Od prvej triedy sa nevedela začleniť a nemala kamarátov. S príchodom puberty znášala samotu a posmešky ešte horšie a to ju doviedlo k hospitalizácii na psychiatrii. Odborníčka radí, ako majú pri takejto skrytej forme šikany postupovať rodičia aj škola. Keď som chodila na základnú školu ja, o téme duševného zdravia detí sa veľmi nehovorilo, vraví dvadsaťjedenročná Nikol. Súčasnú celospoločenskú diskusiu na tieto témy vníma veľmi pozitívne. Nikol bola už na prvom stupni základnej školy tichá a odlišovala sa aj vzhľadom - „bola som ostrihaná nakrátko“ -, väčšina ju vnímala ako problémovú a odlišnú. Puberta priniesla ďalšie posmešky a Nikol cítila tlak z okay vzťahov, čo ju priviedlo až k hospitalizácii.
Psychologička Júlia Švecová zdôrazňuje, že je kľúčové, aby si každý rodič nájdenie času na rozhovor so svojím dieťaťom a venoval mu plnú pozornosť. Týmto spôsobom môže lepšie včas zistiť, či dieťa trápi vyčleňovanie z kolektívu alebo nevhodné správanie rovesníkov. Dôvody vyčlenenia z kolektívu sú rôzne: niekto môže byť uzavretejší a navonok nepotrebovať veľa kontaktov ako extrovert. Ak rodič zistí, že dieťa je outsider, môže pomôcť zamerať sa na zdroje a možnosti: čo dieťaťu pomáha v ťažkých situáciách, aké zručnosti môže trénovať, čo bráni priblížiť sa kamarátom a čo naopak pomáha vytvárať vzťahy.
V závažnejších prípadoch odporúča psychologička CPPPaP vyhľadať odbornú pomoc: poradenstvo pre rodiča môže stačiť na začiatku a nemusí ísť hneď o terapiu dieťaťa. Nikol vyrastala bez otca a so silnou fixáciou na matku; v siedmej triede začala sebapoškodzovať a posmešky ju priviedli k vážnym psychickým ťažkostiam. Učitelia a školskí psychológovia by mali sledovať interakcie v triede a zamerať sa na znižovanie napätia prostredníctvom skupinovej práce a zapojenia cudzieho človeka do triedy.
Učitelia môžu poskytnúť kvalitnú skupinovú prácu a dôležité je, aby nerobili medzi deťmi rozdiely. Nikol sa na strednej škole stretla s ďalšími výzvami - napríklad nálepkovaním ako nudnej či „vážnej“ dievčiny, čo ju nútilo čeliť tlaku rovesníkov. Na vysokej škole zase čelila tlaku zo strany alkoholu a bariéra priateľstva sa opäť zväčšovala.
Podľa Švecovej je dôležité, aby pedagógovia sledovali triednu klímu a poskytovali rôzne aktivity, ktoré pomáhajú identifikovať príčiny zložitého správania dieťaťa a navrhovať vhodné intervencie, často v spolupráci s CPPPaP. Učitelia môžu tiež poskytnúť kvalitnú skupinovú prácu a často je prospešné, ak do školy príde niekto cudzí. Empatia a rovnosť v prístupe sú kľúčové pre znižovanie šikany a vyčleňovania.
Šikanu má mnoho foriem: verbálne útoky, sociálna šikana, fyzická šikana a kyberšikana. Rozlišujeme aj ostrakizmus ako prvú fázu, kedy obeť býva ignorovaná a vylúčená z kolektívu, čo môže viesť k výraznému narušeniu sebaúcty. Dlhodobé vyčleňovanie spôsobuje psychické aj školské problémy a často sa prejavuje cez zhoršený prospech, problémy so spánkom a nízke sebavedomie.
Okrem samotnej šikany je dôležité sledovať aj faktory ako pandémiu COVID-19, ktorá zhoršila sociálne väzby a viedla k izolácii. Moderne v pedagogike sa zvyšuje význam sociálnych zručností a emočnej inteligencie už od škôlky. Deti s odlišnými temperamentu a potrebami môžu mať problém zapadnúť do kolektívu z rôznych dôvodov: osobnostné črty, neurovývinové poruchy, kultúrne rozdiely, alebo nedostatok sociálnych zručností.
Ako rodič môžu pomôcť dieťaťu zvládať vyčleňovanie? Počúvať bez súdu, vytvárať otvorenú komunikáciu a posilňovať sebavedomie dieťaťa prostredníctvom aktivít, ktoré dieťa baví a v ktorých má úspech. Je dôležité neponúkať jednoduché riešenia ako „ kúpiť kamarátov“, ale podporovať autentické priateľstvá a rozvíjať sociálne zručnosti cez praktické situácie a hru.
Učitelia a škola by mali spolupracovať s rodičmi na identifikácii a riešení problémov: monitorovanie klímy v triede, vzdelávanie učiteľov, a vytváranie školského podporného tímu, ktorý zahrňuje školského psychológa, špeciálneho pedagóga a sociálneho pracovníka. Vzdelávanie učiteľov a vzťahová komunikácia s rodičmi sú nepostrádateľnými súčasťami prevencie šikany.
Šikana má dlhodobé dôsledky na školský výkon a psychiku, vrátane psychosomatických problémov a zhoršenia sociálnych vzťahov v budúcnosti. Preto je kľúčové včasné a koordinované zasahovanie zo strany rodičov, školy aj odborníkov. Dôležité je naučiť dieťa zdraviu prospešné stratégie na zvládanie konfliktov a rozvíjať jeho schopnosti empatie, asertivity a komunikácie.
- Učte deti empatii a pýtajte sa ich, ako by sa cítili iní v podobnej situácii.
- Vysvetlite osobný priestor a rešpektovanie hraníc pri sociálnych interakciách.
- Precvičujte každodenné situácie ako čakanie v rade alebo v čakárni a zamerajte sa na hra ako prirodzenú formu učenia sociálnych zručností.
- Podporujte dieťa v rozvíjaní sociálnych zručností a asertivity a posilňujte jeho sebavedomie cez úspechy a pozitívne posilňovanie.
- Spolupracujte so školou a odborníkmi, ak problémy pretrvávajú, a hľadajte riešenia v prospech dieťaťa.
Súčasná spoločenská diskusia o duševnom zdraví a šikane prináša pozitívne zmeny. Dôležité je, aby rodičia aj učitelia vnímali šikanu ako spoločný problém a pracovali na preventívnych aj intervenčných stratégiách. Každé dieťa potrebuje podporu a bezpečné prostredie na rozvoj svojho potenciálu a pocitu, že patrí do kolektívu.
tags: #dieta #vyclenovane #z #kolektivu