Batoliatko v školskom veku: Vývoj a informácie

Detský vek je rozsiahle obdobie, ktoré sa delí na viacero fáz, pričom každá z nich má svoje špecifické znaky a výzvy. Od novorodenca až po pubertu prechádza dieťa neustálym vývojom, ktorý sa prejavuje zmenami vo vzhľade, raste, schopnostiach a prekonávaní bežných chorôb.

Etapy detského veku

Detský vek sa tradične delí na päť hlavných období, ktorým predchádza prenatálne obdobie:

• Prenatálne obdobie: Trvá približne 280 dní (plus mínus 14 dní) a zahŕňa čas, ktorý dieťa strávi v maternici.
• Novorodenecké obdobie: Začína sa prestrihnutím pupočníka a trvá do 28. dňa života.
• Dojčenské obdobie: Trvá od konca novorodeneckého obdobia do konca prvého roka života.
• Batolivé obdobie: Začína sa po prvom roku a trvá do tretieho roku života.
• Predškolské obdobie: Trvá od tretieho do šiesteho roku života.
• Školské obdobie: Začína sa nástupom do školy (6-7 rokov) a trvá do 15. roku života.

Batoliatko je označenie pre dieťa od dovŕšenia prvého roku života po dovŕšenie tretieho roku života. Toto obdobie je rozdelené na mladší a starší vek. Mladší od 1 do 2 rokov a staršie od 2 do 3 rokov.

Batolivé obdobie (od 1. do 3. roku života)

Batolivé obdobie je obdobím výrazných zmien v živote dieťaťa. Na jeho začiatku dieťa nevie vedome ovládať funkcie tela, na konci je však osamostatňovanie v základných funkciách (chôdza, reč). Učí sa samostatne jesť, udržuje čistotu, zlepšuje si komunikáciu s okolím.

Dieťa speje k nezávislosti a bojuje o ňu, je to tiež prvé obdobie vzdoru - „ja sám“. Zdokonaľuje sa motorika, pohyby rúk. Batoľa si začína osvojovať prvé sebaobslužné činnosti (umývanie, obliekanie, používanie príboru, zapínanie gombíkov, obúvanie a pod.). Výrazne sú psychické zmeny. Mozog váži viac ako 1 kg. Rast sa spomaľuje.

V porovnaní s dojčatami, batoľatá už nerastú tak rýchlo, ale dynamicky sa rozvíja reč a zmyslové vnímanie. Rodičia sa často zaoberajú nácvikom používania nočníka a odúčania od plienok.

Vývoj dieťaťa takmer v dvoch rokoch

Okolo druhých narodenín dieťaťa prichádzajú dôležité míľniky. Dieťa už nie je len hyperaktívny výmyselník, ale zvedavý parťák, ktorého baví spoznávanie sveta. Rodičia by mali podporovať jeho prirodzenú zvedavosť a pracovať s ňou.

Stravovanie

V tomto období by mali deti jesť päťkrát denne. Dôležité je zdravé stravovanie, ovocná desiata, čerstvá zelenina, ryby a mliečne výrobky. Ak je dieťa dojčené, malo by to byť len pred spaním a nemalo by to nahrádzať žiadny chod. Postupne sa pridávajú nové chute, ale bez preháňania so solením a korením. Strava by mala byť normálna, nemixovaná a nekrájaná na drobné kúsky.

Zručnosti

Okolo dvadsiateho mesiaca by malo dieťa chodiť na malú potrebu na nočník. Spávať ešte môže s plienkou. Dieťa by sa malo naučiť základnú hygienu: umývať sa, čistiť zúbky, česať sa a krémovať. Rodičia by ho mali zapájať do obliekania a dávať mu na výber z niekoľkých vecí. Dieťa by malo vedieť pracovať s loptou, hádzať ju a kopať do nej. Malo by jesť samé, stavať vežičky z kociek a pracovať s jemnou motorikou.

Hra

Deti milujú zábavné a kreatívne hry, ktoré ich niečo naučia. Učte ich spievať, tancovať, recitovať a napodobňovať zvieratká. Môžete ich učiť aj prvé slovíčka v cudzom jazyku. Zapájajte ich do kolektívneho hrania a tvorivých činností. Nezabúdajte na domáce práce a varenie, kde im môžete dať drobné úlohy.

