Herec Vlado Černý, známy aj ako riaditeľ Divadla Astorka Korzo ’90 a hviezda seriálu Večne mladí, je príkladom človeka, ktorému sa podarilo úspešne skĺbiť náročnú umeleckú kariéru s aktívnym životným štýlom. Jeho cesta k herectvu nebola priamočiara, no napriek prekonaným prekážkam si dokázal vybudovať úspešnú kariéru a zároveň si udržať pozitívny vzťah k športu, ktorý bol súčasťou jeho života od detstva.
Vladimír (Vlado) Černý sa narodil 21. júna 1951 v Bratislave. Vyrastal u svojich starých rodičov, keďže jeho rodičia, vrcholoví športovci, žili prevažne v Prahe. Jeho matka bola úspešná plavkyňa a otec Vladimír Černý bol legendárny päťbojár, držiteľ sedemnástich titulov majstra Československa a reprezentant Československa na mnohých medzinárodných podujatiach, vrátane olympijských hier. Mladý Vlado Černý sa taktiež venoval modernému päťboju a zúčastnil sa dvoch majstrovstiev sveta juniorov. Avšak, jeho babka, ktorá bola ochotnícka herečka, ho viedla aj k recitácii, čo neskôr zúžitkoval ako detský herec. V desiatich rokoch sa prvýkrát objavil pred kamerou v krátkometrážnom filme Havko (1961). Lepšiu ponuku na úlohu malého Jurka Jánošíka vo filme Jánošík I., II. (1962) dostal od režiséra Paľa Bielika. Táto rola sa stala osudovou pre jeho ďalšiu hereckú dráhu.
Počas štúdia na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kam sa definitívne rozhodol pre herectvo, účinkoval nielen vo filmoch, ale aj v televízii a divadle. Štúdium nebolo vždy jednoduché; Vlado bol zo školy vylúčený profesorom Karolom L. Zacharom za porušenie nariadenia o zákaze účinkovania vo filmoch počas štúdia. Zachránilo ho divadlo, kde hral v hre Herodes a Herodias. Po úraze kolegu ho profesor Zachar požiadal, aby ho zaskakoval, a následne ho pozval na opätovné pohovory na VŠMU, ktorými úspešne prešiel. Ešte pred ukončením štúdia herectva hral v Poetickom súbore Novej scény (1974 - 1981), v sezóne 1975 - 1976 bol členom hereckého súboru v Revue Bratislava a potom dlhoročným členom činohry Novej scény v Bratislave. Hosťoval aj na doskách iných bratislavských divadiel, napríklad v Štúdiu S a Divadle na korze.
Od roku 1990 sa Divadlo na korze premenilo na Divadlo Astorka Korzo ’90, kde je Vlado Černý od roku 1995 riaditeľom a zároveň externým hercom. V divadelných úlohách sa zameriava na výraznú kresbu typu a charakteru, často s tendenciou ku komediálnemu umocneniu či karikatúre, blízka mu je poetika groteskného realizmu. Vo filmoch často stvárňoval svojrázne, vyhranené typy, či už smiešne alebo poznamenané charakterovými chybami. Objavil sa v mnohých inscenáciách, filmoch a televíznych seriáloch, ako napríklad Straty a nálezy (1975), Sváko Ragan (1976), Americká tragédia (1976), Tisícročná včela (1983), Kára plná bolesti (1985) či Portrét Doriana Graya (1988). Za divadelné herectvo získal v roku 2009 Výročnú cenu Literárneho fondu za stvárnenie postavy Leva Nikolajeviča Tolstého v hre Tolstoj a Peniaze.
Vlado Černý je druhýkrát ženatý, spolu s manželkou sa starajú o jej dve deti z prvého manželstva. Z prvého manželstva má dnes už dospievajúceho syna Juraja, ktorý v detstve bojoval s leukémiou. Herec, ako bývalý športovec, inklinuje k športu aj vo svojom voľnom čase. Aktívne sa venuje rôznym druhom športov, vrátane tenisu, behu na dlhé trate, jazdeniu na koni, plávaniu, cyklistike a hokeju.
Brat Juraj Černý: Hudobník a boj s démonmi
Bratom Vlada Černého bol uznávaný hudobník, zakladateľ a bubeník kapely Tublatanka, Juraj Černý (1961 - 2016). Ich rodinný príbeh sa začal na Kúpeľnej ulici v Bratislave, kde vyrastali s rodičmi. Vlado, ako starší brat, niesol za Juraja zodpovednosť a staral sa o neho. Už ako desaťročný Juraj bubnoval v kuchyni na hrnce, bol neuveriteľne talentovaný a tvorivý, no jeho talent sa čiastočne zahodil.
