajú medzi sebou a vytvárajú mnohojadrový útvar - syncytiotrofoblast, ktorý postupuje ďalej do endometria a zároveň so sebou vťahuje aj blastocystu. Vrstva samostatných buniek trofoblastu, ktorý prilieha k embryu, sa nazýva cytotrofoblast. V tejto fáze sa mení aj sliznica endometria, v ktorom sa zmnožia cievy a zvyšuje sa aktivita žliazok.
Počas zahniezdenia embrya pravdepodobne viacero mechanizmov zabezpečuje potláčanie imunitnej reakcie matky (protizápalové faktory, maskovanie antigénov vrstvou mukoproteínu, zvýšená lokálna hladina progesterónu). Implantácia zároveň spúšťa v mnohojadrovom trofoblaste syntézu choriongonadotropínu (hCG), ktorý zastavuje dozrievanie ďalších folikulov, resp. dáva signál žltému teliesku, aby nezaniklo a ďalej produkovalo progesterón.
2. týždeň: V druhom týždni tehotenstva je implantácia embrya ukončená a z embryoblastu sa diferencuje tzv. zárodkový štít, ktorý má dve vrstvy: epiblast, priliehajúci zhora na trofoblast, pod ktorým je hypoblast. Postupne však dochádza k oddeleniu epiblastu od trofoblastu a na tomto mieste vzniká amnionová dutina s tekutinou, ktorá sa bežne nazýva plodová voda. Výstelku amnionovej dutiny tvoria amnioblasty, ktoré sú taktiež pôvodom z epiblastu. Na druhej strane sa množia aj bunky hypoblastu až obrastú časť dutiny blastocysty, čím vznikne žĺtkový vak. Žĺtkový vak u cicavcov nemá vyživovaciu funkciu. Zvyšný priestor medzi žĺtkovým vakom a stenou blastocysty je tvorený chorionovou dutinou.
V tomto čase dochádza v rámci mnohojadrového trofoblastu k vzniku dutiniek - lakúny, ktoré sa spájajú a po kontakte s krvnými cievami endometria sa začnú plniť krvou. Takýto lakulárny systém tvorí základ budúceho placentárneho krvného obehu.
Skorá organogenéza (3. až 8. týždeň)
Druhým obdobím je obdobie embrya. Je to tretí až desiaty týždeň vnútromaternicového vývinu. Dochádza k opätovnému deleniu ako aj diferenciácii buniek, ktoré kladú základy orgánov. Tvoria sa základy pre sluchový a zrakový orgán, obličky, pečeň, srdce, tráviaci trakt, začínajú sa tvoriť končatiny. Na konci obdobia má plod cca dvadsať päť centimetrov.
3.-4. týždeň: V treťom týždni sa v rámci epiblastu vytvára priehlbina - primitívny prúžok, popri ktorom migrujú proliferujúce bunky epiblastu medzi epiblast a hypoblast, čím vzniká tretia zárodočná vrstva - mezoderma. Pôvodné bunky epiblastu sa budú nazývať ektoderma. Zároveň migrujúce bunky epiblastu nahrádzajú aj pôvodné bunky hypoblastu a budú sa nazývať endoderma. Čiže záverom možno povedať, že všetky tri zárodočné vrstvy sú pôvodom z epiblastu. Vznik mezodermu (14.-15. deň). Po gastrulácii dochádza k vývinu základnej embryonálnej osi - notochorda, ktorá síce z väčšej časti zaniká, ale má význam v indukcii vývinu neurálnej rúry (základ centrálnej nervovej sústavy) a postupného vývinu párových prvosegmentov (somitov) (základ časti lebky, stavcov, kostrovej svaloviny a kožnej zamše).
Počas 3. týždňa vývinu dochádza k ohybu - flexia embrya do tvaru písmena C v predozadnom ale aj bočnom smere, čím sa endoderma dostáva dovnútra a stáča do rúry a neskôr vytvorí primitívne črevo. Tab. Prvý sa vytvára amnionový obal a v ňom tekutina, v ktorej zárodok pláva - plodová voda.
