Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má významné postavenie v rodinnom práve a môže sa týkať aj plnoletých detí. V praxi môžu nastať dve hlavné situácie: zmena alebo zrušenie výživného buď rozhodnutím súdu, alebo na základe dohody a zmeny pomerov podľa § 78 zákona o rodine. Cieľom článku je zhrnúť podmienky, ktoré vedú k zmene alebo ukončeniu vyživovacej povinnosti, a sprostredkovať relevantnú judikatúru.
1) Dva spôsoby zmeny alebo zániku vyživovacej povinnosti
- Zmena alebo zrušenie výživného na základe súdneho rozhodnutia alebo dohody je možná, ak sa zmenia pomery nad rámec pôvodného rozsahu plnenia. Rozhodnúce sú okolnosti v čase vyhlásenia rozhodnutia a pri zohľadnení clausula rebus sic stantibus.
- Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona alebo podľa súdneho rozhodnutia v prípadoch, keď dieťa prestane byť schopné sa živiť alebo keď rodičia už nemajú povinnosť výživné poskytovať z dôvodu zmeny pomerov; vtedy môže nastať povinnosť vrátiť vyplatené výživné, ak došlo k nadmernému plneniu.
2) Kedy nastáva zmena pomerov a ako ju aplikovať
Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine je možné zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom, ak sa zmenia pomery. Súd skúma, či ide o relevantnú zmenu majetkových pomerov alebo schopností povinného pri plnení vyživovacej povinnosti. Zmena pomerov môže nastať zo subjektívnych aj objektívnych príčin, najčastejšie strata alebo zníženie príjmu.
Pri dieťoch, ktoré sú ešte maloleté, sú pravidlá odlišné ako pri plnoletých. Ak došlo k zrušeniu alebo zníženiu výživného za uplynulé obdobie, spotrebované výživné sa nevracia (§ 78 ods. 2). V prípade plnoletých detí súd skúma, či dieťa skutočne vykazuje schopnosť sa už živiť samo a či existuje nárok na ďalšie vyživovanie, ktoré by bolo v tomto prípade bezdôvodným obohatením.
3) Plnoleté dieťa a výkon vyživovacej povinnosti
Rodičia majú povinnosť platiť výživné aj po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, ak dieťa študuje alebo sa pripravuje na budúce povolanie a nevykazuje dostatočnú schopnosť samostatného živobytia. Avšak judikatúra jasne poukazuje na to, že dosiahnutie určitého veku samo o sebe nie je rozhodujúci faktor pre trvanie vyživovacej povinnosti. Rozhodujúcim je, či dieťa môže alebo nemôže sa živiť samo, a či výživné plní reálne potreby dieťaťa v danom období.
Keď nastane skutočnosť, že dieťa je plnoleté a je schopné sa samostatne živiť, môže vzniknúť nárok na zrušenie alebo zníženie výživného. V prípadoch, keď dieťa študuje na druhej škole toho istého stupňa (napr. druhé štúdium na strednej alebo vysokej škole), posúdenie zameriava sa na to, či ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie a či jeho štúdium zvyšuje šance na zamestnanie. Dôkladné posúdenie zahŕňa aj evidenciu absencií a kvalitu štúdia.
4) Vznik a vrátenie výživného
Ak dieťa dosiahne plnoletosť, v prípade zníženia alebo zrušenia vyživovacej povinnosti, môže vzniknúť nárok na vrátenie výživného, a to najmä pri situáciách, kedy dieťa už je schopné sa živiť samo alebo keď výživné bolo poskytnuté v súlade s Clausula rebus sic stantibus (podmienky sa zmenili spätným dňom od okamihu zmeny pomerov).
Pri zrušení vyživovacej povinnosti je tiež potrebné zvážiť, že pôvodná povinnosť sa môže vzťahovať na majúceho alebo majúce dieťa, ktoré už dosiahlo plnoletosť. V takom prípade súd skúma možnosť zníženia výživného na základe zmeny pomerov a vykladá, či dokázateľne nastala podstatná zmena v životospráve povinného alebo v potrebách oprávneného.