Hnev

Dávajte pozor na to, ako dieťa prejavuje negatívne emócie, najmä hnev. Ak uvidia, že im kvôli tomu ustúpite, budú ho využívať častejšie. Musíte byť prísni a nedovoliť im, aby vás takto dostávali pod tlak. Učte ich kontrolovať emócie a spracovať ich. Chyťte ich za rúčky, upokojte a objímte.

Chôdza a reč

Slovná zásoba dieťaťa obsahuje viac ako 50 slov, ktoré spája do ľahkých viet. Rozumie vašim príkazom. Chôdza je istejšia, s oporou prejdú schody a prekážky. Radi behajú a sú v pohybe. V 21. mesiaci sa už vedia postaviť na špičky.

Individuálnosť

Očakávajte, že dieťa si začne vytvárať svoj vlastný priestor. Začne sa rysovať jeho povaha a individuálnosť. To sa spája s protestami, skúšaním trpezlivosti a hľadaním hraníc. Často vás prekvapí, ako si bude tvrdošijne stáť za svojim.

Spánok

Dieťa by ste mali učiť na jeden spánok denne. Ak plánujete dať dieťa do škôlky skôr, musí sa postupne naučiť na tento režim. Dosiahnete tak, že v noci vydrží spať po celý čas a bude spať pokojnejšie.

Emocionálny vývoj batoľaťa (13-36 mesiacov)

Batolivé obdobie je emocionálne najzložitejšie. Dieťa sa potrebuje naučiť presadiť sa a mať sa rado. Tieto dve vlastnosti sa navzájom ovplyvňujú. Nie je ľahké dosiahnuť, čo chce a pritom neraniť okolie. Ak dieťa cíti, že nahnevalo alebo sklamalo rodičov, bráni mu to v sebaprijatí a sebaláske. Dieťa má pocit, že zlyháva a nie je hodné rodičovskej lásky.

Správanie dieťaťa, jeho sociálny, psychický a emocionálny vývin ovplyvňuje kvalita vzťahovej väzby v ranom detstve. Správanie rodičov ovplyvňuje dozrievanie mozgu dieťaťa. Počas prvých dvoch rokov sa v mozgu vyvíjajú neurobiologické štruktúry sprostredkujúce schopnosť zvládania stresu počas celého života (tzv. kontrolný systém). Mozog reaguje na prostredie, v ktorom dieťa vyrastá a následne sa formuje. Ak je rodič schopný dieťa citlivo vnímať a naučí sa rozoznávať rôzne potreby skryté za jeho prejavmi plaču, kriku a hnevu, nadviaže s dieťaťom hlbokú väzbu. Uspokojovanie detských potrieb a harmonické prostredie uľahčuje dozrievanie tzv. kontrolného systému v mozgu. Dieťa, ktoré naviazalo so svojimi rodičmi bezpečnú väzbu, bude schopné ovládať svoje správanie a adekvátne ho regulovať v rôznych stresových situáciách.

Ak sa nám podarí úspešne previesť batoľa týmto náročným obdobím, dieťa získa základ pre vysokú emocionálnu inteligenciu (EQ).

Záchvaty hnevu

Obdobie medzi 2. až 3. rokom je charakteristické uvedomovaním si vlastníctva. Dieťa začína mať majetnícke sklony voči svojím hračkám a ak mu ich niekto berie, pociťuje frustráciu. Dieťa si postupne uvedomuje samého seba a vníma svoje rôznorodé emócie, ktoré však nie je schopné ovládať. Pociťuje podráždenosť kvôli spoločenským konvenciám a limitom, ktoré mu prekážajú vo vlastnom sebapresadzovaní sa.

Schopnosť presadiť sa je dôležitá z hľadiska preberania zodpovednosti za svoje činy. Dieťa si začína uvedomovať, že nie je matkinou súčasťou a tvoria dve odlišné osoby. Dieťa začína mať nástojčivú potrebu dosiahnuť, čo si zaumieni. Začína si uvedomovať aspekty moci a vplyvu. Zisťuje, že môže ovplyvniť chod vecí a učí sa získavať kontrolu nad svojím životom. Problém nastáva, keď dieťa nadobudne pocit, že je milované len vtedy, ak robí, čo je od neho očakávané. Dieťa nadobudne pocit, že musí svoje emócie skrývať, alebo o nich klamať, ak chce byť hodné lásky a bude sa za svoje prejavy ”zlého” dieťaťa hanbiť.

