Dojčiace mamičky sa často obávajú, že nebudú mať dostatok materského mlieka pre svoje bábätko. Tento problém je najbežnejším dôvodom prerušenia dojčenia alebo zavedenia dojčenskej výživy, čo vedie k skutočnému zníženiu produkcie mlieka. Pochybnosti najčastejšie vznikajú, keď prsia zmäknú a dieťa si vyžaduje mlieko a neustále visí na prsníku. Je však dobré poznať najčastejšie príčiny, ktoré za zníženú produkciu materského mlieka môžu, aby sme vedeli, ako situáciu napraviť.
V prvých týždňoch začína produkcia mlieka plnou rýchlosťou a prsia ho produkujú veľa. Väčšina mamičiek má plnosť prsníkov len pár dní po pôrode. Po niekoľkých týždňoch sa tok mlieka zmení na množstvo prispôsobené potrebám dieťaťa a regulované rytmom kŕmenia. Prsia zmäknú a ich veľkosť sa môže zmenšiť.
Príznaky nedostatku materského mlieka
Hlavným znakom naznačujúcim nízky prísun materského mlieka je nedostatok prírastku na hmotnosti. Dieťa sa na bradavku nesprávne prisáva, jeho pohyby sania sú plytké, mlieko zostáva v alveolách. Nedostatočne pomočené a pokakané plienky sú tiež dobrým ukazovateľom toho, či má dieťa dostatok mlieka. Taktiež, ak má dieťa tmavý moč, sucho v ústach alebo žltačku (zožltnutie kože alebo očí), alebo pokiaľ je letargické a nemá hlad, môže byť dehydrované. Horúčka, hnačka a zvracanie alebo prehriatie môžu u dojčaťa spôsobiť dehydratáciu. Len zriedka počujete dieťa pri dojčení prehĺtať.
Ak priberá na váhe správne, nie je chorý a napriek tomu vám tvrdohlavo ukazuje, že nedostáva dostatok mlieka, s najväčšou pravdepodobnosťou podstupuje rastovú tendenciu a má dočasne väčší dopyt po mlieku, ako mu viete poskytnúť. Tento čas sa nazýva laktačná kríza a vyskytuje sa najčastejšie v 3. týždni, 6. týždni, 2.-3. mesiaci, 6. a 9. mesiaci života dieťaťa.
Faktory ovplyvňujúce tvorbu materského mlieka
Laktačné poradkyne varujú pred samodiagnostikou nedostatočnej tvorby materského mlieka. Veľkosť prsníka závisí od množstva telesného tuku, ktoré neovplyvňuje množstvo produkovaného mlieka. Dojčené bábätká sa prebúdzajú častejšie ako bábätká kŕmené dojčenskou výživou.
Používanie cumlíka a fľaše
Znížená tvorba mlieka je niekedy spôsobená používaním cumlíka. Dieťatko, ktoré má cumlík, sa nemusí dojčiť (a zvyčajne ani nedojčí) tak často, ako dieťa bez cumlíka. Matka totiž na niektoré signály dieťaťa, ktorými dáva najavo záujem o dojčenie, odpovedá použitím cumlíka a tým sa predlžujú intervaly medzi dojčeniami. Dieťa sa cumlíkom nachvíľku upokojí a nadojčí sa až neskôr. A s predlžujúcimi sa pauzami medzi dojčením a celkovo s menej častým dojčením klesá aj tvorba mlieka, pretože bábätko nedostatočne stimuluje matkine bradavky pri satí. Je preto lepšie u dojčených bábätiek cumlík nepoužívať.
Ak svoje bábätko prikrmujete fľašou (či už odstriekaným materským alebo umelým mliekom), je to ďalšia z možných a pomerne častých príčin nedostatku mlieka. Hoci v mnohých prípadoch mamičky začnú s prikrmovaním fľašou práve kvôli pocitu nedostatku mlieka. No čím viac pije bábätko z fľaše, tým menej času strávi dieťa na prsníku matky a tým menej mliečka sa matke vytvorí. Navyše hrozí skoršie odstavenie bábätka. Okrem toho pitie z fľaše narúša techniku dojčenia, takže je potom ťažšie dosiahnuť správne prisatie bábätka, čo je ďalší predpoklad pre dostatočnú tvorbu materského mlieka. Aj používanie klobúčikov často vedie k zníženej tvorbe mlieka. Klobúčiky by sa používať nemali, vždy je lepšie naučiť sa, ako sa má bábätko správne prisať, čím sa spravidla odstránia problémy s bolestivými bradavkami.
