So začiatkom školského roka sa väčšina detí aj rodičov nevyhne „poprázdninovému šoku“. Letný pohodový mód sa mení na skoršie ranné vstávanie a kolobeh povinností. Počas školského roka si rodičia kladú mnohé otázky - ako a kedy sa s dieťaťom učiť, na koľko krúžkov ho zapísať alebo prečo chodí dieťa zo školy nešťastné. Denník N oslovil dve skúsené odborníčky, ktoré odpovedali na dve desiatky otázok.
Vzťah k dieťaťu a jeho emócie sú na prvom mieste. Je prirodzené, že deti vnímajú lásku, zvedavosť aj neistotu, a preto je dôležité vytvoriť bezpečné prostredie, kde sa dieťa cíti prijaté a vypočuté. V nasledujúcich bodoch nájdete odporúčania, ktoré vychádzajú z skúseností odborníčok a ktoré môžete použiť v praxi už od začiatku školského roka.
Rutina, spánok a adaptácia na školu
1. Počas školského roka je ideálne, aby deti, žiaci, ale aj študenti mali stabilný režim. Každý týždeň má vyzerať rovnako, lebo rutina pomáha ľahšie zapracovať veci aj narábať s časom. „Je úplne v poriadku, ak počas septembra tú rutinu hľadáme. Po príchode domov zo školy je dobré dopriať deťom trochu oddychu a následne sa môžu presunúť k povinnostiam. Kľúčové je, aby malo dieťa dostatok spánku,“ zdôrazňuje špeciálna pedagogička Katarína Kubasová. Ak školák na 1. stupni ZŠ počas pracovného týždňa vstáva ráno o pol siedmej, má ísť spať o pol deviatej večer.
2. Dozreté dieťa, ktoré je na školu pripravené a chodilo do materskej školy, nemá podľa špeciálnej pedagogičky problém prijať nové povinnosti, teší sa do školy a dobre sa adaptuje. Už aj deti v materskej škole majú povinnosť a zodpovednosť napríklad za to, že si upracú hračky. Keď nastupuje dieťa do školy, tak sa mu povinnosti logicky menia. Pomáha nastavenie, že po povinnostiach prichádza hra, relax a oddych. Niekedy deťom vysvetľujeme, že aj rodičia majú povinnosti - chodia do práce, nakupujú, varia alebo upratujú.
Podoba školského klubu, oddych a učenie
3. Je dobré, ak dieťa najmä v prvom ročníku navštevuje školský klub, lebo má možnosť byť so spolužiakmi inak ako len pri učení. Tam je čas na lepšie spoznanie sa, na spoločné hry a nadväzovanie vzťahov. Záleží aj na tom, čo rodič od školského klubu očakáva. Ak klub ponúka pomoc pri úlohách a rodič presne toto potrebuje, tak zase je vhodné využiť túto možnosť. Čas v školskom klube je všestranná a podporujúca činnosť, čo pozitívne vplýva na dieťa.
4. Miera oddychu je pri každom dieťati iná, niektoré nepotrebuje ani chvíľu a iné hodinu. Vo všeobecnosti je dobré nechať dieťaťu aspoň 20-30 minút pokojnú činnosť. Udáva sa, že okolo 15 minút je možné po príchode zo školského klubu „vyhrať“. Pri starších školákoch, ktorí prídu domov okolo štrnástej hodiny, je dobré, aby na nejaké dve hodinky vypli - najedli sa a oddýchli si.
Príprava na učenie a spolupráca s rodičmi
5. Ideálne je, ak si po príchode zo školy dieťa sadne, oddýchne si a potom sa venuje učeniu a úlohám. No realita býva iná kvôli krúžkom a časom presunov. Ak sa dieťa učí spolu s rodičom, môže to vyjsť až na neskoršie hodiny. „Ideálne to nie je, no je to lepšie ako nič. Je potrebné dohodnúť sa s dieťaťom, koľko času má na oddych, naladenie sa a tiež rodič potrebuje odstup a čas pre seba,“ radí psychologička Kupcová.
6. Škola a domáce učenie v prvom aj druhom ročníku ZŠ by mali ísť dieťaťu ľahko. Rodičia by mali pri domácej príprave byť, no dieťa si robí úlohy samo. Rodič má dieťa usmerniť, ale nie zaň dokončovať úlohy. Pri druhom stupni s pribúdajúcimi predmetmi si už príprava vyžaduje viac času, ideálne do dvoch hodín. Môže to byť aj menej, ak to žiakovi stačí; ak to má byť viac ako jedna hodina, odporúča sa rozdeliť na kratšie úseky a dávať prestávky.
Organizácia času a krúžky
7. Dieťa by malo mať čas na hru. Po príchode zo školy by mala nasledovať hra rovnako dlho ako učenie alebo aj dlhšie.
8. Dohoda s dieťaťom je kľúčová. Niektoré deti si rodičov vyslovene pýtajú, iné ich odmietajú. Ak dieťa nemá ťažkosti s úlohami, nemusí byť rodič pri ňom. Môžu sa úlohy robiť spolu formou dialógu alebo rodič dieťa preskúša. Pri deťoch so špeciálnymi potrebami je dôležitá spolupráca rodiča a dieťaťa už na prvom stupni a často aj na druhom.
