Stres v zásade nie je negatívna vec. Ak je zvládnuteľný, dokonca podporuje našu odolnosť, t. j. schopnosť dobre zvládať hektické situácie. Problémom sa stáva vtedy, keď presahuje schopnosť dieťaťa vyrovnať sa s ním.
V detstve sú stres vyvolávajúce udalosti takzvané „vývojové úlohy“, ako napríklad adaptácia zo škôlky na školu alebo na sociálne normy. Stres vyvolávajú aj kritické životné udalosti, napr. odlúčenie rodičov alebo neustále nadmerné požiadavky v každodennom živote (v dôsledku požiadaviek na výkon v škole alebo počas voľného času). Čudujeme sa, že sa deti cítia pod tlakom, keď rodičia fungujú ako vzory a nabitý diár je často bežnou realitou? Okrem toho je tu hlavný stresový faktor školy: skúšky, domáce úlohy, hluk v triede, ako aj hádky a šikanovanie.
Rodičia si často ani neuvedomujú, že ich deti sú vystavené psychickému stresu. Ten sa však môže u malých detí prejaviť vo forme fyzických príznakov: Bolesti brucha a hlavy, nevoľnosť a zvracanie, ako aj poruchy spánku by mali byť pre rodičov alarmujúcim signálom. Je známe, že chlapci majú tendenciu reagovať externalizujúcim spôsobom, t. j. prejavovať agresivitu, impulzívnosť a opozičné správanie, zatiaľ čo pre dievčatá sú typické internalizujúce poruchy, ako je stiahnutie sa, úzkosť a dokonca depresívne nálady a poruchy príjmu potravy.
„Možno je dnes preto také ťažké byť matkou, lebo existuje toľko možností byť ženou...“ Nemecká psychologička a rodinná terapeutka Gisela Preuschoffová takto argumentuje svojim klientkam, ktoré za ňou idú s prosbou o radu. Práca, domácnosť, deti... Občas je toho na každú ženu priveľa. Je dokázané, že ženy prežívajú stres inak než muži. Osobitne sa to týka matiek. Materstvo prebúdza v ženách nové obzory, spúšťa nové pudy, nový strach a tým pádom aj nové reakcie voči stresovým situáciám. „Prečo je také ťažké byť matkou? Ide o pocit viny. Za všetko ste zodpovedná. Vaše dieťa kričí a vy sa hneď pýtate: Čo som urobila zle? Prečo sa necíti dobre? Práve stres spojený s deťmi je u matiek najdominantnejší. Vychádza z pocitu zodpovednosti za vlastného potomka. Každá zaťažkujúca skúška, každá choroba dieťaťa, strach o jeho zdravie…, to všetko sa spája so stresom. „Dnes je ťažké mať deti,“ s nadhľadom konštatuje spomínaná psychologička. „Ak ste si mysleli niečo iné, bola to ilúzia… Ak ste však ochotná nenechať sa odradiť ťažkosťami a nehodláte ich prijať, veľa sa naučíte. Ak ste ochotná akceptovať jedinečnosť svoju i svojho dieťaťa a byť vďačná za každú novú skúsenosť, veľa toho zažijete. Nezabúdajte však na to, že život s dieťaťom je časovo obmedzený. Nakoniec sa vaše cesty rozdelia… Ale ako matka s dieťaťom zažijete nové skúsenosti a dobrodružstvá, ktoré by ste inak nikdy nezažili.
Prečo sú mamy po väčším stresom ako otcovia?
Takmer všetci rodičia zažívajú tlak, no sú to práve mamy, ktoré sú pod veľkým stresom. Najnovšie štúdie ukazujú, s čím všetkým musíme my mamy bojovať a aký vplyv to má ďalej na výchovu detí. Matky s deťmi do 15 rokov boli najviac ohrozené stresom v roku 2020. Jediným dôvodom však nie je COVID, lebo nadpriemerný stres prežívali matky aj v minulosti, jeho miera sa ale zvýšila. Stres bol u nich na vyššej úrovni oproti iným bezdetným ženám, ale aj otcom s malými deťmi.
V roku 2020 bol svet smutnejším, nahnevanejším, viac znepokojivým a vystresovaným miestom, než kedykoľvek za posledných 15 rokov. Až 70% respondentov uviedlo, že sa usmievajú menej než predchádzajúci rok a až 40% zúčastnených zažilo viac stresu. Medzinárodný Gallupov index 2021 skúmal pocity ľudí v 116 krajinách.