Ako dieťaťu určite v hneve nepomôžeme?

• Odopieraním lásky dieťaťu, keď sa nespráva podľa našich predstáv a spoločenských očakávaní
• Reagovaním na detské záchvaty hnevu naším hnevom, krikom, odmietnutím
• Ignorovaním záchvatov hnevu a nevšímaním si dieťa, kým sa neupokojí
• Snahou o prekričanie dieťa
• Posielaním dieťa preč, aby sa samo upokojilo
• Bitkou alebo iným trestom dieťaťa
• Hovorením dieťaťu, že je zlé
• Odchodom od dieťaťa a jeho opustením
• Vysvetľovaním dieťaťu, čo robí zle

Ako batoľaťu pomôcť zvládnuť nával silných emócií

Najdôležitejšie je uvedomiť si, čo výbuch hnevu u dieťaťa znamená, aká udalosť ho spustila a prečo. Dieťa potrebuje nadobudnúť istotu, že jeho pocity sú normálne a do budúcna bude schopné s nimi pracovať. Ak dieťaťu pomôžeme zvládnuť epizódu hnevu, jeho negatívne pocity rýchlejšie odznejú a záchvaty postupne vymiznú. Dieťa sa postupne naučí presadiť sa iným spôsobom, ktorý bude spoločensky akceptovateľný a bude schopné ovládať svoje vlastné emócie.

Dieťa potrebuje svoje nahromadené emócie uvoľniť.

• Pomenujte pocity, ktoré dieťa cíti.
• Držte dieťa v náručí, ak to nedovolí, aspoň sa ho jemne dotýkajte.
• Empaticky mu stanovte hranice a nedovoľte mu jednať na základe jeho emócií, ak by tým malo niekomu fyzicky ublížiť alebo niečo poškodiť.

Vďaka rodičom, ktorí vnímavo a citlivo reagujú na detský vzdor sa batoľa naučí, že emócie sú prirodzené, nie je na ne samo a nie sú trvalé.

Školské obdobie (od 6. do 15. roku života)

Školské obdobie sa začína nástupom do školy (6-7 rokov) a trvá do 15. roku života. Toto obdobie sa tiež zvykne deliť na mladší školský vek (do 12. rokov) a starší školský vek (do 15. rokov). Rastie kostra a svaly, mliečny chrup sa mení za trvalý, zdokonaľuje sa nervový systém a psychika. Tempo napredovania sa odlišuje u dievčat a chlapcov. Puberta nastupuje u dievčat skôr, nezriedka od 10 rokov. Je to obdobie urýchleného rastu a výrazných zmien tela aj psyché. U dievčat sa objavuje prvá menštruácia, u chlapcov polúcia. Puberta trvá priemerne 2 roky.

Začiatok školskej dochádzky je významným medzníkom v živote dieťaťa. Majú možnosť porovnať si svoje schopnosti so schopnosťami iných detí, zároveň sa stretávajú so skutočnosťou ako iný hodnotia ich schopnosti. Zvyšuje sa rozsah pozornosti a pamäť dieťaťa. Odolnosť detí je dobrá a chorobnosť relatívne nízka. Veľké je nebezpečenstvo úrazov, najmä následkom dopravných nehôd.

Prehľad vývinu dieťaťa

V prehľade vývinu dieťaťa nájdete zručnosti a znaky, ktoré sú typické pre dané obdobie do veku 6 rokov. Každé dieťa je individualita, preto aj jeho vývin prebieha individuálne. Rozdiely vo vývine sú dané nielen geneticky a biologicky, ale aj množstvom ďalších faktorov (temperament, pohlavie, vplyv prostredia, rodiny a pod.).

Normálny vývin

Priemerný alebo typický vek, kedy si väčšina detí v danej kultúre osvojí špecifické zručnosti predstavuje normu. Treba však zdôrazniť, že norma je vždy určité časové rozmedzie a nie vek, do kedy si má dieťa danú zručnosť osvojiť.

V reálnom živote neexistuje asi dieťa, ktoré sa vyvíja typicky vo všetkých ohľadoch. Aj tie deti, ktoré sa vyvíjajú podľa normy, si osvojujú jednotlivé zručnosti vo veľmi rozličných časových rozpätiach.