Po skončení VŠMU sa Vlado odsťahoval z domu, zatiaľ čo Juraj ostal bývať s rodičmi, čím sa ich cesty na dlhší čas rozišli. Juraj sa stal súčasťou kultových čias s kapelou Tublatanka. S úspechom a slávou však prišla aj drogová závislosť, najmä heroínová, ktorá ho opantala v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Vlado Černý spomína, že jeho závislosti, najmä heroín, ho ničili. Umelci v tom čase verili, že im droga otvorí akúsi „trinástu komnatu“ a povznesie ich. Pre rodičov to bolo veľmi ťažké obdobie.
Jurajovi najviac pomohla jeho manželka Ľubka, ktorá mu bola „anjelom strážnym“. Bola vyštudovaná veterinárka a starala sa o dodržiavanie prísneho režimu, znižovala mu dávky heroínu a postupne ho zbavila závislosti. Juraj sa po úspešnej abstinencii často bál, že by mohol opäť prepadnúť, dokonca o tom chodil prednášať. Napriek tomu, že Juraj Černý drogovú závislosť porazil, jej následky sa podpísali pod stav jeho organizmu. Trápili ho bolesti, ktorých vážnosť však banalizoval. Vždy mal zápaly na čreve - takzvané divertikuly - a podceňoval to. Stále odkladal vyšetrenia u lekárov. Vlado Černý tvrdí, že keby jeho brat išiel k lekárom skôr, mohol tu ešte byť.
Tragédiou pre Juraja bola strata jeho manželky Ľubky, ktorej v roku 1999 diagnostikovali rakovinu a zomrela vtedy v tridsiatich ôsmich rokoch. Juraj to niesol veľmi ťažko. Nemali deti a odsťahoval sa z Devínskej Novej Vsi do rodinného domu v Maďarsku. Vtedy sa s Vladom opäť začali intenzívnejšie stretávať a telefonovať si, keďže z rodiny si boli najbližší.
Juraj Černý sa na istý čas vzdialil od Tublatanky a veľmi úspešne spolupracoval s kapelou Slobodná Európa. S Maťom Ďurindom sa pohádali pre pesničku, ktorú Ďurinda hral na mítingu istej politickej strany, no ľady sa medzi nimi prelomili až nedávno. Mali v pláne veľké spoločné comebackové turné Tublatanky, no uskutočniť ho už nestihli.
Najhorší scenár sa naplnil vo februári 2016, keď Jurajovi prasklo črevo. Vlado Černý sa práve chystal v Astorke skúšať novú hru, keď mu kamarátka volala o polnoci, že Jurajovi prasklo črevo. Okamžite privolala sanitku a Juraj skončil v nemocnici v Mosonmagyaróvári. V stredu na obed sľuboval, že v piatok sa určite ukáže na Kramároch u kamaráta lekára, no črevo do piatka nevydržalo. Vlado Černý na štvrtok 25. februára nikdy nezabudne, deň bratovej smrti.
EasyDiet: Cesta k zdravej postave
V kontexte zdravej životosprávy a formovania postavy sa v texte spomína aj program EasyDiet. Tento program je overený celebritami ako Vlado Černý, Marek Majeský a Kristína Kovešová a ponúka cestu k trvalej zmene. Cieľom programov EasyDiet je nielen zbaviť nadbytočných kilogramov, ale aj naučiť ľudí zdravo, nutrične vyvážene a pravidelne sa stravovať, čo je kľúčom k dlhodobo udržateľnému štíhlejšiemu ja.
Programy sú zostavené tak, aby vyhovovali rôznym potrebám, vrátane vegetariánov, celiatikov a ľudí s intoleranciou na lepok. Okrem úbytku kilogramov sa klienti naučia vnímať jedlo inak a zistia, že aj zdravé a kaloricky vyvážené jedlo ich môže zasýtiť. Pre zefektívnenie snahy EasyDiet kombinuje stravovacie programy s cvičebnými tréningami, ktoré majú pomôcť dosiahnuť rýchlu a trvalú zmenu. Za 12 týždňov je možné dosiahnuť výsledky v podobe spálenia prebytočného tuku, vytvarovania svalov a zlepšenia zdravia.