Ľudia zažívali za posledný rok stres v najvyššej miere za posledných 15 rokov. V minulom roku zažilo významný stres takmer 190 miliónov ľudí na celom svete. Najviac ohrozenou skupinou vo všetkých krajinách boli matky s malými deťmi doma. Medzi negatívne pocity patrili stres, obavy, hnev a smútok spojené s pandémiou v roku 2020.
Stres rodičov zvyšuje drsné správanie voči deťom
Podľa Abidína v roku 1992 rodičia pod stresom častejšie uplatňujú negatívne výchovné prostriedky ako je prísna disciplína a tresty. Matky prežívajúce zvýšený stres, majú tendenciu prejavovať negatívnejšie a drsnejšie rodičovstvo, menej podporujú a rozvíjajú vzťahy so svojimi deťmi. Práve prísna výchova a nedostatočná podpora rodičov zhoršuje problémy so správaním u detí v kolektíve i doma.
Sociológ Bossard v roku 1945 potvrdil, že rodinné vzťahy vo viacdetných rodinách sú komplikovanejšie a rozmanitejšie ako v rodinách s jedným dieťaťom. Matka sa musí prispôsobovať viacerým deťom. S každým dieťaťom treba nadviazať v zásade rovnocenné, ale individuálne vzťahy rodič - dieťa. Okrem toho musí zvládnuť koordinovať vzťahy medzi deťmi navzájom. Počet detí ako aj vlastnosti samotných rodičov, rodinné situácie a rôzne negatívne udalosti v osobnom ale aj pracovnom živote, môžu zvýšiť stres v rodine.
Počas pandémie sa zhoršila finančná situácia mnohých rodín
Finančný stres zažíva v súčasnosti viac rodín. Sociálne nerovnosti sa po nástupe ochorenia COVID-19 prehĺbili. Veľká časť rodín s deťmi má problém vyžiť všeobecne. Podľa psychológa Fishera sa až 40 percent rodín v USA počas pandémie stretáva s finančnými ťažkosťami ako s platením nájomného, potravín a služieb.
Tento problém sa netýka len dospelých, ale aj detí. Rodičia nechtiac prenášajú tento stres na svoje deti, ktoré následne zažívajú takzvaný „toxický stres.” Takýto stav znižuje imunitu detí a spomaľuje kognitívny vývoj detí. Stres nie je vhodný pre malé deti a práve rodičia môžu zmierniť účinok stresu na ne.
S rastom počtu detí rastie aj stres v rodinách
Podľa čínskej štúdie uverejnenej v januári 2021, ktorej autorom je Guo Ying Qian et al., matky s dvoma deťmi zažívajú väčší stres ako matky s jedným dieťaťom. Štúdie sa zúčastnilo 621 dvojdetných rodín a len 319 jednodetných rodín z Číny s deťmi vo veku od 3 do 7 rokov.
Podľa výsledkov výskumu matky dvojdetných rodín prežívali vyšší rodičovský stres než to bolo u rodín s jedným dieťaťom. Druhým zistením bolo, že matky s rozdielnym pohlavím detí prežívali väčší stres, ako keď matky vychovávali dve deti s rovnakým pohlavím. Podobne na prežívanie stresu vplýval finančný príjem, pričom vyšší príjem znižoval stres.
Prečo rodičia prežívajú stres?
Takmer všetci rodičia zažívajú tlak, keď sa pokúšajú čeliť výzvam výchovy svojich detí, najmä v predškolskom veku. Existujú zjavné rozdiely vo výchove dvoch detí, pretože každé dieťa je jedinečné. Rodičia musia čeliť novým výzvam a zložitejším situáciám.
Rodičovský stres spojený s výchovou detí úzko súvisí s pocitom napätia, ktoré bráni rodičom cítiť pokoj a rozvahu. Tento tlak môže pochádzať z pocitu nedostatočnej schopnosti rodičovstva alebo aj obmedzení v sebarealizácii matiek v iných životných rolách. Často mamám chýba sociálna podpora blízkych, na ktorých by sa mohli spoľahnúť. Neustály život pod tlakom vyvoláva negatívne emócie ako úzkosť, strach, obavy a vyčerpanie.
Čo je dôležité? Rovnica šťastná mama = šťastný život.
Tehotenstvo a materstvo sú jedinečné obdobia v živote ženy, plné zmien a výziev. Príchod dieťaťa prináša radosť, ale aj stres a nervozitu. Strava matky a jej psychická pohoda majú významný vplyv na vývoj a pohodu dieťaťa, a to ako počas tehotenstva, tak aj po narodení.