Nesprávne prisatie a málo časté dojčenie
Dôležitým faktorom pre dostatočnú produkciu materského mlieka je aj správne prisatie bábätka. Bábätko, ktoré nie je na prsníku správne prisaté, nedostane zvyčajne toľko mlieka, koľko potrebuje, môže byť stále nepokojné, hladné a dožadovať sa dojčenia veľmi často. S nesprávnym prisatím tiež súvisia iné problémy ako bolestivé trhlinky na prsníkoch a boľavé bradavky všeobecne. Tvorba mlieka je taktiež pri nesprávnom prisatí znižovaná neefektívnym pitím bábätka. Je preto naozaj žiaduce upraviť prisatie dieťatka. Už v pôrodnici je dobré vedieť, ako má vyzerať správne prisatie, čo by vám mala ukázať laktačná poradkyňa prípadne sestričky na novorodeneckom oddelení.
Nedostatok mlieka môže spôsobiť aj málo časté dojčenie. Ak mamička dojčí dieťatko v troj- či štvorhodinových intervaloch, nechá ho na prsníku len obmedzený čas (tŕebárs päť až desať minút maximálne), nemusí to byť prospešné pre tvorbu mliečka. Bábätko by sa malo dojčiť vtedy, ak o dojčenie javí záujem a malo by zostať na prsníku tiež tak dlho, ako potrebuje. Riadenie sa rôznymi časovými harmonogramami pri dojčení je zastarané a už sa neodporúča, hoci sa mamičky u nás ešte často môžu s takýmito radami stretnúť (v pôrodnici, od okolia a známych).
Zdravotné a iné faktory
V prípade jednostrannej hypoplázie prsníka môže matka kŕmiť iba jedným prsníkom. Ak je hypoplázia obojstranná, kŕmenie nie je možné. Tento problém sa týka iba asi 2% žien vo fertilnom veku. Rádioterapia počas detstva narúša vývoj žľazového tkaniva. Okrem zriedkavých prípadov spojených s poruchami žľazového tkaniva je možné prekonať problém s nízkym prísunom mlieka.
Niektoré lieky a látky môžu znížiť hladinu prolaktínu, ktorý je zodpovedný za produkciu mlieka v prsiach. Množstvo mlieka je tiež znížené niektorými bylinkami (napr. šalvia, mäta - všímajte si obsah týchto byliniek v čajoch alebo sirupoch) a liekmi, napr. diuretiká. Hormonálna antikoncepcia má totiž niekedy za následok aj zníženie tvorby mlieka. Rovnaký efekt majúvajú aj niektoré lieky. Podobne môže mliečka ubyť aj pri ďalšom tehotenstve. V tehotenstve vplyvom hormónov klesá produkcia mlieka, je to prirodzený jav a v podstate sa s tým nedá nič robiť.
Hypotyreóza môže ovplyvniť hormonálnu aktivitu zodpovednú za produkciu mlieka a oslabiť ju. Preto je tiež dôležité testovať hladiny TSH, FT3 a FT4 v tehotenstve, aby sa prípadne diagnostikovala Hashimotova choroba a aby sa vyrovnali nedostatky hormónov štítnej žľazy. Ak máte v anamnéze problémy so štítnou žľazou, je najlepšie vyhľadať radu endokrinológa, keď ste ešte tehotná. Určite to urobte, keď budete mať nejaké problémy s laktáciou. Nízke hladiny inzulínu v krvi môžu byť príčinou niektorých problémov s laktáciou. Anamnéza syndrómu polycistických ovárií, cukrovky, štítnej žľazy alebo iných hormonálnych porúch môže tiež ovplyvniť tvorbu mlieka.
Mamičky často obmedzujú svoju stravu bez konzultácie s lekárom hneď na začiatku dojčenia. Robia to preto, lebo sa boja alergií dojčiat alebo chcú stratiť zbytočné kilogramy a vrátiť sa k hmotnosti pred tehotenstvom. Neposkytujú telu dôležité živiny, čo vedie k poruchám laktácie. Jesť iba varenú zeleninu nestačí. Nedostatočná výživa (skutočne drastická diéta) a priveľa stresu môžu tiež ovplyvniť vašu tvorbu mliečka. Preto sa počas dojčenia naozaj neodporúča držať diéty - môžete uškodiť sebe i dieťatku a prísť o mlieko.
Stres sa celkom eliminovať nedá, no snažte sa byť čo najviac v pohode, užívať si dojčenie i materstvo, pretože veľa problémov s dojčením si vytvárajú mamičky práve svojimi negatívnymi myšlienkami. Tok mlieka môže blokovať únava, úzkosť, napätie, silný stres a bolesť. Pocity viny, úzkosti, únavy a myšlienky, že už nikdy nebudete dojčiť, sú nepriatelia laktácie. Zvýšeným stresom sa spomaľuje alebo potláča prísun mlieka.
Čo robiť pri nedostatku materského mlieka?
V takých chvíľach buďte trpezliví a dajte si nejaký materský čaj na zvýšenie tvorby mlieka. Vaše dieťa môže tiež potrebovať viac cmúľať kvôli bolestivému zúbku.
