V Poradni Alexis, kde pracujem už siedmy rok, je téma umelých potratov súčasťou našej každodennej práce. Naša poradňa je miesto, kam prichádzajú ženy v zložitých životných situáciách - buď sú práve neplánovane tehotné a stoja pred rozhodnutím alebo už potrat absolvovali a nesú si so sebou jeho následky. Niektoré prichádzajú krátko po potrate, doslova pár hodín či dní, keď sú ešte v akútnej kríze, rozrušené a zasiahnuté stratou.
Spektrum pocitov po potratoch
Reakcia každého človeka na potrat je iná, od komplikovanej až po zcela jednoduchú. Z výskumov z let 2018 a 2013 vyplýva, že medzi najčastejšie pocity po potratu patří úleva, smútok, pocit viny a lítost. „Je možné cítiť sa hluboko zasiahnutá a zároveň pociťovať úlevu. Celé spektrum pocitov od úlevy až po traumatický stres je normálne,“ ujišťuje licencovaná poradkyňa Rachel Gabrielleová. Na pocitu úlevy po potratu nie je nič zlé. Je zcela normálne. Pocit úlevy nicméně automaticky neznamená absenciu smútku - ten môže prísť aj v prípade, keď necítite lítosť. Možno naopak žiaden smútok nepociťujete. I to je zcela normálne.
Nie každá žena po potrate trpí postabortívnym syndrómom, no netreba jeho existenciu podceňovať... Tieto reakcie sú obvykle prechodné. Tiež ona nicméně uznává, že mnoho žien prožívá určité emocionálne reakcie na potrat, ktoré sú normální reakcí na významnú udalosť.
Najčastejšie emocionálne prejavy a symptómy
- Intenzívny smútok a vtieravé spomienky: Niekedy sa nevedia zbaviť myšlienok na potrat - každá drobnosť im ho ešte dlho pripomína.
- Pocity viny a hanby: Pocit viny sa objavuje u veľkého percenta žien. Aj keď spočiatku mohla byť žena presvedčená, že potrat je správnym riešením, zrazu môže začať vec vnímať inak.
- Úzkosť a poruchy spánku: Úzkosť je veľmi častým prejavom po potrate. Medzi symptómy patrí nespavosť, nočné mory či zvýšené fyziologické reakcie pri pripomienkach súvisiacich s tehotenstvom.
- Depresia a sebapoškodzovanie: Vo vážnejších stavoch môže mať žena predstavy o samovražde. Niektoré ženy trpia depresiami alebo inými nežiaducimi emocionálnymi reakciami bezprostredne po potrate alebo neskôr.
- Vyhýbanie sa a emočné otupenie: Vyhýbanie sa ľuďom, miestam alebo činnostiam, ktoré pripomínajú tehotenstvo alebo dieťa, a obmedzená schopnosť prežívať náklonnosť.
- Problémy vo vzťahoch a sexualite: Asi 30 až 50% žien po potratu má sexuálne problémy, ako znížené potešenie či odpor k sexu, a vzťahy môžu byť výrazne narušené.
- Závislosti a rizikové správanie: Niektoré ženy hľadajú útechu v alkohole alebo iných návykových látkach, zvýšené riziko zneužívania liekov či fajčenia.
- Psychosomatické príznaky: Migrény, bolesti chrbta alebo zvýšená intenzita menštruačných kŕčov môžu byť prejavmi duševnej záťaže.
Popotratový syndróm: pojem, diskusia a diagnóza
V psychológii sa často hovorí o postabortívnom syndróme, čo je súbor psychických a emocionálnych symptómov, ktoré žena po potrate prežíva. „Popotratový syndróm“ nie je podľa medicínskej klasifikácie choroba. Mnohí preto dôvodia, že pro-liferi si tento pojem vymysleli. Reálna skúsenosť odborníkov na duševné zdravie, ktorí s týmito ženami pracujú, je taká, že takto trpiace ženy existujú a je ich veľa.
V užšom zmysle je to špecifická forma posttraumatickej stresovej poruchy, ale často sa tento pojem používa širšie - ako akékoľvek negatívne prežívanie žien po potrate. Ak je to tak, prečo to nie je medicínsky klasifikované ako syndróm alebo ako porucha? Popotratový syndróm sa v ťažších prípadoch prejaví ako niektorá z diagnóz ako posttraumatická stresová porucha, depresia, sexuálne dysfunkcie, poruchy príjmu potravy a ďalšie. Nemusí tam byť ako samostatná škatuľka, lebo logika diagnostických manuálov je iná.
Kto sú najviac ohrozené skupiny?
Štatistiky a klinické skúsenosti ukazujú, že vyššie riziko majú:
- dospievajúce dievčatá;
- ženy, ktoré potratili opakovane;
- ženy, ktoré boli k zákroku dotlačené partnerom, rodinou alebo okolím;
- ženy so zhoršenou sociálnou podporou, v chudobe alebo so súbežnými duševnými problémami;
- ženy, ktoré potrat absolvovali neskôr v tehotenstve - čím neskôr, tým vyššie riziko ťažkého prežívania.