Adaptácia dieťaťa na nové prostredie
Žiadna žena sa nerodí s návodom, ako sa stať matkou. Príchod dieťaťa prináša množstvo zmien a výziev. Po pôrode je matka často unavená a vyčerpaná, rovnako ako aj dieťa. Prvé dni, týždne a mesiace sú kľúčové pre adaptáciu dieťaťa na nové prostredie. Matka zohráva zásadnú úlohu v tom, aby sa dieťa cítilo v bezpečí, milované a spokojné. Prvý rok života je pre dieťa najdôležitejší, pretože prechádza prudkým vývojom. Rodičia by mali byť informovaní o tom, ako podporiť zdravý vývoj dieťaťa a čomu sa vyvarovať.
Počas tehotenstva bolo bábätko v brušku matky v určitých podmienkach. Po narodení by sa mali vytvoriť podobné podmienky, ktoré uľahčia dieťaťu adaptáciu na nové prostredie. Zavinovačka alebo perinka poskytuje bábätku teplo, mäkkosť a ohraničený priestor, čím mu dopomáha k stabilite a správnemu nájdeniu osi tela. Novorodenci sú zvyknutí na tmu, preto je vhodné nevystavovať ich ostrému svetlu.
Správna manipulácia s dieťaťom, v súlade s jeho psychomotorickým vývojom, je veľmi dôležitá.
Chybná manipulácia môže viesť k plačlivosti a nespokojnosti dieťaťa. Matka môže pozitívne ovplyvniť psychomotorický vývoj dieťaťa správnou manipuláciou a stimuláciou, keďže je s ním najčastejšie v kontakte.
Manipulácia a stimulácia dieťaťa
Medzi vhodné polohy pre bábätko patrí bočné klbko, kedy je dieťa nosené v zavinovačke. V tejto polohe sa cíti bezpečne a isto. Využívanie perinky je vhodné počas prvých šiestich týždňov, ale je potrebné prispôsobiť sa potrebám dieťaťa. V polohe bočného klbka podopiera zdvihnutý lakeť matky hlavu bábätka a druhá ruka pridržiava jeho zadoček. Ďalšou obľúbenou polohou je klokan, kedy má dieťa rozhľad a cíti sa spokojne. Dieťa je pridržiavané chrbtom k matke, vo zvislej polohe. Jednou rukou ho matka drží jemne za bruško a druhou rukou ho zospodu chytí za zadoček, ktorý by mal byť umiestnený pod prsiami matky. Tretia vhodná poloha je tigrík, v ktorej je dieťa držané v 45-stupňovom uhle tvárou k zemi. Dieťa je položené na ruke matky, ktorá ho istí na brušku a dlaňou pridržiava vonkajšie stehienko a zadoček. Stehná by mali byť držané v pravom uhle s bruškom dieťaťa. Súčasne je potrebné kontrolovať os bábätka, aby nebola vychýlená.
Pri manipulácii s dieťaťom sa vyhýbajte oblasti krku, ktorá je veľmi citlivá. Ruky matky by mali byť vždy pod hlavičkou dieťaťa, nikdy nie na krku. Rodičia sa často dopúšťajú chýb, ktoré si neuvedomujú. Príkladom je nosenie bábätka vo zvislej polohe, ktorá je vhodná až vtedy, keď dieťa dokáže samo sedieť. Predčasné usádzanie a vodenie dieťaťa za ruky, používanie chodítka či hopsadla má negatívny vplyv na chrbticu bábätka. Dieťa sa v týchto polohách udržiava len pasívne, keďže jeho svaly ho ešte neudržia.
Vyhnite sa dvíhaniu dieťaťa z podložky tzv. širokým úchopom, keď dieťa chytíte pod pazuchami a súčasne mu nepridŕžate hlavičku. Nesprávne je aj nosenie dieťaťa na predlaktí, kedy je opreté bruškom o ruku matky, pričom má chrbátik a zadoček opretý o brucho matky a súčasne má zaklonenú hlavičku, respektíve vyloženú na lakti matky.