V texte sú uvedené aj skúsenosti klientov s programom EasyDiet, ktorí dosiahli rôzne výsledky v úbytku hmotnosti a zlepšení zdravotného stavu, ako napríklad úprava cukru v krvi, krvného tlaku, zlepšenie pleti a celkovej energie.
Bod zlomu: V EÚ sme už outsideri ako Maďarsko. Boja sa, že vyzrádzame informácie Moskve;
Vladimír Černý, ako fyzik pôsobiaci na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, sa v článku spomína ako „herec malých javiskových foriem“, ktorý dokáže študentov na prednáškach zaujať aj zabaviť. Na svojich prednáškach sa snaží spájať vnímanie bežných vecí a javov okolo nás s vedou. Študenti diskutujú o princípoch fungovania bežných spotrebičov a javov. Fyzik si všíma úbytok pokusov a experimentov na školách, no zdôrazňuje, že pedagóg musí v žiakoch zapáliť záujem. Poukazuje na to, že moderné technológie a Google nechávajú mozgy lenivieť, pokiaľ to má svoju mieru.
Vlado Černý sám prežil v živote ťažké chvíle, ako napríklad choroba syna. Je opäť šťastne ženatý a veľmi spokojný. Aktuálne má za sebou nakrúcanie nového seriálu televízie Joj Večne mladí s Milanom Kňažkom a Bolkom Polívkom. V jednom z rozhovorov sa vyjadril, že mu atmosféra seriálu Osud, kde stvárnil postavu Richarda Kráľoviča, pripomína drsné 90. roky na Slovensku. Richard Kráľovič je ctižiadostivý „mafián“, ktorý chce pre svoju rodinu dosiahnuť čo najviac, najmä po finančnej stránke. Podľa Černého má túžba po moci korene hlboko v jeho minulosti, v komplexoch a zraneniach spôsobených otcom. Stvárnenie tejto postavy nebolo pre Vlada Černého jednoduché ani po technickej stránke, keďže vyžadovalo obrovské sústredenie a udržanie prechodu z jedného extrému do druhého.
Napriek tomu, že Vlado Černý často hral negatívne postavy, v civile sa s týmto stotožnením nestretáva. Jedine raz ho pripitý mladík otravoval v krčme, mysliac si, že spolu sedeli vo väzení. V súkromí sa musel vyrovnať s ťažkou životnou situáciou, keď jeho syn ochorel na leukémiu. V tom období odmietal všetky ponuky a vypýtal sa zo skúšobných období v divadle, aby mohol byť pri synovi v nemocnici. Liečba trvala 5 rokov a Juraj je dnes zdravý.
Vlado Černý si váži svoju prácu v Divadle Astorka Korzo ’90 a nikdy nepremýšľal o tom, že by na poste riaditeľa oslávil tri desaťročia. Práca ho baví a divadlo dosahuje dobré výsledky. Herci podľa neho môžu hrať, pokiaľ si pamätajú texty a vládzu sa hýbať, ale musia aj chcieť a musí ich to baviť. On sám si pamäť udržiava, cvičí, udržiava sa v kondícii a snaží sa dodržiavať životosprávu, lebo divadlo si to vyžaduje. V Astorke hrá len vtedy, ak to chce režisér a ak ho potrebuje.
Čo sa týka budúcich projektov, Vlado Černý má rôzne ponuky, no o nepodpísaných projektoch nerád hovorí. V Štúdiu A2 pripravujú premiéru Molliérovej hry Lakomec v hlavnej úlohe s Petrom Šimunom v réžii Ondra Spišáka. Na veľkej scéne divadla sú okrem známych predstavení dva nové úspešné tituly - Váhavec od Hanocha Levina v réžii Lukáša Kosa a Ženy veľkých mužov v réžii Aleny Lelkovej.
Vlado Černý si často spomína na zosnulého Jiřího Bartošku, ktorý miloval divadlo a filmy nakrúcal, aby mal z čoho žiť. Vlado má podobný vzťah k divadlu a filmovaniu. Jeho postava riaditeľa Grossa v hre Vyrozumenie od Václava Havla bola výnimočná, rovnako ako postava Leva Nikolajeviča Tolstého v hre Tolstoj a Peniaze.
Vlado Černý, ako herec, riaditeľ a bývalý športovec, je živým dôkazom toho, že sa dá úspešne prepojiť umelecká kariéra s aktívnym životným štýlom a osobnými výzvami. Jeho životný príbeh, plný úspechov, ale aj tragédií, je inšpiráciou a svedectvom o sile ľudského ducha.
tags: #vlado #cierny #a #jeho #dieta