Žijeme v dobe, keď sa tradičné rodinné štruktúry menia rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Rozvodovosť na Slovensku dosahuje takmer 50 percent všetkých manželstiev a čoraz viac detí vyrastá v rodinách, kde je prítomný len jeden rodič. Neúplná rodina predstavuje rodinný systém, v ktorom dieťa vyrastá s jedným rodičom, najčastejšie v dôsledku rozvodu, úmrtia partnera alebo rozhodnutia vychovávať dieťa samostatne. Pohľady na túto tému sa líšia - od pesimistických prognóz až po optimistické príbehy úspešných ľudí z neúplných rodín. Tento obsah vám prinesie komplexný pohľad na problematiku neúplných rodín na Slovensku.
Neúplná rodina sa v slovenskom kontexte definuje ako rodinná jednotka, kde je prítomný len jeden z rodičov spolu s deťmi. Slovenská spoločnosť tradične uprednostňuje úplné rodiny, čo môže vytvárať dodatočný tlak na rodičov z neúplných rodín. Nie všetky neúplné rodiny sú rovnaké. Rodičovstvo v neúplnej rodine predstavuje jedinečné výzvy, ale aj príležitosti.
Príčiny vzniku neúplných rodín
Medzi hlavné príčiny vzniku neúplných rodín patria:
- Rozvod: V súčasnosti vplyv verejnej mienky sa natoľko oslabil, že rozvod sa stal legitímnym ukončením manželstva. Vychádzajúc zo štatistík Štatistického úradu Slovenskej republiky, v roku 2007 bolo 13 048 manželstiev ukončených rozvodovým konaním. Medzi hlavné príčiny rozvodu zaraďujeme: Muži - 1. rozdielnosť pováh, názorov, záujmov, 2. nevera a 3. alkoholizmus. Ženy - 1. rozdielnosť pováh, názorov a záujmov, 2. súd nezistil zavinenie, 3. ostatné príčiny.
- Ovdovenie
- Narodenie dieťaťa mimo manželstva
Psychologické aspekty vplyvu neúplnej rodiny
Vplyv neúplnej rodiny na psychický vývoj detí je jednou z najdiskutovanejších tém v rodinnej psychológii. Podľa psychologičky Mgr. Lýdie Adamcovej, dieťa sa narodilo dvom rodičom, a preto aj dvoch rodičov potrebuje. Jednoducho má ich v sebe. „Je to určité zrkadlenie. Ak povedzme otec zmizne, stratí sa zo života, dieťa stráca kus svojej identity, nemá koho zrkadliť. Takáto neúplnosť je pre každé dieťa záťažová. Často prídu rodičia a chcú radu, čo robiť, aby ich deti pri rozvode netrpeli. Ale deti pri rozvode rodičov budú vždy trpieť. Miera ich záťaže závisí od toho, ako sa rodičia v čase rozchodu a po ňom správajú. Ľudia sa ako partneri môžu rozísť, ale ako rodičia sa nerozídu nikdy. Základom je ani po rozvode sa neponižovať.“
Rozchod rodičov je pre deti bolestný, rodičia by na to mali myslieť, keď bojujú o svoje deti. Mnoho detí z neúplných rodín vykazuje vyššiu samostatnosť, zodpovednosť a empatiu. Avšak, deti pri rozvode rodičov budú vždy trpieť. Miera ich záťaže závisí od toho, ako sa rodičia v čase rozchodu a po ňom správajú.
„Je úlohou rodičov, aby dopriali deťom šťastné detstvo, pretože to je dar, ktorý odovzdávajú potom ďalej. Myslite na to pri výchove. Každý hnev, krik či smútok rodiča cítia už malé deti a bolestivo ich prežívajú. Často môžu tieto podnety viesť až k hlbokým a neodôvodneným depresiám u detí. Preto aj psychológ vždy hľadá príčinu nielen u dieťaťa, ale hlavne u rodiča.“
Sociálne a ekonomické aspekty
Slovenská spoločnosť má stále tendenciu posudzovať neúplné rodiny kritickejšie. Neúplné rodiny na Slovensku čelia významným ekonomickým prekážkam. Slovenský štát poskytuje rôzne formy podpory, vrátane prídavkov na dieťa, rodičovského príspevku a sociálnych dávok. „Ekonomická stabilita je základom pre zdravý rozvoj dieťaťa.“
Moderné výskumy ukazujú, že deti z neúplných rodín nemusia mať horšie životné vyhliadky než ich rovesníci z úplných rodín. Nie nevyhnutne. Výskumy ukazujú, že deti sa môžu úspešne prispôsobiť rozvodu rodičov, najmä ak majú podporu a stabilitu. Mnoho detí z neúplných rodín má bohatý sociálny život.