PediatricAnswers.com | Ako správne nosiť alebo držať svoje dieťa
Kontaktné rodičovstvo
Kontaktné rodičovstvo zahŕňa snahu pochopiť a správne porozumieť potrebám dieťaťa, vytvárať si s ním otvorený a úprimný vzťah, pričom sa dieťa stáva stredobodom života rodičov. Rodičia sa snažia citlivo pristupovať k svojmu dieťaťu a napĺňať jeho citové potreby. Bonding: Po pôrode je dieťa priložené na telo matky (alebo otca). Nosenie: Dieťa sa cíti najlepšie v náručí matky alebo inej blízkej osoby.
Nervozita matky a jej vplyv na dieťa
V dnešnej dobe sú matky často kritizované za akúkoľvek výpomoc (cumlík, kočík, zavinovanie) alebo za to, že si chcú oddýchnuť po niekoľko mesačnom nevyspatí. Spokojná matka = spokojné dieťa. Spánok je mimoriadne dôležitý pre rodičov aj pre deti. Nedostatok kvalitného spánku je rizikom, ktoré pretrváva dlhodobo a môže viesť k depresii a úzkosti. Matky s nedostatkom spánku majú vyššie riziko vzniku depresie, čo môže narušiť vzťah medzi matkou a dieťaťom. Matka sa deťom menej venuje, je nervóznejšia a nestará sa o ne tak, ako zdravá matka. Depresia je vážne ochorenie, ktoré sa môže prejaviť pred alebo po pôrode a vyžaduje si podporu psychológa, psychiatra a partnera. Matky by sa za to nemali hanbiť a mali by vyhľadať pomoc, ak majú pocit, že ich prežívanie a nálady nie sú v poriadku. Je dôležité zabezpečiť zdravé spánkové návyky pre seba aj pre deti od narodenia. Oddýchnuté a spokojné matky dajú deťom veľa lásky a kvalitného spoločného času.
Dieťa neustále nasáva náladu matky. Odborníci tvrdia, že spôsob, akým matka drží dieťa, keď je v strese, pohľad, aký mu venuje a tón hlasu sú spúšťačmi rovnakej nálady u dieťaťa. Negatívne emócie matky sa u dieťaťa znásobujú. Dieťa sa stáva nervóznym, plačlivým a neschopným zaspať. Nervózna a nešťastná matka nemôže očakávať šťastné a spokojné dieťa. Správanie dieťaťa je odrazom nálady matky. Dieťa zrkadlí, čo do neho matka vkladá, či už je to záujem a starostlivosť, alebo nevšímavosť a prehliadanie. Nervózne a nešťastné dieťa volá o pomoc. Po vylúčení zdravotných ťažkostí, bolesti zubov, nedostatku spánku a hladu, prichádza na rad sebareflexia. Matka sa musí zastaviť a uvedomiť si samú seba, svoje pocity a situáciu, v ktorej sa nachádza.
Stres v tehotenstve a jeho následky
David Code tvrdí, že stres rodičov negatívne vplýva na dieťa, pričom najkritickejšie obdobie je počas tehotenstva. Mozog dieťaťa i jeho gény sú zasiahnuté. Stresový hormón kortizol v tele matky ovplyvňuje vývin mozgu plodu. Tehotná žena, vystavená nadmernému a dlhodobému stresu, podáva stresový hormón prostredníctvom placenty priamo svojmu dieťaťu. Plod reaguje a prispôsobuje svoj mozog stresovému prostrediu, ktoré ho po narodení čaká. Dôležité je vytvoriť prostredie bez stresu, obáv a hrozieb. Dieťa vníma náladu a vyžarovanie matky a ak cíti, že s ňou niečo nie je v poriadku, cíti sa ohrozené aj ono. Štúdie potvrdili, že deti depresívnych matiek, ktoré trpeli depresiou v tehotenstve, majú v detstve komplikovanejšiu a náročnejšiu povahu a vykazujú nežiadúce správanie.
Následky zlej nálady rodičov na psychike dieťaťa
Dlhodobé štúdie na deťoch, vystavených stresujúcemu domácemu prostrediu, preukázali zmeny na mozgu a psychike dieťaťa. Deti milujú svojich rodičov bezpodmienečne a sú pre ne vzorom. Spôsob, akým sa rodičia vyrovnávajú so stresom, preberajú za svoj. Problémové správanie detí vyplýva zo stresu, ktorému čelia.
- Neistota: Dieťa, ktoré je často vystavené napätým a stresujúcim situáciám, trpí pocitmi neistoty a viny.
- Depresia a nervozita: Dieťa, trpiace v rodine, kde sú smútok, nervozita a depresia rodiča každodennou realitou, prijíma tieto pocity za svoje.
