Publikace Metody a postupy poznávania žiaka shrnuje a popisuje tradičné postupy pedagogickej diagnostiky a současne nabízí prehľad aktuálnych testových metód, resp. diagnostických nástrojov, ktoré môžu učitelia využiť vo všetkých oblastiach vzdelávacieho procesu. Diagnostické postupy sa zameriavaju na žiakov oboch stupňov základných škôl aj žiakov stredných škôl. Cieľová skupina zahŕňa učiteľov základných škôl s přesahy do stredných škôl, výchovných poradcov, metodikov prevencie rizikového správania, pedagogov v poradenských zariadeniach, študentov učiteľstva, špeciálneho pedagógika a psychológiu.
Definície a základné pojmy
Slová diagnostika a diagnostikovanie sú odborné výrazy, ktoré sa používajú v celom rade odvetví. Ich základný význam je zistenie stavu, posúdenie úrovne, hodnotenie. Diagnostikovanie je poznávanie žiaka. Pedagogická diagnostika znamená vednú disciplínu zaoberajúcu sa otázkami diagnostikovania vo výchovno - vzdelávacom prostredí. Je to teória diagnostikovania, ktorá vymedzuje predmet, stratégie, postupy a metódy diagnostikovania (štrukturované a neštrukturované pozorovanie, diagnostický rozhovor, ústne, písomné skúšky, analýza produktov žiakov, testy vedomostí, dotazník,…) a vzťah tejto disciplíny k iným pedagogickým disciplínam.
Rozsah a predmet diagnostiky
Pedagogické diagnostikovanie sa uskutočňuje vo výchovno - vzdelávacích situáciách (v škole, v rôznych výchovných zariadeniach, pri výchove v rodine, …). Predmetom diagnostikovania môže byť učebná činnosť žiaka a jej výsledky, rodinné prostredie žiaka, skupina žiakov (trieda), učiteľ (jeho vlastnosti, jeho činnosť), vychovávateľ, riaditeľ školy i ďalší pedagogickí pracovníci. Diagnostikovanie (v protiklade s diagnostikou) je súbor činností, ktoré prebiehajú pri určovaní diagnózy, počnúc zámerom niečo diagnostikovať a končiac vyslovením diagnostického nálezu. Je to druh poznávania, ktorý vyúsťuje do určitého druhu objektívnych poznatkov o diagnostikovanom jave. Záber pedagogického diagnostikovania sa rozšíril z diagnostikovania len žiaka aj na diagnostkovanie skupín žiakov, celých kolektívov tried, spôsobu práce a vlastností učiteľa, skupiny učiteľov a učiteľských zborov. Do rámca pedagogického diagnostikovania patrí i diagnostikovanie rodičov a i skúmanie vonkajších podmienok výchovy a vzdelávania. Patrí sem výchovno - vzdelávacie prostredie, vybavenie vzdelávacej inštitúcie (vybavenie učebnými pomôckami, hygienické podmienky,…). Súčasťou diagnostikonovania sú aj rodinné podmienky žiaka (úplnosť rodiny, štýl výchovy v rodine, vybavenie domácnosti,…).
Deskriptívno - analytická a perspektívna rovina
Pedagogické diagnostikovanie je zisťovanie, identifikovanie, charakterizovanie a hodnotenie úrovne rozvoja žiaka (žiakov) ako výsledku výchovného a vzdelávacieho pôsobenia. Na základe zistení o žiakovi učiteľ i ďalší pedagogickí pracovníci plánujú kroky pri jeho ďalšom rozvoji. Táto rovina diagnostikovania sa nazýva deskriptívno - analytická. Finálnym produktom je diagnóza žiaka. Učiteľ hľadá odpoveď na otázku: Aký je môj žiak? Pedagóg zisťuje všetky informácie o žiakovi, teda tie, ktoré sa týkajú jeho slabých ale aj silných stránok. Tieto informácie mu slúžia na plánovanie vyučovania a jeho zlepšovanie. Diagnostická informácia je však určená nielen učiteľovi, ale aj žiakovi. Žiak sa dozvedá o tom, aký je, ako plní zámery školy a ako je s ním učiteľ spokojný. Diagnóza má na žiaka motivačný účinok. Prvá funkcia je zameraná na zistenie naučenosti a vychovanosti žiaka. Druhá funkcia diagnostikovania je motivačná. Hodnotenie slúži žiakovi na sebapoznanie a sebauvedomovanie, a to je významný faktor utvárania jeho osobnosti, najmä jeho sebapoňatia.
Metódy pedagogickej diagnostiky a hodnotenia žiakov
Metódy pedagogickej diagnostiky a hodnotenia žiakov zahŕňajú otázky odmien a trestov, školskú úspešnosť a neúspešnosť žiakov, možnosti odbornej spolupráce a pomoci žiakom. PgD má významný terapeutický a pedagogický charakter a ovplyvňuje plánovanie ďalších výchovno-vzdelávacích postupov, korekciu učenia žiakov a diferenciáciu žiakov a skupín. Fázy diagnostiky z časového hľadiska zahŕňajú mikrodiagnózu (každá vyučovacia jednotka) a mikrodiagnostiku ako neoficiálnu aj formálnu. PgD podľa zamerania rozlišuje diagnostiku predškolskej, základnej, strednej a vysokej školy, špeciálnych škôl, vojenských škôl a mimošolskej činnosti. Hodnotenie je stav hodnotiaceho subjektu k hodnotenému objektu a poskytuje spätnú väzbu pre zmenu vyučovacieho procesu. Základné nedostatky PgD zahŕňajú chýbajúcu analýzu chýb, schematickosť, povrchnosť, nízku objektivitu a predčasné zovšeobecnenie; potrebné je brať do úvahy celkový kontext žiaka, aj prospech v iných predmetoch, vek a fyziologické a psychické danosti.
