Divadelný, filmový a televízny herec a riaditeľ divadla Vlado Černý sa 21. júna dožíva 74 rokov. Ešte pred ukončením štúdia herectva na VŠMU hral v Poetickom súbore Novej scény, potom bol dlhoročným členom činohry Novej scény v Bratislave. Hosťoval i na doskách iných bratislavských divadiel, napríklad v Štúdiu S a Divadle na korze. Táto bratislavská divadelná scéna sa od roku 1990 zmenila na súčasné Divadlo Astorka Korzo ’90 a Vlado Černý je od roku 1995 jej riaditeľom. Pred kamerou stál už ako desaťročný.
Vyrastal u svojich starých rodičov, jeho rodičia boli vrcholoví športovci a žili prevažne v Prahe. Jeho mama bola plavkyňa, otec Vladimír Černý bol držiteľom 17 titulov majstra Československa ako plavec, vodný pólista a legendárny päťbojár. V modernom päťboji patril k absolútnej svetovej špičke, zúčastnil sa na desiatich olympijských hrách. Mladý Vlado sa takisto začal venovať päťboju, zúčastnil sa na dvoch Majstrovstvách sveta. Jeho stará mama, ochotnícka herečka, ho však viedla aj k umeniu.
Svoju cestu k herectvu nedávno v rozhovore opísal takto: „ Bol som úspešný juniorský päťbojár. Ale ešte ako desaťročný som rozbil kameňom nejaké okno a veľmi vysoký pán sa za mnou rozbehol a chytil ma. Namiesto výprasku ma pozval na konkurz do filmu Jánošík. Bol to totiž režisér, národný umelec Paľo Bielik. Absolvoval som konkurz a úlohu malého Jura Jánošíka som dostal. Filmovanie bolo pre mňa veľmi zaujímavé, hravé, veľmi sa mi to páčilo. Stretol som sa s vynikajúcimi hercami - Andrej Bagar, Jozef Kroner, Viliam Záborský, ktorí neskôr veľmi ovplyvnili môj život a moje rozhodnutie stať sa hercom.“
Po debute u Paľa Bielika hral vo viacerých filmoch, napríklad v úspešnej slovenskej dráme Nedodržaný sľub. V posledných rokoch to bolo pár menej úspešných filmov aj u českých susedov. V televízii hral v známych tituloch ako Straty a nálezy, Sváko Ragan, Tisícročná včela či Kára plná bolesti aj v seriáloch Pod povrchom, Búrlivé víno alebo Doktori, po nich ešte Hotel, Sestričky, Kriminálka Kraj či Večne mladí. Udržiava sa v dobrej mentálnej aj fyzickej kondícii, cvičí, jazdí na koni, chodí plávať, bicykluje a dokonca v posledných rokoch začal pravidelne hrávať s jednou partičkou hokej.
19. 3. 2017, 16:00 (aktualizované: 30. 4. 2021, 15:47) Pre riaditeľa Divadla Astorka Vlada Černého (65) bol minulý rok nesmierne ťažký. Najprv odprevadil do muzikantského neba svojho brata Juraja, ktorý zomrel nečakane na následky problémov s črevami a o niekoľko mesiacov sa rozlúčil aj so svojím otcom. A hoci priznáva, že dodnes má občas slzy na krajíčku pri spomienke na svojich blízkych, život ide ďalej a stále má pre čo žiť. Od smrti vášho brata, skvelého bubeníka Juraja Černého (†54), prešiel rok. Je vôbec možné zmieriť sa s tým, že tu nie je?
Keď idem autom a počujem v rádiu Tublatanku alebo Slobodnú Európu, mám trošku problém. Neviem vysvetliť čo, ale viem isto, že jeho smrťou sa vo mne niečo stratilo. Niečo mi nesmierne chýba, neviem to pomenovať. Minulý rok ste pochovali aj otca... Veľmi veľa blízkych ľudí z môjho okruhu zomrelo minulý rok. Boli to obrovské rany.
Život vás riadne prefackal tiež v minulosti, keď vám pred vyše 30 rokmi ochorel malý syn a liečil sa na onkológii. Ako ste to vtedy zvládli? Bolo to ako blesk z jasného neba. Išiel do druhej triedy a učiteľka si všimla, že sa nebaví s deťmi, hoci v prvej triede s ním bola zábava. Dovtedy pretekársky plával. Naraz bol unavený, bolievala ho hlava. To bol katastrofický zážitok. Dodnes, keď mi povie, že je prechladnutý, som z toho nervózny.