- Agresivita: Rodičia, ktorí sú často zle naladení, sa nevenujú dostatočne dieťaťu. Dieťa vníma ich zlú náladu ako nezáujem o svoju osobu a začne na seba upozorňovať nežiadúcim správaním, hlavne agresivitou.
- Obezita: Deti, žijúce v stresujúcom prostredí, konzumujú viac nezdravého jedla a polotovarov, pretože rodičia nemajú dostatok energie pripravovať im hodnotnú stravu.
Čo robiť proti zlej nálade?
Je dôležité starať sa v prvom rade o seba a svoju psychickú pohodu.
- Priznanie problému: Ak sa matka odváži priznať, že dlhšie trpí pocitmi zlej nálady, je na najlepšej ceste k zmene.
- Pomenovanie spúšťača: Je potrebné špecifikovať, z čoho pramení zlá nálada.
- Hľadanie riešenia: Dôležitá je vôľa veci zmeniť. Naplňujúci spoločenský život eliminuje výskyt stresu a robí matku odolnejšou voči každodenným problémom.
- Úprimnosť voči dieťaťu: Je dôležité vysvetliť dieťaťu, adekvátne k jeho veku, prečo sa matka nejako správa, ako dlho to bude trvať a kto je za to zodpovedný.
Čo vníma dieťa v brušku?
Dieťa v maternici počuje, privoniava, ochutnáva a hmatá. Vďaka zmyslom spoznáva svoj svet a učí sa. Schopnosti zmyslových orgánov závisia na vyspelosti mozgu. Neustály prúd zmyslových vnemov podnecuje mozgový vývoj. Správanie dieťaťa je už v maternici veľmi vyspelé. Narodením nezačína nová etapa, ale pokračuje tá, ktorá začala oveľa skôr.
Stresové hormóny v materskom mlieku
Stresové hormóny majú veľmi krátky eliminačný polčas, takže sa nestihnú dostať do materského mlieka. Neexistuje vedecký dôkaz, že žena môže dojčiť len v prípade, že sa cíti šťastná a je v pohode a že v prípade, že je smutná, nahnevaná alebo vystresovaná, prenáša toto nejakým spôsobom do mlieka. Depresia je choroba, ktorá sa týka nielen dospelých, ale aj detí.
Tipy na zvládanie stresu
Keď hovoríme o zvládaní stresu, prvé, čo nás napadne, sú slová ako joga, meditácia, oddych, všeobecne relax alebo šetrná prírodná pomoc. Deti sa učia zvládať svoj vlastný stres od svojich rodičov. Preto je ideálne vedieť rozpoznať varovné príznaky a symptómy. Vo všeobecnosti sa u vystresovaného človeka rýchlo zrýchli tep a dýchanie. To isté platí pre jeho krvný tlak a svalové napätie. Naopak, zhoršuje sa proces trávenia a odolnosť voči chorobám. Okrem toho môže trávenie spôsobiť prekyslenie žalúdka, zápchu či hnačku. Spánkový režim je zmenený, hladina energie kolíše a pocit vyčerpania je prítomný aj vtedy, keď dobre spíte. Stres môže tiež spôsobiť nepravidelnú menštruáciu u žien. Stres môže spôsobovať bolesť alebo byť príčinou vzniku alebo zhoršenia choroby.
Metódy na zníženie stresu vám pomôžu uvoľniť sa, keď sa ocitnete v stresovej situácii.
- Vedomé dýchanie: Pre nacvičenie techniky vedomého dýchania je potrebné zamerať svoju pozornosť na spôsob, akým vzduch vstupuje a vychádza z tela. Pri nádychu a výdychu sa snažte sústrediť na počítanie od 1 do 10. Počítanie vám môže pomôcť uvedomiť si, kedy vás prerušuje myšlienka. Keď sa vám to stane, nechajte myšlienku ujsť a pokračujte v počítaní nádychov a výdychov.