Poraďte sa s detským lekárom a laktačnou poradkyňou. Základným kritériom na posúdenie situácie je posúdenie celkového stavu dieťaťa, vyšetrenie a kontrola jeho hmotnosti. Ak dieťa správne priberá na váhe a je zdravé, nie je potrebné zavádzať dojčenskú výživu. Zavedenie umelej dojčenskej výživy v prípade iba pociťovaného nízkeho prísunu mlieka spôsobuje skutočne nízky prísun mlieka.
Profesionálna pomoc a tipy
Choďte za laktačnou poradkyňou alebo do pôrodnice, kde môžete konzultovať problémy s laktáciou. Laktačná poradkyňa diagnostikuje váš problém, určí zdroj a ukáže vám, ako sa správne dojčiť. Analyzujte svoju stravu a množstvo tekutín, ktoré pijete každý deň u svojej poradkyne. Upravte ich tak, aby bola strava zdravá, bohatá na správne výživné látky a správne kalorická. Postarajte sa o primeraný spánok (vrátane prestávok pri kŕmení). Matka dieťaťa by nemala spať menej ako 5 hodín denne. Využite chvíle, keď vaše dieťa zaspí na zdriemnutie, aby ste si mohli oddýchnuť.
Kŕmte každé 1,5 hodiny počas dňa a najmenej každé 3 hodiny v noci. Počas kŕmenia, keď vidíte, že vaše dieťa zle saje, masírujte mu ruky, nohy a tvár tesne za čeľusťou. Počas jedného kŕmenia striedajte oba prsníky tak, aby sa z každého kŕmilo niekoľko krát, napr. 2x2 alebo 3x2. Počas kŕmenia objímte prsník pri základni a stlačte ho, keď dieťa saje, uvoľnite ho, keď dieťa prestane. Ak vaše dieťa saje menej, než koľko mlieka máte, zvyšné mlieko po dojčení z prsníkov odsajte. Toto bude stimulovať laktáciu. Odsaté mlieko podávajte dieťaťu tak, aby to nemalo vplyv na jeho sací reflex.
Špecialisti (laktačná poradkyňa, pediater) posúdia zdravotný stav dieťaťa. Ak diagnostikujú podvýživu, odporučia dočasné doplnenie stravy. Najdôležitejším pre dieťa je správny rast.
Prisátie dieťaťa
Ak máte pocit, že nemá dosť materského mlieka, zvyčajne to súvisí s tým, ako sa bábätko správa na prsníku - plače, ošíva sa, odťahuje sa. Zároveň celkovo slabšie prosperuje a nepriberá na hmotnosti. Správne prisatie a technika dojčenia sú kľúčové. Efektívne vyprázdňovanie prsníka je signál pre telo, aby ho opäť naplnilo. Takže čím viac bábätko pije, tým viac mlieka sa vytvorí. Kontakt koža na kožu je pre tvorbu mlieka kľúčový. V začiatkoch dojčenia, ale aj neskôr. Preto ak máte pocit, že tvorba mlieka klesla, alebo nie je dostatočná, pokračujte v častnom kontakte koža na kožu s dieťatkom.
Stláčanie prsníka počas dojčenia podporuje pitie dieťatka, pretože mu mliečko tečie ľahšie, a to aj v situácii, kedy by inak iba „dudlovalo“ a salo naprázdno. Pomáha to najmä novorodencom. Dôležité pravidlo je, aby ste prsník držali čo najďalej od dvorca. Rukou prsník obopnite (ruka vytvára písmeno C), nech palec tlačí proti ostatným prstom. Stlačenie nesmie bolieť! Keď bábo pije a prehĺta (pauza v brade), prsník uvoľnite a nestláčajte. Keď bábätko začne opäť sať, stlačte a držte prsník stlačený. Ak dieťatko vôbec nesaje a odpočíva, prsník uvoľnite. Znovu ho stlačte, keď dieťatko začne opäť sať.
Ak sa bojíte, že vaše dieťa nemá dostatok mlieka, neváhajte zavolať lekárovi vášho dieťaťa alebo spojte sa s laktačným poradcom. Jedine odborník môže posúdiť, či máte málo mlieka a pozrie sa, ako dojčíte, aby zistil, či je dieťa dobre prisaté a prijíma dostatočné množstvo potravy.
Čo by vám o nedostatku mlieka nemal nikto nikdy povedať? „To sa ti iba zdá." „Každá, ktorá chce, má mlieka dosť." „Nedostatok mlieka neexistuje." „Prestaň dojčiť a budeš spokojnejšia aj ty aj bábätko." „Keby si častejšie prikladala, tak by si mala mlieka dosť."
tags: #kedy #novorodenec #nema #dost #materinskeho #mlieka