5) Praktické kroky a návrh na súd
- Skúmať súčasný stav a overiť dostupnosť dôkazov o tom, že dieťa je schopné sa živiť samo.
- Ak je možné, pokúsiť sa o dohodu s dieťaťom a uzavrieť písomnú dohodu o zrušení alebo znížení výživného. Písomná dohoda býva často efektívnejšia než súdne konanie.
- V prípade, že dohoda nie je možná, podať návrh na súd na zmenu vyživovacej povinnosti. V návrhu treba jasne uviesť navrhovanú výšku zmeny a vzhľadom na čo sa zmena navrhuje (zmena pomerov, zreteľ na plnoleté dieťa, kvalifikáciu a štúdium).
- Pri zistení, že dieťa už nie je schopné ďalej potrebovať plnú podporu, je dôležité uviesť v návrhu konkrétny dátum, od ktorého má byť zmena účinná.
- Dokladanie: príjmy povinného, konkrétne potreby dieťaťa a ďalšie okolnosti, ako napríklad vzdelanie, zdravotný stav a ďalšie relevantné skutočnosti.
6) Príklady a doplnky z judikatúry
Judikatúra skúma, že zmena vyživovacej povinnosti môže nastať aj pri zmene alebo zániku rodinnoprávneho vzťahu, alebo pri zvláštnych situáciách, ako je napríklad plne variabilné správanie dieťaťa, štúdium na druhej škole či zmeny záujmoprípadných aktivít. Vzorový prístup súdov zdôrazňuje posudzovanie skutočnosti a jednotlivých okolností prípadu a nie mechanické aplikovanie vekovej hranice.
V prípade, že dieťa dlhodobo nekomunikuje, odporúča sa zasielať písomné výzvy na predloženie informácií o návšteve školy a iných skutočností potrebných na posúdenie nároku na výživné. Dieťa má spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu, čo je v súlade s § 43 ods. 3 písm. a) zákona o rodine.
7) Doplňujúce poznámky a odporúčania
Ak máte informácie o tom, že plnoleté dieťa je schopné samostatne sa živiť, máte nárok požiadať o zrušenie vyživovacej povinnosti. Najlepšie je začať dohodou a komunikáciou, ktorá je preferovaná pre zachovanie dobrých vzťahov. Ak dieťa odmieta spoluprácu, je potrebné vyhľadať relevantné informácie a podať návrh na súd s dôkazy, napríklad listovú výzvu na predloženie potvrdenia o návšteve školy a podobne. Týmto spôsobom sa zlepšuje možnosť určenia alebo zrušenia výživného a prípadného nároku na náhradu trov konania.
Podľa uvedenej literatúry a judikatúry súdne rozhodnutia a dohody o výživnom je možné meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem toho je dôležité rozlišovať medzi výživným pre maloleté dieťa a plnoleté dieťa a zahrnúť do posúdenia aj možné nadväzujúce školy a kvalifikáciu.
Video, ktoré môže zachrániť život - UŠTIPNUTIE VČELOU
V prípade potreby je vhodné konzultovať konkrétny prípad s odborníkom, ktorý posúdi okolnosti a poskytne právne poradenstvo na základe platnej judikatúry a legislatívy.
Príslušné pravidlá a základné poznámky
Podľa § 78 ods. 1 a 2 zákona o rodine a ďalších súvisiacich ustanovení je možné zmeniť alebo zrušiť vyživovaciu povinnosť v prípadoch zmeny pomerov. V prípade plnoletého dieťaťa navyše platí, že schopnosť dieťaťa sa živiť sama môže viesť k nároku na vrátenie výživného, ak výživné bolo poskytnuté v rozpore s aktuálnymi pomermi.