4. týždeň: Začínajú sa vyvíjať základy orgánov. V hlavičke sa vyvíjajú mozgové bunky, srdiečko je úplne funkčné a dochádza k jeho zdokonaľovaniu. Rovnako sú na tom aj orgány v brušku - už má maličkú pečeň, pankreas aj slepé črevo. Formujú sa tvárička, nohy a ruky - už má drobné výstupky, z ktorých raz budú pršteky, a v pusinke sa vyvíja základ pre zúbky. Dýchacie ústrojenstvo takisto zaznamenáva dôležitý míľnik - tvaruje sa dýchacia trubica.
5. týždeň: V druhom týždni tehotenstva je implantácia embrya ukončená a z embryoblastu sa diferencuje tzv. zárodkový štít, ktorý má dve vrstvy: epiblast, priliehajúci zhora na trofoblast, pod ktorým je hypoblast. Postupne však dochádza k oddeleniu epiblastu od trofoblastu a na tomto mieste vzniká amnionová dutina s tekutinou, ktorá sa bežne nazýva plodová voda. Výstelku amnionovej dutiny tvoria amnioblasty, ktoré sú taktiež pôvodom z epiblastu. Na druhej strane sa množia aj bunky hypoblastu až obrastú časť dutiny blastocysty, čím vznikne žĺtkový vak. Žĺtkový vak u cicavcov nemá vyživovaciu funkciu. Zvyšný priestor medzi žĺtkovým vakom a stenou blastocysty je tvorený chorionovou dutinou.
6. týždeň: Embryo sa tvaruje do podoby žubrienky a jeho maličké srdiečko sa už začína deliť na predsiene a komory. Hoci zatiaľ meria približne 5 mm, pomaly sa mu už vyvíjajú obličky, pľúca a črevá.
7. týždeň: V hlavičke sa už embryu vyvíjajú mozgové bunky, jeho srdiečko je úplne funkčné a dochádza k jeho zdokonaľovaniu. Rovnako sú na tom aj orgány v brušku - už má maličkú pečeň, pankreas aj slepé črevo.
8. týždeň: Formujú sa tvárička, nohy a ruky - už má drobné výstupky, z ktorých raz budú pršteky, a v pusinke sa vyvíja základ pre zúbky. Dýchacie ústrojenstvo takisto zaznamenáva dôležitý míľnik - tvaruje sa dýchacia trubica. Vyvíjajú sa pohlavné orgány - u dievčat vaječníky, u chlapcov zasa semenníky. Očká sú už tvorené sietnicou, zrenicami a očnými nervami. Čo sa týka srdiečka, je vyformované do štyroch predsiení.
Fetálny vývin (od 9. týždňa do pôrodu)
Od 9. týždňa sa embryo nazýva plod (fetus). Toto obdobie je charakterizované predovšetkým rastom a dozrievaním orgánov.
9. týždeň: Vyvíjajú sa pohlavné orgány - u dievčat vaječníky, u chlapcov zasa semenníky. Očká sú už tvorené sietnicou, zrenicami a očnými nervami. Čo sa týka srdiečka, je vyformované do štyroch predsiení.
10. týždeň: Z embrya sa stáva plod, ktorý má buď čiastočne, alebo úplne vyvinuté všetky vnútorné orgány a odteraz sa budú len zdokonaľovať. Formujú sa vonkajšie pohlavné orgány, bránica a kĺbiky na rukách i nohách.
11. týždeň: Začína sa obdobie tzv. rastového špurtu - rast plodu naberie poriadne veľké obrátky. Pršteky sú od seba oddelené a práve sa dieťatku vyvíja čuch.
12. týždeň: Na jazyku sa tvoria chuťové poháriky, obličky vylučujú moč do mechúra a bábätko si už smelo precvičuje svaly na tváričke - usmieva sa, mračí a zíva.
