Šikanovanie je stálym problémom v našich školách. V mnohých školách majú síce rôzne preventívne programy, taktiež psychologické centrá vymýšľajú stále nové a nové spôsoby, ako šikane predchádzať, no vyhubiť šikanu úplne je náročné. V nedávnej štúdii vedci zistili, ktoré spôsoby sú v tomto boji najefektívnejšie. Šikana ako prirodzená súčasť dospievaniaNiektorí odborníci tvrdia, že šikanovanie je tak časté, akoby prirodzenou súčasťou dospievania detí. Podľa Crisis Prevention Institute chápeme pod šikanovaním zámerné agresívne správanie, ktoré zahŕňa nerovnováhu síl. Môže byť sprevádzané fyzickými útokmi, alebo môže ostať vo verbálnej rovine. Môže byť pravidelné, občasné, krátkodobé či dlhodobé.
Mahoney (2012) tvrdí, že v skutočnosti je 1 z 10 obetí šikanovania šikanovaná denne, zatiaľ čo každá piata obeť je šikanovaná raz alebo dvakrát mesačne. Šikanované deti sa stávajú obeťami z rôznych dôvodov - od výzoru, správania až po rodinné zázemie. Zároveň, v súčasnosti je stále viac a viac výrazné kyberšikanovanie, keďže online svet nabral v detskom svete obrovské rozmery. Mahoney (2012) definuje kyberšikanu ako použitie ľubovoľného elektronického zariadenia na obťažovanie, zastrašovanie alebo ubližovanie inému. Práve preto viaceré orgány pripomínajú, že pokiaľ sa v škole rieši problém šikanovania, kyberšikanu netreba brať menej vážne. Rozlišujte medzi šikanovaním a doberaním. Deti sú len deti, preto je dôležité, aby ich rodičia a učitelia dobre poznali a rozumeli ich správaniu. Tým, že sú deti hravé, veľakrát sa hrajú hry, kedy jedno z detí môže pôsobiť ako obeť, pritom je to len súčasťou ich scenára a dieťa, ktoré môže pôsobiť dominantnejšie, nemá žiadne zlé úmysly. V tejto súvislosti aj Sweeting a West (2001) hovoria, že doberanie sa medzi deťmi je častejšie ako šikanovanie, pretože je založené na humore a sily sú vyrovnané. Kdežto pri šikanovaní sily vyrovnané nie sú.
Autori Divecha a Brackett z Yale centra emočnej inteligencie skúmali, aké sú najlepšie spôsoby prevencie šikanovania na školách. V štúdii z roku 2019 recenzovali desiatky štúdií, ktoré boli zamerané na prevenciu šikany v reálnom svete. Autori postupne zistili, že nie všetky prístupy k riešeniu otázky šikany sú rovnako účinné. Väčšina týchto programov sa zameriava na zvýšenie povedomia o šikanovaní a riešení jeho následkov. Zároveň programy, ktorých podstatou je potrestanie vinníka, sa ako účinné neukázali. Zaujímavé tiež je, že veľa pedagógov používa spôsoby na riešenie problému šikany v nadväznosti na ich kolegov, nie na aktuálnu situáciu v triede. Môže to byť rovnako neúčinné, pretože každá trieda je samostatný a iný organizmus. Divecha a Brackett našli spomedzi všetkých prístupov dva najúčinnejšie, ktoré majú reálny dopad na šikanu - verbálnu alebo neverbálnu.
Pozitívna klíma školy
Klíma školy je niečo, čo cítia všetci jej členovia, keď sa nachádzajú na jej pôde. Niekedy je ťažké ju merať, ale je dobre viditeľná na učiteľoch a študentoch, ktorý sa v škole cítia komfortnte, chodia tam radi a radi tam trávia čas. Pod klímou školy rozumieme tiež spôsob, akým škola ako celok funguje, či má nejaké motto, hodnoty, ako sa k sebe jednotliví jej členovia správajú a podobne. Ak má škola pozitívnu klímu, deti a učitelia, ktorí tam chodia, vyznávajú jej pozitívne hodnoty. Prvky školy s pozitívnou klímou sa môžu líšiť, avšak vo všeobecnosti zahŕňajú pocity rovnocennosti, rešpektu, možnosti povedať si svoj názor s toleranciou. Ak sú deti vychovávané v takomto prostredí doma a zároveň učiteľmi v škole, je prirodzené, že k činom ako je šikana nebudú mať dôvod. Bude im to neprirodzené. Autori štúdie tiež hovoria o tom, že ak je v škole zdravá klíma, budú zdraví aj študenti. Znamená to, že šikana je v tomto prípade akýmsi ochorením systému.