9. Dôležité je zamyslieť sa nad tým, prečo dieťa nezaujíma. Väčšina informácií zo školského učiva sa dá preberať zážitkovo - videá, fotky, diskusia. Ak je dieťa demotivované, treba mu byť oporou, snažiť sa porozumieť, dohodnúť cieľ a podporovať ho pri dosahovaní. U bežných detí nie je problém naučiť sa aj niečo, čo ich až tak nezaujíma; za každou nechuťou často stojí väčší problém.
Problémy s výkonom a komunikácia s učiteľmi
10. Ak dieťa v niektorom predmete zlyháva, treba vyhľadať odbornú pomoc, najmä pri rozsiahlych problémoch alebo prekrývajúcich sa ťažkostiach (napr. dyslexia). Prvá by mala byť konzultácia s učiteľom, následne spolupráca so školským podporným tímom. Ak ani takáto podpora nestačí, škola nasmeruje rodiča do prislúchajúceho poradenského zariadenia.
11. Diagnostika v poradenskom zariadení je odporúčaním, ak domáca príprava a spolupráca s učiteľmi nemajú želaný efekt. Poruchy učenia sa často prejavia už v prvom ročníku - odmietanie úloh, plač, ťažkosti s čítaním či písaním, neporozumenie obsahu a iné.
Komunikácia a pozorovanie zo strany rodičov
12. Prvá by mala byť konzultácia s učiteľom, aby učiteľ vedel, čo už doma rodič s dieťaťom skúsil. Následne spolupráca so školským podporným tímom a, ak treba, diagnostika v poradenskej inštitúcii.
13. Psychologička odporúča rodičom povedať dieťaťu, že si všimli zmenu jeho prežívania a správania a premýšľajú, čo za tým môže byť. Vytvoriť večerný rituál, kedy sa rozprávajú o tom, ako sa dieťa malo cez deň, čo zažilo, čo sa mu páčilo a čo by chcelo zmeniť.
14. Môžeme sa s dieťaťom rozprávať o tom, čo ho v ten deň v škole zaujalo. Nie vždy musí ísť len o matematiku alebo slovenčinu - často si deti radi podebatujú o prestávkach, školskom klube či nových hrách. Rodič má vytvoriť bezpečné prostredie, kde dieťa nemusí mať strach z kriku alebo trestu a kde môže klásť otázky s pokojným hlasom.
15. Otváranie otázok pomáha. Niekedy dieťa odpovie „nič“, preto je dôležité klásť otvorené otázky a neklať neurčité. Neklaďte uzavreté otázky a buďte trpezliví s tým, že dieťa sa prípadne nevyjadrí hneď.
16. Pri zmene správania a nekomunikovaní s dieťaťom má rodič právo vypýtať si konzultáciu v škole a informovať sa u triedneho učiteľa či školského podporného tímu. Školy majú smernice na riešenie takýchto situácií.
17. Odmeňovať nie za výkony, ale za proces. Oceňujte snaženie a pripravenosť, aj keď dieťa pracuje na témach, ktoré ho nebavia. Dieťa potrebuje vidieť, že si vážite jeho úsilie, nie len výsledky.
18. Najprv zistiť, ako dieťa vníma hodnotenie. Debatovať a hľadať spoločné porozumenie je lepšie ako vnucovať prísne pravidlá. Dieťa ako rovnocenný partner v diskusii si zaslúži priestor na vyjadrenie názoru.
Krúžky, adaptácia a šikana
19. Pri prvákoch odporúča špeciálna pedagogička jeden krúžok a čas v školskom klube. Krúžky vyžadujú organizáciu a energiu, a preto je dôležité, aby dieťa malo čas na oddych a pohyb. Odporúča sa najprv vidieť krúžok naživo a potom rozhodnúť, či dieťa oň má záujem.
20. Riešenie, či dieťa chce ísť na krúžok, nechá dieťa samo. Dohodnite sa na skúšobnom období a buďte pripravení ak dieťa nebude chcieť pokračovať. Ak dieťa nič neosloví, je v poriadku nech trávi voľný čas doma podľa vlastného výberu.
Deti môžu čeliť posmechu zo strany spolužiakov kvôli vzhľadu alebo iným odchýlkam. Základom je sebaprijatie a podpora rodiny. Rodičia by mali budovať emocionálny slovník dieťaťa, učiť ho pomenovať svoje pocity a viesť ho, ako zvládať negatívne situácie, bez zbytočného moralizovania. Dôležité je vytvoriť prostredie, v ktorom dieťa môže otvorene diskutovať o tom, čo prežíva, a ktoré mu poskytuje bezpečnú možnosť zdieľať obavy a frustrácie.
Rodičovské tipy pre zvládanie situácií v škole a doma
Pri posmehoch a šikanovaní je potrebné:
- zistiť, o čo ide a pripraviť dieťa na odpovede;
- informovať učiteľov a využiť školský podporný tím;
- pracovať na pozitívnom prístupe a sebaprijatí dieťaťa;
- ponúknuť dieťaťu bezpečné prostredie doma a aktívneho vypočúvanie bez moralizovania;
- vyhnúť sa vyhodeným komentárom typu „nerob si z toho nič“, ktoré dieťa ešte viac zrania;
- kedykoľvek hľadať odbornú pomoc v prípade potreby.