13. týždeň: Tvárička je vyformovaná, očká a ušká sa nachádzajú „na svojom mieste“. Pľúca vypĺňa plodová voda a maličké si na prštekoch trénuje sací reflex.
14. týždeň: Rúčky má práve o niečo dlhšie ako nožičky a jeho telíčko je pokryté jemnými chĺpkami, ktorým sa hovorí lanugo. Majú za úlohu vytvoriť ideálny povrch na jeho pokožke pre udržanie mázku, ktorý ho o pár týždňov začne chrániť pred dlhodobým pôsobením plodovej vody.
15. týždeň: Hoci má ešte očné viečka zrastené, už vie rozlišovať svetlo a tmu, a neustále skúša, čo jeho telíčko dokáže. Jeho pohyby a mrvenie s najväčšou pravdepodobnosťou ešte nebudeš cítiť, no je možné ich pozorovať na ultrazvuku, ak práve bábätko nebude spinkať.
16. týždeň: Dôsledkom ukladania zásob vápnika sa dieťatku spevňujú kosti. Okrem toho mu dorastajú drobné kostičky v ušiach, vďaka čomu sa mu pomaličky cibrí jeho sluch.
17. týždeň: Veľkou novinkou je ukladanie zásob podkožného tuku. Ten začína spôsobovať nielen postupné zaguľatenie jeho telíčka, ale i sfarbenie pokožky. Odteraz mu budú na tele čoraz menej presvitať žilky, orgány a kostičky.
18. týždeň: Na bruškách prštekov sa mu začínajú tvoriť papilárne línie, vďaka ktorým bude mať po narodení unikátne odtlačky prstov.
19. týždeň: Práve sa mu na pokožke začína tvoriť mázok alebo inak povedané vernix. Ide o bieložltú mazľavú hmotu, ktorá vo väčšej či menšej miere pokrýva celý povrch jeho telíčka. Tesne pred pôrodom sa jeho množstvo začne redukovať, no dovtedy bude bábätko chrániť pred plodovou vodou a spolu s lanugom zabezpečovať ideálnu telesnú teplotu.
20. týždeň: Značným vývojom si práve prechádza jeho nervový systém. V tomto období sa tiež najčastejšie dozvedia budúce mamičky pohlavie dieťaťa.
21. týždeň: Bábätko už spoznalo svoju obľúbenú polohu, v ktorej rado spinká. Zaujímavosťou je, že sa podobným spôsobom bude chcieť ukladať na spánok aj po narodení.
22. týždeň: Začína fungovať jeho pečeň, avšak nateraz ešte nezvládne všetky dôležité procesy. Aj preto bábätku pomáha činnosť tvojej pečene, ktorá tento jeho orgán dočasne „zastupuje.“
23. týždeň: Počas spánku sa mu už začínajú snívať sny, pretože teraz sa jeho spánkový cyklus dostáva aj do REM fázy, ktorá je snívaním charakteristická.
24. týždeň: Vlásky dieťaťa už začínajú nadobúdať tú farbu, akú budú mať po jeho narodení. Napriek tomu však nemusí ísť o farbu vláskov, ktorú bude mať po celý život. Tá sa vyprofiluje až v okolí jeho dvoch rokov. Okrem toho sa práve začalo ďalšie obdobie rastového špurtu, kedy v priebehu mesiaca zdvojnásobí svoju hmotnosť.
25. týždeň: Zdokonaľuje sa dýchacie ústrojenstvo, otvárajú sa nosné dierky a vytvára sa základ pre zúbky.
26. týždeň: Práve sa rozhoduje, či bude dieťatko pravákom alebo ľavákom. V jeho mozgu sa totiž už v tomto týždni stáva jedna z dvoch hemisfér dominantnou.
27. týždeň: Ukončil sa vývoj očnej sietnice, vďaka čomu sa bábätko v brušku obzerá okolo seba a vníma nové vizuálne podnety.
