Matej Bel si právom vyslúžil označenie polyhistora a po svojej smrti označenie - Veľká ozdoba Uhorska. Narodil sa v Očovej, zomrel 29. augusta 1749 v Bratislave vo veku 65 rokov. Tento slovenský učenec bol ekonómom, historikom, jazykovedcom, teológom i pedagógom. Patrí mu významné miesto v dejinách vedy a vzdelanosti na Slovensku. Bel bol organizátorom vedeckého výskumu v Uhorsku a napísal niekoľko učebníc; je autorom encyklopedického diela o historicko-zemepisných poznatkoch celého Uhorska.
Rodný kraj a formovanie myslenia
Matej Bel pochádza z Očovej, kde mu v roku 1984, pri príležitosti 300. výročia jeho narodenia, otvorili pamätnú izbu. V tom istom roku sa meno uhorského polyhistora dostalo aj do kalendára UNESCO. Narodil sa 2. marca 1684 v Očovej neďaleko Zvolena. Základné vzdelanie získal v evanjelických šľachtických školách v Lučenci, Kalinove a v Dolnej Strehovej, navštevoval gymnázium v Banskej Bystrici. Až v Halle získal vzdelanie z filozofie a teológie, kde sa zoznámil s pietizmom, čo výrazne ovplyvnilo jeho ďalší pedagogický a teologický vývoj.
Štúdia a pietizmus
- V roku 1704 sa zapísal na univerzitu v Halle, kde študoval filozofiu a teológiu.
- Krátko pôsobil ako rektor školy v Klosterbergene neďaleko Magdeburgu.
- Už v roku 1708 sa vrátil do vlasti a stal sa rektorom evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici a neskôr farárom.
- Počas štúdií v Halle si osvojil myšlienky pietizmu - hnutia namiereného proti povrchnosti náboženstva a cirkvi, ktoré ho sprevádzalo po celý život.
Ako priekopník slovenského osvietenstva a pedagogického realizmu uplatňoval pri vyučovaní nové smerovania, najmä v organizácii školstva, didaktike a metodike. Vyučoval orientálne jazyky a venoval mimoriadnu pozornosť „užitočným predmetom“: fyzike, botanike, ručným prácam, preferoval geografiu. Vydal učebnicu rétoriky, upravenú latinskú gramatiku aj štvorjazyčný latinsko-nemecko-maďarsko-český slovník.
Hlavné diela a ich vznik
Najvýznamnejším celoživotným dielom Mateja Bela bol projekt vlastivedného a historicko-geografického výskumu Uhorska - Notitia Hungariae novae historico-geographica (Historicko-zemepisné vedomosti o súčasnom Uhorsku). Na tvorbu tohto impozantného diela získal široký okruh odborných spolupracovníkov z celého Uhorska; dielo vychádzalo v rokoch 1735-1742 vo Viedni. Notície obsahujú historicko-geografické poznatky predovšetkým o stoliciach z územia Slovenska; dopĺňajú ich aj mapy stolíc od Samuela Mikovíniho.
Túto činnosť ocenil a finančne podporil aj panovník Karol III. a povýšil Mateja Bela do šľachtického stavu. Notície mali byť rozsiahlym projektom vo štyroch častiach a šiestich zväzkoch; vydaná bola iba časť, avšak vydané zväzky pokrývajú veľké územie dnešného Slovenska. Dielo je významným zdrojom informácií o dejinách, geografii, etnikách a sociálnom zložení Uhorského kráľovstva a dôležitou súčasťou našej historickej pamäte. Notície sú dnes prístupné aj na internete.
Okrem Notícií spolupracoval Bel na ďalších tituloch: učebnicové dielo Introductio in orbis hodierni geographiam (autor Ján Tomka Sásky, 1748) a Scriptores rerum Hungaricarum (Johann Georg Schwandtner, 1765). Do súčasnej slovenskej zbierky sa zapísal aj svojou intenciou organizovať vedeckú spoločnosť pre Uhorsko a vydať vedecký časopis Observationes Posoniensis, čo však prekážky jezuitov a katolíckeho dvora znemožnili realizovať.
Životné obdobie a významné udalosti
Matej Bel patril k priekopníkom modernej vedy u nás; jeho povesť ako vedca prerástla hranice jeho vlasti. Bol členom Kráľovskej spoločnosti v Londýne, akadémií v Berlíne, Jene, Olomouci a korešpondoval so širokým európskym učeným svetom. Počas života získal množstvo vplyvných kontaktov a uznania; vnímaný bol ako jeden z najväčších slovenských a uhorských pedagógov a vedcov svojej doby.
Bel tiež zasiahol do organizácie školstva v Bratislave a okolí: pôsobil ako rektor lýcea, neskôr farár a senior. Bol tiež aktívnym učiteľom a kazateľom, a jeho literárne a prekladové aktivity rozširovali poznanie medzi študentmi. Jeho rodina bola jeho pevnou oporou: aj jeho manželka Zuzana Hermannová a ich deti zohráli úlohu v jeho živote a vedeckej práci.
Odkaz a dedičstvo
Notitia Hungariae novae historico-geographica ostáva najvýznamnejším Belovým dielom; jeho práca definovala prvú koncepciu vlastivedného výskumu Uhorska a položila základy pre vedeckú metodológiu mapovania a geografie. Notície sú nielen encyklopédiou, ale aj kronikou spoločenského, politického a kultúrneho života stredoeurópskej histórie.
Belove myšlienky o potrebe spojenia pedagožky s realitou vyučovania sa pretavili do pedagogického realizmu a orientácie na „užitočné predmety“, čo sa odrazilo v jeho kladení dôrazu na fyziku, geografiu a praktické zručnosti. Jeho vízia škôl pre dievčatá a široká verejná vzdelávacia činnosť ukazujú, že jeho odkaz presahuje len akademické texty a zasahuje aj do spoločenského vkusu a vzdelanostného štandardu.