Zdôrazňuje sa, že najvýznamnejšia premenná je v tom, aký má ona vzťah k tomu nenarodenému dieťaťu, či je to pre ňu len zhluk buniek alebo ľudská bytosť. Tie ženy, ktoré to od začiatku berú tak, že čakajú dieťa, to potom prežívajú ťažšie. Tiež ženy, ktoré podstúpili zákrok pod tlakom iných, majú väčšie výčitky svedomia.
Vplyv okolitého postoja a stigmy
Ženy po umelom potrate sa často dostávajú do izolácie. Hovoria si, že asi sú jediné, kto to takto prežíva, veď žiadny postabortívny syndróm neexistuje, ako píšu médiá. Boja sa odsúdenia, niekedy som dokonca prvý alebo druhý človek, komu o potrate povedia. Na jednej strane im konzervatívni ľudia niekedy povedia, veď si si to zaslúžila, tak teraz trp. Zástancovia pro-choice ich zas nechápu: urobila si dobré rozhodnutie, tak prečo sa trápiš? Tretia skupina sú neutrálni ľudia, ani jej čin neschvaľujú, ani neodsudzujú; oni však nerozumejú, prečo by sa mala trápiť, keď predtým zákrok chcela. Takejto žene po umelom potrate len málokto rozumie, prečo má výčitky. A izolácia a samota trápenie ešte zosilnia.
Reakcia rodiny, partnera a okolia
Ak je žena čerstvo po potrate, nechce byť zase tehotná, ale ešte stále tehotná. Priatelia, rodina a najbližšie okolie často nevedia, ako komunikovať so zranenou ženou. V najlepšom úmysle často vyslovia vety, ktoré jej ešte viac ublížia alebo ju urazia. Preto žene, ktorá smúti, najviac pomôže pozorný a chápavý poslucháč. Dokonca je v mnohých prípadoch nápomocnejšie, ak ju budú len počúvať, ako dávať nevhodné rady.
Manžel a partner môžu byť pre ňu kľúčovou oporou, ak ju trpezlivo vypočujú a poskytnú priestor na prejavenie emócií. Paradoxne, muž má tendenciu rýchlo problém riešiť a môže nevedomky ženinu bolesť minimalizovať. Žene sa uľaví, ak ju partner trpezlivo vypočuje, ak sa bude môcť pri ňom vyplakať a neskrývať svoj smútok. Odporúča sa veľa rozprávať aj o každodenných smútkoch, úspechoch a pádoch, neodmietať pozornosť partnera a postupne plánovať spoločné aktivity.
Čo pomáha: podpora a intervencie
Úlohou poradne je poskytnúť informácie, podporu, materiálnu či sociálnu pomoc a hlavne priestor pomenovať si nahlas, čo žena prežíva. Nie je to manipulácia ani nátlak. Zo skúseností vidíme, že žene najviac pomôže, keď sa konečne môže niekomu vyrozprávať - niekomu, kto ju prijme a nebude ju odsudzovať. Potom pomáha to, keď rozoberáme, kto a ako ju ovplyvnil pri rozhodovaní, ale aj to, čo ľutuje na svojich vlastných vtedajších postojoch.
Ukazuje sa, že takýmto ženám najviac pomôže povzbudenie, že to zvládnu. Samozrejme, potom máme aj konkrétne rady, napríklad, že existuje možnosť individuálneho študijného plánu, a teda že škola sa dá dokončiť, že otec dieťaťa je povinný naň prispievať aj v prípade, že nechce, aby sa narodilo, že existujú možnosti núdzového bývania, ak ju rodičia vyhadzujú z domu a podobne. Povieme im tiež, že môžeme pomôcť materiálnou pomocou od našich darcov. Objasníme aj iné možnosti - adopciu či pestúnsku starostlivosť. Poskytneme aj iné informácie podľa konkrétnej situácie danej ženy. Keď sa tieto informácie dozvedia, často zvážia, že sa to s dieťatom predsa len bude dať zvládnuť.
Problémy systému a dostupnosť pomoci
Jedna vec je povzbudenie a rady, druhá je infraštruktúra pomoci takýmto ženám zo strany štátu. Zo strany štátu by mala byť táto pomoc určite lepšia. Príspevky na dieťa sú malé, veľa nezmôžu, núdzové bývanie pre takéto ženy je problémové. Zariadení je málo, takže sú často plné. Navyše, pojem osamelá tehotná žena ako kategória nedávno vypadol aj zo zákona o sociálnej pomoci. Takže tehotné ženy ako skupina sú zaznávané, lebo väčšina krízových centier sa sústredí na týrané ženy.
V roku 2009 bol zavedený informovaný súhlas pred potratom, ktorý zaväzuje gynekológov informovať ženu o dopadoch potratu na ňu aj na plod. Na papieri áno, ale z praxe máme skôr skúsenosti, že to funguje len v minimálnej miere. Žena len rýchlo podpíše nejaký papier, bez toho, aby ju lekár podrobnejšie informoval. Dokonca nám jedna žena povedala, že ak by vedela veci, ktoré sme jej vraveli v poradni, tak by sa rozhodla inak.