28. týždeň: V pľúcach dochádza k tvorbe surfaktantu - komplexu tukov a bielkovín, ktorý má nenahraditeľnú úlohu pri vývoji pľúc. Veľký pokrok je zaznamenaný aj na mozgovej kôre - vytvárajú sa na jej povrchu prvé ryhy a záhyby.
29. týždeň: V tomto momente už má rozvinutý sluch, hmat aj chuť a podkožný tuk tvorí približne 2 až 3 % jeho celkovej hmotnosti.
30. týždeň: Má otvorené očká a jeho noštek je pripravený na to, aby po pôrode začal nasávať vzduch.
31. týždeň: Všetky vnútorné orgány sú už vyvinuté, hoci niektoré z nich svoju funkciu zahája až po narodení.
32. týždeň: Tuková vrstva pod jeho pokožkou spôsobuje jeho čoraz viditeľnejšie zaguľatenie a pokožka dostáva ružovkastý nádych, ktorý je pre novorodencov charakteristický.
33. týždeň: Oproti minulému týždňu narástol obvod hlavičky o približne 1,3 cm. Môže za to neustály rozvoj mozgu.
34. týždeň: Je jeho telíčko a orgány sú už natoľko vyvinuté, že ak by sa narodilo v tomto týždni, bolo by považované len za ľahko nedonosené.
35. týždeň: Bábätko neustále priberá na hmotnosti, dôsledkom čoho o poznanie rastie i tvoja váha.
36. týždeň: Lanugo začína postupne vypadávať, no zároveň bábätku silnejú vlásky, mihalnice a obočie.
37. týždeň: Vývoj mozgu, nervového systému a pľúc sa dostáva do finálnych fáz.
38. týždeň: V črevách sa tvorí tzv. smolka, teda prvá stolica s typickou farbou, ktorú bude mať bábätko pár dní po narodení.
39. týždeň: Bábätko je práve veľké asi ako vodný melón a je pripravené vypýtať sa každú chvíľu na svet.
40. týždeň: Vo svojom brušku ukrývaš dokonale vyformovaného človiečika, s ktorým sa čochvíľa stretnete.
Vývoj pohlavia
Najčastejšie budúce maminky zaujíma, kedy sa dozvedia pohlavie. Ak patríš medzi ne, možno ťa prekvapí informácia, že o tom, či to bude chlapček alebo dievčatko, je rozhodnuté dávno predtým, ako ti lekár povie svoj prvý odhad. Najčastejšie sa maminky dozvedajú pohlavie bábätka okolo 20. týždňa tehotenstva - ak predtým neabsolvovali napríklad NIPT test z krvi a majú na ultrazvuku trošku šťastia, ak sa bábätko otočí správnym smerom.
O tom, či to bude chlapec alebo dievčatko, je však rozhodnuté už pri oplodnení, teda v treťom týždni tehotenstva. Všetko totiž závisí od spermie, ktorá sa k vajíčku prebojuje, a od toho, či je nositeľom chromozómu X alebo Y. Chromozóm X znamená, že sa narodí dievčatko, Y zasa, že to bude chlapček.
Prvé pohyby plodu
Prvé pocítenie pohybov bábätka v tvojom brušku je počas tehotenstva nespochybniteľne veľkým míľnikom. Ak si kladieš otázku, kedy po prvýkrát zaznamenáš, že sa dieťatko pohlo, môžeš sa na tento okamih sústrediť už okolo 15. týždňa tehotenstva - ak si viacrodička, alebo okolo 20. týždňa tehotenstva - ak čakáš svoje prvé bábätko.
Kedy budem cítiť prvé pohyby bábätka v brušku? To je otázka, ktorú si kladie množstvo nastávajúcich mamičiek. V skutočnosti však odpoveď nie je možné zovšeobecniť, pretože vnímanie prvých pohybov ovplyvňuje pomerne veľké množstvo faktorov.