Ako minimalizovať negatívne dopady neúplnej rodiny
Keď už príde z akéhokoľvek dôvodu k odlúčeniu partnerov, nemalo by dôjsť aj k odluke jedného z rodičov. Jedine tak dieťa prežije tento, pre neho nový stav, bez väčšej ujmy. Tolerujte svoju bývalú polovičku ako človeka a otca (matku), pretože nimi navždy ostane. Rodičia sa takmer vždy obviňujú, čo nie je správne. Sami často zažili v minulosti niečo podobné a skrátka nevedia z toho vyjsť von a ukončiť to. V akom modeli boli oni vychovávaní, to prenášajú ďalej. Problém je v tom, že si neuvedomujú tento prenos. Dôležité je dekódovať zdedený model výchovy a zmeniť ho.
Tu je niekoľko tipov, ako minimalizovať negatívne dopady neúplnej rodiny na dieťa:
- Otvorená a pravdivá komunikácia: Otvorená a pravdivá komunikácia je základom zdravých rodinných vzťahov.
- Predvídateľnosť: Deti potrebujú predvídateľnosť, najmä v období zmien.
- Emocionálna podpora: Buďte otvorení v komunikácii, poskytujte emocionálnu podporu a umožnite dieťaťu vyjadriť svoje pocity.
- Stabilita: Výskumy naznačujú, že deti v domácnostiach s vysokým konfliktom môžu byť viac stresované než deti z pokojných neúplných rodín.
Rodina ako základ spoločenskej jednotky
Rodina je základnou spoločenskou jednotkou. Je malou spoločenskou skupinou, ktorú spája intimita vzájomného spolužitia, každodenný kontakt, vzájomná úcta a láska, súdržnosť pri dosahovaní spoločenských cieľov a uspokojovaní rozličných potrieb.
Znaky rodiny:
- Spoločensky uznaná forma partnerského spolužitia
- Členov rodiny spájajú príbuzenské vzťahy (rodičovstvo)
- Členovia rodiny žijú v jednej domácnosti - 1 komunita
- Spolupracujú - plnia rodinné úlohy, zabezpečujú výchovu a výživu detí
- Udržiavajú obyčaje, kultúrne, mravné, duchovné tradície
Rodina plní tieto funkcie:
- Biologicko-reprodukčnú - zabezpečuje biopsychické potreby (intímny styk, vzájomná láska) a zachovanie ľudského rodu i počatie, rodenie detí)
- Ekonomická - týka sa materiálneho zabezpečenia rodiny, ktorá hospodári s príjmami svojich produktívne pracujúcich členov, životný štandard, kultúrna úroveň
- Emocionálna a ochranná - uspokojovanie základných i vyšších (emocionálnych) potrieb: porozumenie, spoluúčasť, sociálna opora, záujem. Poskytuje svojim členom domov, zázemie, istotu, pomoc v krízových situáciách.
- Výchovná - spočíva v starostlivosti o deti a ich výchovu. Poskytuje akčný priestor tzv. priestor pre prejav - zisk pocitu: toto dokážem. Vovádza do vzťahu k veciam rodinného vybavenia. Učí, aby deti chápali veci ako hodnoty. Vyčleňujú sa mu osobné veci, o ktoré sa stará. Upevňuje vedomie povinnosti, zodpovednosti, úcty tým, že zapája dieťa do činnosti. Rodina - prostredie, kde sa má dieťa komu zveriť.
Dieťa je formované celým životom rodiny. Pôsobí naň rodinné prostredie, činnosť členov rodiny, rodinná atmosféra. Zámernosť a cieľavedomosť rodinného pôsobenia má špecifickú podobu. Vyplýva z predstáv rodičov, aké by dieťa malo byť, čo by malo dosiahnuť, ako bude žiť.
Základné podmienky pozitívnej rodinnej výchovy:
- Rodičovská láska
- Autorita rodičov
- Správne rodičovské roly
- Kladné citové vzťahy
- Harmonické vzťahy členov rodiny - poskytovať ochranu
- Poriadok rodinného života - pozitívny príklad rodičov i súrodencov
- Primerané požiadavky na dieťa
- Súhlasný vzťah medzi rodičmi tzv. jednomyseľná výchova
3 základné podmienky rodinného prostredia:
- Demografické - veľkosť rodiny, vek rodičov pri uzatváraní manželstva, rozvodovosť a zamestnanosť rodičov
- Ekonomické - finančné zabezpečenie členov R, správne využívanie finan. prostriedkov, podmienky bývania
- Kultúrne - vzdelanie a kultúrna úroveň rodičov, usmerňovanie voľného času detí.
Nevyhnutná je aj spolupráca rodiny a školy. Náhradná rodinná výchova - dieťa nemôže byť vychovávané vo vlastnej rodine. Príčin je niekoľko: Rodina sa rozpadla (prestala existovať), Rodina existuje, ale nie je schopná starať sa a vychovávať dieťa. Detské ústavy nedokážu úplne nahradiť rodinnú výchovu. Deťom a mládeži sa nedostáva dostatok citov. výchovy, lebo tam chýba matka a teplo rodinného krbu. Dôsledkom toho bývajú niekedy citové vzťahy narušené spôsobom viac-menej trvalým.
Formy náhradnej výchovy:
- Forma ústavnej činnosti
- Forma pestúnskej starostlivosti
- Forma adopcie
tags: #vplyv #neuplnych #rodin #na #dieta