Výskumy a kontroverzie
Otázka, koľko žien skutočne trpí dlhodobými následkami, je predmetom odborných diskusií. Keďže psychológia nie je exaktná veda, výsledky môžu ovplyvniť metodika výskumov a nastavenie výskumníkov. Denník N pred časom vyzdvihol štúdiu, podľa ktorej asi 95 percent žien po potrate pokladalo zákrok za správne rozhodnutie a netrápi ich. Z toho vyplýva, že na začiatku sa ženy trápili, ibaže sa to postupne zlepšilo. Problémom však môže byť výber vzorky a odchod žien počas štúdie - tie, ktoré zostanú, sú často psychicky zdravšie. Preto treba byť opatrný pri všeobecných záveroch.
Napriek nejednotným výsledkom výskumov klinická skúsenosť ukazuje, že ženy s popotratovými ťažkosťami existujú a často veľmi trpia. Otázne je len, ako odhadnúť mieru, koľko ich je. Je teda dôležité pristupovať k jednotlivkám s rešpektom a nepopierať ich utrpenie len na základe štatistík.
Praktické rady pre ženy prechádzajúce potratom
- Hľadajte podporu: podeliť sa s niekým, komu dôverujete, alebo vyhľadať odborníka - psychológa či poradňu, ktorá vie poskytnúť bezplatné odborné poradenstvo.
- Dovoľte si smútiť: smútok je individuálny proces, ktorý nie je viazaný na časové ohraničenie.
- Monitorujte symptómy: ak sa príznaky zhoršujú alebo pretrvávajú (depresia, myšlienky na samovraždu), vyhľadajte lekársku pomoc.
- Využite dostupné zdroje: informácie o sociálnej, materiálnej a právnej pomoci môžu výrazne zmeniť rozhodovanie a následné zvládanie situácie.
- Rozmýšľajte o terapii: poradenstvo, psychoterapia alebo skupiny podpory môžu pomôcť spracovať výčitky a nájsť zmierenie.
Osobné svedectvá a realita v poradniach
Mnohé ženy nás kontaktovali a zdieľajú svoj smútok nad potratom. Niektoré vyjadrenia ukazujú, ako hlboko môže taká skúsenosť zasiahnuť život: „... podstúpila som potrat... a teraz to veľmi ľutujem. Túžim mať dieťa viac ako kedykoľvek predtým... to, čo som urobila, mi trhá srdce na tisíc kúskov... Neustále myslím na to, ako ďaleko by som bola...“ Iné príbehy hovoria o izolácii, strate partnera, depresiách a potrebe odborného zásahu: „Citím sa ako by som tu ani nebola, nemôžem sa sústrediť, mám silné úzkosti, depresie, myšlienky na samovraždu... Chcela by som sa liečiť, ísť na psychiatriu. Ale neviem čo mám povedať.“
Keď vyhľadať pomoc a kam ísť
Poradňa ALEXIS poskytuje bezplatné odborné poradenstvo ženám a mužom v krízových životných situáciách. Úlohou poradne je poskytnúť priestor pomenovať si nahlas, čo žena prežíva. Nie je to manipulácia ani nátlak. Ak žena považuje niečo za problém, psychológ by sa tomu mal venovať a neposudzovať, či je to „opodstatnené“ alebo nie.
TALK - Elena LISÁ - dekanka Fakulty psychológie || Čo sa dá robiť s psychológiou
Literatúra a zdroje na ďalšie štúdium
Pre tých, ktorí chcú viac čítať o následkoch potratu a možnostiach uzdravenia, existuje celý rad publikácií a svedectiev: Zakázaný žiaľ - Theresa Burkeová a David C. Reardon; V osídlach smrti - Christine Watkins, Patricia Sandoval; Licencia na zabíjanie - Dariusz Zuk-Olszewski; Prečo plačeš, Miriam: utrpenie žien po potrate; Čas k uzdravení - L. Freedová, P.Y. Salazarová; Ona si zvolila uzdravení - Sydna Massé a ďalšie.
Dôležité závery pre prax
- Potrat je zásah, ktorý zasahuje nielen telesnú stránku ženy, ale do veľkej miery aj jej psychiku.
- Reakcie po potratoch sú veľmi rôznorodé: niektoré ženy pociťujú úľavu, iné bolestné emócie, ktoré sa môžu objaviť ihneď alebo až o niekoľko rokov.
- Najviac ohrozené sú ženy vystavené tlaku, bez podpory, dospievajúce dievčatá a ženy s opakovanými potratmi.
- Dôležitá je dostupnosť empatickej podpory, kvalifikovaného poradenstva a systémovej pomoci zo strany štátu a komunít.
Naša skúsenosť je, že každá žena po potrate je týmto rozhodnutím hlboko ovplyvnená - niekedy si to uvedomuje hneď, inokedy až po dlhých rokoch. Cesta von však existuje. Rada to prirovnávam k fyzickej rane: keď sa zahojí, zostane jazva. Tá jazva pripomína minulosť, ale neznamená, že nemôžeme žiť plnohodnotne. Podobne aj ženy po potrate môžu nájsť zmierenie, pokoj a nový zmysel.