Dôležité je vedenie. Učitelia majú v tomto smere hlavné slovo a sú hlavnými prispievateľmi, respektíve budovateľmi pozitívnej školskej klímy. Je v škole šikana vnímaná ako niečo, čo je súčasťou detstva? Je je negatívny dopad minimalizovaný či dokonca ospravedlnený? Stojí to totiž na učiteľoch, ako sa k problému postavia a ako ho budú so žiakmi riešiť. Ako spomínali Divecha a Brackett, veľa učiteľov sa cíti málo kompetentných. Nevedia, ako správne takéto konflikty medzi žiakmi riešiť, hoci si uvedomujú ich vážnosť. Dôležité preto je, aby sa škola zomkla a pripravila svojich zamestnancov dôsledne na to, čo všetko sa môže v triedach vyskytnúť.
Sociálne a emočné učenie
Sociálne a emočné učenie (SEL) je založené na rozvíjaní sebauvedomenia, rozhodovania, empatie, sociálneho povedomia a riadenia vzťahov. V nadväznosti na SEL bolo uskutočnených mnoho výskumov ktoré potvrdzujú pozitívne výsledky tohto spôsobu učenia. Dokazujú, že sa u detí zlepšuje emocionálna inteligencia, sebaregulácia, taktiež sa im zlepšujú sociálne vzťahy v triedach. Zlepšujú sa tiež akademické výsledky a tvorivosť. V jednej štúdií skúmali 36 učiteľov prvého stupňa, ktorý potvrdili, že pomocou SEL došlo u ich žiakov k zlepšeniu sebaregulácie a sebakontroly v správaní. ďalej jedna metanalýza ukázala, že dokonca emocionálne učenie môže pomôcť tomu, aby sa z detí nestávali obete šikanovania. Veľkou výhodou sociálneho a emočného učenia je to, že z neho neprofitujú len žiaci, ale aj učitelia. Ukázalo sa, že učitelia využívajú SEL majú lepší vzťah k svojej práci, trpia menej pocitmi vyhorenia, majú lepšie vzťahy so svojimi kolegami i študentmi.
Školy na to nemôžu byť samé
Pri riešení otázky šikany v škole nemôžu byť na to školy sami. Aj keď sa šikanovanie odohráva v priestoroch školy, nikdy nesúvisí len s ňou samotnou. Veľakrát to, čo dieťa vidí doma, medzi rodičmi alebo vo vzťahu k súrodencom premieta do správania k spolužiakom. Domáce prostredie je pre všetky deti nesmierne podnetné a veľa si z neho odnášajú do vonkajšieho sveta. Je preto dôležité, aby rodičia viedli deti k úcte a rešpektu k ostatným a hlavne, aby spolupracovali s učiteľmi. Psychologičky a psychológovia vysvetľujú, ako pomôcť dieťaťu, ktoré zažíva šikanu, a ako o probléme komunikovať so školou.
Psychologičky a psychológovia odpovedajú na 20 základných otázok o šikane a o spôsoboch jej riešenia. Vysvetľujú, ako postupovať pri odhaľovaní a riešení konfliktov a šikany a akých zásad by sa mali rodičia držať pri komunikácii s dieťaťom, ktorého sa šikana týka, a aj so školou, v ktorej sa deje. Na otázky odpovedá psychológ, špeciálny pedagóg a učiteľ Viktor Križo, psychologička a odborná garantka Linky detskej istoty Katarína Trlicová a psychologička a odborná garantka Linky detskej istoty Katarína Kožová.
Doplňujúce informácie a dôležité fakty sme čerpali z bulletinu Na ceste k porozumeniu... keď v triede nie je bezpečne, ktorý vydalo centrum inkluzívneho vzdelávania Inklucentrum. Ďalej z brožúr na tému šikanovanie pripravených tímom Linky detskej istoty a z odborných materiálov Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
Ako zistiť, že dieťa zažíva šikanu?
Ak dieťa v škole nemá pocit bezpečia, môže sa pokúšat vyučovaniu vyhýbať, snažiť sa o akúsi nenápadnosť alebo zo školy unikať. Že dieťa neúmerne trpí, zistíme tak, že je osamelé, stiahnuté, nechce hovoriť o svojich problémoch. Agresívne prejavy doma a verbálne či fyzické útoky na spolužiakov v škole tiež môžu signalizovať nenaplnené potreby dieťaťa a nedostatok pocitu bezpečia a pochopenia. Ak má dieťa časté bolesti hlavy či brucha a vynecháva preto vyučovanie, treba spozornieť a položiť si otázku, či nie sú jeho problémy psychosomatické.
Je dôležité, aby rodič dieťaťu poskytol pochopenie a bezpečný priestor na vyjadrenie svojich pocitov a zážitkov, ktoré v škole prežíva.