Charakteristika jednotlivých vekových období

Novorodenecké obdobie

Novorodenecké obdobie trvá prvých 28 dní života. Charakterizuje ho prechod z vnútromaternicového života do vonkajšieho prostredia, biologické osamostatnenie a adaptácia na prostredie. Aktivita má nepodmienene reflexný charakter. Novorodenec výraznú časť dňa i noci prespí (20 - 22 hodín). Počas bdenia reaguje na vonkajšie podnety negatívnymi reakciami (krik, plač, obranné reakcie). Citlivosť analyzátorov novorodenca nie je rovnaká.

Ako prvé sa prejavujú reakcie na podnety dotykové, tepelné, na zmenu polohy a stratu rovnováhy a na chuťové podnety. Z vnútorných pocitov sa najvýraznejšie prejavujú pocity hladu a bolesti.

Základným predpokladom zdravého vývinu novorodenca je uspokojovanie jeho potrieb dýchania, spánku, príjmu potravy a vylučovania. Novorodenec sa učí prostredníctvom dotyku, spozná matku podľa čuchu do 45 hodín po narodení. Dôležitá je interakcia s okolím, ktorá ovplyvňuje neskorší vývin dieťaťa.

Dojčenské obdobie

Dojčenské obdobie je obdobím prudkého fyzického, emocionálneho a kognitívneho vývinu. Rozvoj motorických schopností je tiež veľmi rýchly. Telesný vývin charakterizuje prudký rast (do konca obdobia o 20 až 25 cm). Hmotnosť sa zvýši o 6 až 7 kg. Nikdy v živote dieťa tak rýchlo nerastie, pôrodná hmotnosť sa môže až strojnásobiť (Kapellerová a kol., 2002). Obvod hlavičky a hrudníka sa vyrovná.

V polroku začína prvá dentícia - prerezávanie mliečnych zubov. Rozvoj pohybových a rečových schopností je rýchly. Prvý polrok by sa mala výživa dojčaťa zakladať na dojčení, následne cielene do stravy zaraďovať príkrmy a postupne prejsť na plnú dojčenskú stravu, čím predchádzame vzniku alergií, obezity, diabetu a iných chorôb. Dôležité je dodržiavať vysoký hygienický štandard v starostlivosti o dojča.

Činnosť dieťaťa je podriadená biologickým potrebám a psychickým potrebám bezpečia, istoty a stimulácie. Výrazným komunikačným prostriedkom je plač.

Predškolské obdobie

Predškolské obdobie (od 3. do 6. roku) je to obdobím socializácie dieťaťa v rámci spoločnosti vrstovníkov. Tempo rastu sa spomalí a v tej súvislosti sa znižuje chuť do jedenia. Častou chybou je nútenie dieťaťa do jedenia, čím sa môže vyvolať buď trvalé nechutenstvo alebo „prekrmovanie“ vedúce k obezite. Zlepšuje sa ovládanie a koordinácia tela predškoláka. Rozvoj sociálnych a kognitívnych schopností dieťaťa tvorí základ jeho budúceho úspechu v škole. Zdokonaľujú sa sebaobslužné činnosti dieťaťa (obliekanie, stolovanie - stravovanie, umývanie rúk, tváre a zubov).

Základnou úlohou dieťaťa v predškolskom období je príprava na školskú dochádzku. Hlavnou činnosťou dieťaťa v predškolskom období je hra (manipulačná, pohybová, rolové - situačné, konštrukčné, didaktické). Deti sa v tomto období rady hrajú so svojimi vrstovníkmi, spoločenská interakcia je pre nich veľmi dôležitá. Poskytuje im možnosť rešpektovať pravidlá hry a dodržiavať príkazy.

Deti navštevujúce kolektív majú výraznejšiu chorobnosť ako deti vychovávané doma. Úrazy sa vyskytujú menej ako v batolivom a školskom období. Vhodné je deti učiť športovať plávať, lyžovať, korčuľovať a zdôrazňovať zdravie ako významnú hodnotu.

tags: #batola #dojca #skolsky #vek

Populárne príspevky:

• Ako zmeniť zverenie dieťaťa do starostlivosti
• Nosenie 4-mesačného dieťaťa
• Možnosti preplatenia nákladov na liečbu neplodnosti v zahraničí
• Viac o funkciách placenty
• Elegantné strieborné šperky