Aj otec bol športovec a mama plavkyňa. Bolo to v rodine často skloňované témy, no Vlado si ako dieťa osvojil disciplínu, ktorú si dnes cení. Otec bol známym päťbojárom, jeho mama vrcholová plavkyňa. Viedol športový klub TJ Slavín Bratislava. Mal som päť rokov, keď som sa naučil plávať. Aj ja som prepadol športu, dotiahol som to dvakrát na majstrovstvá sveta juniorov v modernom päťboji.
Ale čo vás zavialo k herectvu? Babička bola ochotnícka herečka a tlačila ma do recitácií. Robil som vlastne radosť starým rodičom, aj som povyhrával ceny. Vďaka pani učiteľke Pitoňákovej som sa dostal k prvým hereckým úlohám. Hral som v detskom filme Havko, o vlčiakovi, ktorý si zlomí labku a ja ho zachránim. Prelomová bola rola malého Jurka v Jánošíkovi. Režisér Paľo Bielik potreboval do filmu Jánošík chlapca. Opýtal sa ma, či sa nebojím koňa. Zavolal ma na konkurz na Kolibu a dostal som úlohu Jánošíka ako chlapca až po jeho odchod na štúdiá. Neprezývali vás potom kamaráti Jánošík? Nie, v športových a neskôr v hereckých kruhoch som mal prezývku Momko.
Boli ste typický starší brat so všetkým, čo k tomu patrí? Áno, bol som sem-tam k nemu aj zlý. Ďuro bol výmyselník, no šikovný chalan. Zaujímal sa o bigbít, čoho dôsledkom bol aj jeho prechod k réžii a kamere. Boli sme spolu na Poetickej scéne a v každom prípade sme v rozprávaní o spoločných úspechoch stále partneri.
V roku 1963 absolvoval konkurz na Jánošíka a definitívne si vybral herectvo, keď ho prijali na VŠMU. Štúdium s jednou prestávkou za porušenie pravidla o natáčaní filmov počas štúdia ukončil v roku 1976. Počas štúdia pôsobil v Poetickom súbore Novej scény (1974 - 1981), neskôr sa stal členom Činohry Novej scény. Hosťoval aj v Štúdiu S a neskôr sa stal súčasťou Divadla Astorka Korzo ’90, ktoré vedie od roku 1995. Z hereckého sveta si zapamätal najmä úlohy ako Jepichodov, Sganarel či doktor Astrov a mnoho ďalších, pričom v Divadle Astorka Korzo ’90 sa mu podarilo získať významné ocenenia, vrátane Výročnej ceny literárneho fondu za rolu Leva Nikolajeviča Tolstého v hre Tolstoj a Peniaze.
Medzi jeho najznámejšie filmové postavy patrí mladík z komédie Sladké starosti (1984), kde sa tvári ako gurmán, spolu s rolami vo filmoch Nedodržaný sľub (dráma z obdobia druhej svetovej vojny) a Nedodržaný sľub (1997). Hlavnú postavu si zahral v komédii Villa Lucia (2023), ktorú režíroval Michal Kollár. Vladimír Černý je druhýkrát ženatý a má dvoch synov. Jeho brat Juraj Černý (1961 - 2016) bol známy hudobník-bubeník kapiel Tublatanka a Slobodná Európa.
Športový odkaz rodiny zostáva živý v Vladovom živote. Jeho záľuba v koníkoch a jazde na koni zostala integračnou súčasťou života a dodnes vyzdvihuje pravidelné cvičenie a aktivity pre zdravie. „Toto je pre mňa najväčší relax,“ hovorí o pobyte v jazdeckom klube a s láskavým úsmevom opisuje svoje kone L’amura a Viga, ktorého osvetlil zo zúfalstva. Pritom spomína na syna a na to, že jeho rodina bola vždy podporou.
Vlados Černý dnes stojí na piedestáli skúseného, vytrvalého a citlivo zorientovaného človeka, ktorý dokázal spojiť herectvo, riadenie divadla a šport do jedinečného celku. Jeho životná cesta od mladého päťbojára k uznávanému hercovi a riaditeľovi Astorky je príbehom, ktorý sa dá čítať ako spojenie vášni, disciplíny a oddanosti divadlu.