Ako dieťa motivovať, aby sa dokázalo zdôveriť?
Najmä dobrý a otvorený vzťah rodiča s dieťaťom je kľúčový. Ak sa s dieťaťom rodič bežne rozpráva o zážitkoch a dieťa počúva a dôveruje, zvyčajne nemá problém zdôveriť sa. Signálom, že dieťa ťaží, môže byť zmena zvykov a správania. Netlačte na dieťa a nesnažte sa za každú cenu zistiť, čo sa deje; naopak, vytvorte pokojnú atmosféru a počúvajte s empatiou. Významne pomôže, ak rodič opisuje a prijíma emócie, ktoré prirodzene vyplývajú zo situácie, keď sa druhému ubližuje.
Ako otvoriť dialóg s tínedžerom, ktorý komunikuje málo?
Tínedžeri potrebujú viac istoty, že dospelý má skutočný hlboký záujem o dieťa a nie o kuriozity šikanovania. Dieťa nepotrebuje poučenia alebo hysterickú ochranu, ale stabilného dospelého, ktorý ho počúva a prežíva s ním jeho bolesť.
Čo robiť pri podozrení na šikanu na sociálnych sieťach?
Statusy plné bolesti a hnevu treba brať ako signál a zostať pokojní. Nevytvárať paniku a vyhľadať pomoc odborníkov, napríklad školského psychológa či poradenské centrá. V online svete často platí, že nereagovať zhurta je najlepšie a treba postupovať opatrne, aby sa dieťa cítilo bezpečne a bolo ochotné zdieľať viac informácií.
Čo robiť, ak dieťa už šikanu prežíva?
Ak ide o začínajúcu šikanu, je cieľom zastaviť neželané správanie a vyhnúť sa dramatizovaniu. V triede je potrebné stanoviť jasné pravidlá správania a dôsledky pri ich porušení, a byť dôsledný pri kontrole. Pri rozvinutom šikanovaní je potrebných viac reštrikcií a konkrétny trest s jasným vysvetlením. Riešenie je individuálne, no platia základné zásady: ochrana obete, rozhovor so svedkami a agresorom, a zabezpečenie bezpečia svedkov. Konfrontácia obete s agresorom by nemala nastať bez prítomnosti školského psychológa a mala by byť koordinovaná so školou.
Škola by mala poskytnúť podporu obeťiam aj agresorom, vrátane možnosti psychologickej starostlivosti a spolupráce so CPPPaP. V prípade ťažkého zranenia či trestného činu je potrebné kontaktovať políciu. Ak sa šikana nedeje na pôde školy, mala by sa táto téma riešiť zároveň s vedením školy a rodinou.
Koľko a kto môže pomôcť?
Pedagógovia a školský personál majú zásadný význam vo vytváraní pozitívnej atmosféry a reagovaní na šikanu. CPAPP a školskí psychológovia poskytujú bezplatné služby deťom a rodičom. Spolupráca rodičov a školy je kľúčová: spoločné stretnutia, stanovenie pravidiel a dohľaďanie nad ich dodržiavaním. V prípade potreby môžu byť zapojené aj tresty výchovného charakteru a odborné vyšetrenie dieťaťa.
Ak šikana pretrváva aj po použití všetkých riešení, môže byť potrebná zmena školy ako posledná možnosť na ochranu dieťaťa a na znovuzískanie pocitu bezpečia a zdravej sociálnej kvázi normy v kolektíve.
Brožúra ŠIKANOVANIE V ŠKOLE v hlavnom spravodajstve na TV Markíza
Tabuľka: Kľúčové kroky pre rodičov a školu
| Situácia | Čo urobiť | Kto je zapojený | Čo očakávať |
|---|---|---|---|
| Dieťa má podozrenie alebo sa sám zdôverí | Najprv sa upokojte, vypočujte, nehodnoťte, ponúknite podporu | Rodič, učiteľ, školský psychológ | Postupné objavovanie situácie, návrhy riešenia |
| Máte podozrenie na kyberšikanu | Osnova politiky nulovej tolerancie, zapojenie školy a technické nástroje | Rodič, škola, IT oddelenie | Bezpečnosť a vzdelávanie v digitálnej gramotnosti |
| Škola zistí šikanu | Okamžite chrániť obeť, vyšetriť svedkov, kontaktovať odborníkov, zapojiť CPPPaP | Učiteľ, školský psychológ, vedenie školy | Jasný plán a dohľad nad implementáciou |
| Situácia nereaguje zlepšením | Presunúť dieťa do inej triedy alebo školy, zabezpečiť dlhodobú podporu | Rodič, škola, poradenské centrá | Bezpečné prostredie a ochota spolupracovať |
tags: #ako #ochranit #dieta #pred #zlymi #spoluziakmi