Tehotenstvo: Sprievodca mesiac po mesiaci | 3D animácia
Hranica prežitia - predčasný pôrod
Hranica viability alebo prežitia plodu v prípade predčasného pôrodu sa takisto považuje za dôležitý míľnik v jeho vývoji. Prečítaj si, odkedy nastáva teoretická možnosť, že by bábätko bolo schopné prežiť, ak by sa narodili príliš skoro:
| Týždeň tehotenstva | Schopnosť prežitia |
|---|---|
| 30. tt | Ak sa nevyskytnú žiadne pridružené komplikácie a bábätko nebude napríklad zápasiť s vážnymi infekciami, je tu 98% šanca, že by predčasný pôrod v tomto týždni prežilo a do dvoch rokov by vo vývoji dobehlo ostatné detičky, ktoré sa narodili v termíne. |
| 32. tt | V prípade predčasného pôrodu v tomto týždni by bolo považované za stredne nedonosené. |
| 34. tt | Ak by pôrod nastal v 34. týždni tehotenstva, bábätko by lekári vnímali ako ľahko nedonosené. |
| 37. tt | Tento týždeň tehotenstva je nesmierne dôležitý - k bábätku by už totiž lekári nepristupovali ako k ľahko nedonosenému, no dalo by sa povedať, že by ho vnímali ako novorodenca, ktorý sa narodil v približnom termíne pôrodu. |
Zaujímavosti vývoja plodu v maternici
Bábätko prispieva k tvorbe a obmene plodovej vody. V brušku ju totiž pije, vďaka čomu prechádza jeho tráviacim a močovým traktom. Maličké teda plodovú vodu „vráti späť“ v podobe moču a celý cyklus sa takto niekoľkokrát denne zopakuje. Ide o veľmi dôležitý proces, ktorým si dieťatko trénuje svoje orgány, ako sú žalúdok, obličky či močový mechúr, no zároveň je to i signál, že sa vyvíja správne. Ak by totiž plodovú vodu obličkami nebolo schopné spracovávať, viedlo by to k jej nedostatku. Podstav plodovej vody sa odborne nazýva oligohydramnion a ide o nesmierne závažný problém.
Tak ako my dospeláci, aj dieťatko v brušku dokáže štikútať. A nielen to - tento jav skôr či neskôr pocítiš i ty v podobe krátkych, no ráznych a rytmických pohybov. Štikútka bábätka v brušku má takisto svoje opodstatnenie - ide o dôležitý tréning jeho bránice a dýchacích svalov.
Tvoj vzťah s bábätkom môžeš začať budovať ešte vo chvíľach, kedy je ukryté v tvojom brušku. Konkrétne sa mu môžeš prihovárať rovnakým tónom a zafarbením hlasu. Maličké si tvoj hlas zapamätá a samé ťa prekvapí, ako ho po narodení dokážeš upokojiť, ak na neho rovnakým spôsobom prehovoríš. Ak si trúfaš, môžeš mu počas toho, ako ho máš v brušku, aj spievať rovnakú pieseň. Po pôrode mu táto melódia rozhodne nebude cudzia.
To, čo sa deje počas týchto deviatich mesiacov, môže výrazne zasiahnuť do budúceho zdravia dieťaťa - vrátane jeho metabolizmu, imunity či dokonca psychického stavu. Tento jav nazývame prenatálne programovanie a vychádza z tzv. Barkerovej hypotézy fetálneho programovania.
Počas vnútromaternicového vývinu sa tvoria všetky dôležité orgánové systémy bábätka - od mozgu až po imunitu. Ich formovanie je do veľkej miery ovplyvnené signálmi, ktoré plod dostáva z tela mamy. Tie prichádzajú nielen vo forme živín, ale aj hormónov či dokonca stresových faktorov. Proces, pri ktorom sa gény „prepínajú“ na základe vonkajších podnetov, sa nazýva epigenetika. Ak sú podmienky v maternici priaznivé, genetické spínače podporujú zdravý vývoj.
tags: #prenatalny #vyvoj #cloveka