Typológia diagnostických metód a ich vlastnosti
Špeciálnopedagogická diagnostika (ŠPgD) zahŕňa súhrn metód a procesov, ktorých výsledkom je stanovenie diagnózy a skúma príčiny vzniknutia problémov. Metódy ŠPgD sú delené podľa toho, čo sledujú: úroveň vedomostí, úroveň vývinu reči a úroveň správania. Dôležitá je aj problematika priamej a nepriamej orientácie na aktivitu jedinca, a princípy spoľahlivosti (reliabilita) a platnosti (validita). Pri aplikácii metód treba rešpektovať komplexnosť, všestrannosť a dynamickosť vyšetrenia a princíp modifikácie podľa postihnutia.
Pozorovanie a exploračné metódy
Pozorovanie je systematický proces, ktorý môže byť zúčastnený alebo nezúčastnený, krátkodobý alebo dlhodobý, a výsledky sa sumarizujú do protokolu pozorovania. Exploračné metódy zahŕňajú rozhovor, radený rozhovor a dotazník. Dotazník je empirická diagnostická metóda na získavanie informácií, pričom môže byť anonymný a ekonomicky efektívny, no môže viesť k povrchnosti odpovedí a nemožnosti klásť doplňujúce otázky. Rozhovor môže byť individuálny alebo skupinový, štandardizovaný, neštandardizovaný alebo polštandardizovaný. V prípade rozhovoru s rodičom je dôležité nekritizovať dieťa verejne; s dieťaťom by mal rozprávať učiteľ i psychológ a rodič by mal byť zapojený citlivo.
Treba rozlišovať ústne skúšanie, písomné skúšanie a praktické skúšanie. Ústne skúšanie býva riadené rozhovory, zahŕňa vedomosti, alebo aj úroveň hovorenej reči a presnosť výslovnosti. Písomné skúšanie sleduje osvojenie písania a obsahovú aj formálnu stránku prejavu; dôležitá je analýza chýb a zameranie na systematické chyby. Praktické skúšanie sa orientuje na neverbálne a motorické schopnosti a na širšiu škálu aktivít dieťaťa.
Metóda testov a štúdium prípadov
Testy sa stanú diagnostickou metódou po overení ich validity a reliability. Do ŠPgD ich rozdeľujeme na didaktické testy, logopedické testy, testy laterality a testy motoriky. Didaktické testy predstavujú variant písomnej skúšky s prispôsobením obsahu postihnutiam; normatívne testy určujú výkony v porovnaní s normami, kriteriálne testy sú viazané na učebnú látku. Tieto testy môžu byť štandardizované alebo neštandardizované a zostavujú ich špeciálni pedagógovia podľa individuálnych cieľov.
Štúdium prípadov a výstupy
Štúdium prípadu predstavuje dôkladné skúmanie všetkých dostupných materiálov o postihnutom jedincovi a jeho diagnostickom zhodnotení, pričom vychádza z lekárskych, psychologických, sociálnych vyšetrení a ďalších relevantných dokumentov. Výsledky činností predstavujú dosiahnutú úroveň v rámci výchovných, vzdelávacích alebo záujmových aktivít jedinca a pomáhajú identifikovať špecifické vývinové poruchy, napríklad dysortografiu alebo dysgrafiu. Diagnosticky sa hodnotí aj profesijná orientácia, sociálne vzťahy a celkový obraz o diagnostikovanej osobe.
Praktické doplnenie: tabuľka a vizuály
| Názov metódy | ||
|---|---|---|
| Pozorovanie | systematické, dlhodobé/krátkodobé | získanie komplexných informácií o správaní a výkonnosti |
| Rozhovor | individuálny, skupinový, štandardizovaný/neštandardizovaný | získanie informácií o problémoch a symptómoch |
| Dotazník | anonimitný/ekonomický, veľká vzorka | rýchle zhromaždenie informácií |
| Ústne skúšanie | riadené otázky, vedenie po osi | skúška vedomostí, jazykových zručností |
| Písomné skúšanie | analýza chýb, systematické hodnotenie | osvojenie a výkon v učive |
| Testy | normatívne, kriteriálne, didaktické | porovnanie s normami, meranie učebnej látky |
Obr. znázorňuje prepojenie medzi pozorovaním, rozhovorom a testovaním v rámci komplexného diagnostického procesu. Všetky časti dohromady tvoria obraz o žiakovi a slúžia k plánu ďalšieho rozvoja.
Etické a praktické zásady
Pri používanii diagnostických metód je dôležité dodržiavať etické princípy a citlivo pristupovať k citlivým údajom žiaka a rodiny. Zásady správneho využívania trestov a odmien, ako aj spôsob komunikácie so žiakom a rodičmi, majú zásadný dopad na motiváciu a sebavedomie dieťaťa. Treba tiež dbať na to, aby hodnotenie nezosilňovalo negatívne stereotypy a aby bolo vždy vedené k podpore rozvoja a učenia.