- Vedomá relaxácia: Ďalšou technikou boja proti stresu je dosiahnuť úroveň vedomej relaxácie. Znamená to venovať pozornosť vnemom tela. Na precvičenie tejto techniky sa musíte v prvom rade sústrediť na svoje dýchanie. Zhlboka sa nadýchnite a vydýchnite, až kým nepocítite uvoľnenie mysle. Začnete tiež cítiť rôzne časti svojho tela. Cieľom tejto techniky je uvedomiť si vnemy. Nie ich posudzovať, ale identifikovať a rozpoznať, ako vaše telo reaguje na stres a obavy. Myseľ a telo musia byť v harmónii. Môžete uspieť aj vnímaním zvukov okolo vás. Cieľom je uvedomiť si jemné zmeny zvukov. Niekedy je myseľ matky taká preplnená myšlienkami, úzkosťou, hnevom alebo frustráciou, že zabúda vnímať to, čo je okolo nás. Táto technika obzvlášť funguje, keď ste rozčúlená alebo rozrušená. Keď si všimnete, že ste v tomto stave, odporúčame vám nájsť si miesto v domácnosti, kde si môžete oddýchnuť a cítiť sa lepšie. Požiadajte svoje okolie o pár minút ticha a vyvarujte sa akéhokoľvek rozptyľovania okolo vás. Keď to dokážete, ľahnite si na zem, zatvorte oči a skúste sa opäť sústrediť na dýchanie. Tentoraz sa snažte normálne dýchať a cítiť rôzne časti svojho tela. Môžete začať nohami s uvoľnením celkového svalového napätia. Potom môžete prejsť na kolená až po zvyšok tela. Môžete tiež začať aj od hlavy a precítiť každý sval na tvári, ramenách, rukách atď. až po nohy. Existuje množstvo videí, ktoré vám pomôžu pri vykonávaní týchto techník.
Homeopatická prírodná liečba je vyhľadávaná mamičkami, práve kvôli jej výhodám: je netoxická, nemá nežiaduce účinky a je vhodná aj pre tehotné a dojčiace ženy. Môže pomôcť aj mamičkám, ktoré pociťujú kŕče, uzol v hrdle, bolesti v črevách, chcú plakať, prípadne pociťujú ťažobu na hrudi. Dokonca aj ľudia, ktorí sú zvyčajne v dobrom zdravotnom stave a ktorí zle zvládajú stres, pretože ich symptómy sú veľmi prudké (búšenie srdca alebo vysoký krvný tlak, úzkosť zo smrti), sa môžu obrátiť na homeopatiu rovnako ako tí, ktorí svoj stres somatizujú gastritídou alebo kolitídou. Pamätajte, že stres v malých dávkach má svoje výhody. Toxickým sa stáva vtedy, keď je nezvládnuteľný.
Vplyv stravy počas tehotenstva
Počas tehotenstva sa odporúča zamerať sa na zdravú a plnohodnotnú stravu. Tá okrem duševnej pohody poskytne budúcej matke všetky dôležité vitamíny a minerály, ktoré potrebuje pre správny vývoj dieťaťa. Počas stresových momentov telo spotrebúva horčík a jeho doplnenie má veľmi priaznivý vplyv na váš duševný stav. Počas tehotenstva sa navyše jeho potreba zvyšuje. Ďalším vhodným doplnkom stravy je glutatión, ktorý má tiež veľmi pozitívny vplyv na psychiku počas stresu.
Mamičky ahojte . Rozhodla som sa že napíšem aj sem svoje pocity a aspoň zistím či to tak prežívajú aj iné mamičky alebo či mi treba dačo na upokojenie 😂...Ide o to ze ja asi až príliš prežívam všetko okolo mojich detí. Všetko si to beriem na seba čokoľvek sa stane a potom som celý deň ako vypnutá. M napr aj syn je teraz prvák a ja som stále v strese za neho že čo v tej veľkej škole robí či mu je dobre. Pohádal sa so spolužiakom na hodine napríklad a povedal mi že niesu kamaráti a že nechce s ním byť a ja som z toho v strese lebo rozmýšľam zas že ako sa tam má a pod. Akoby som si to všetko brala na seba a nie len čo sa týka detí ale celkovo mojej rodiny vo všetkom to tak mám ak má súrodenec problém celý deň som proste v strese za neho a neviem to napr dostať z hlavy. Ale čo sa týka detí to prežívam najviac. Viem že si musia prejsť rôznymi situáciami aj nie príjemnými to všetci z nás ale ja mám zo seba pocit že to proste veľmi riešim prežívam bojím sa za nich že sa budú cítiť zle nebudem pri nich a podobne. Chcela by som sa tých pocitov zbaviť a kus sa upokojiť tak neviem či by ste mi nevedeli poradiť aspoň dáky voľnopredajný upokojovák alebo niečo také. Viem že to nič nevyrieši tú podstatu veci ale aspoň keď je to najhoršie. Inak je všetko v najlepšom poriadku, doma sa ľúbime všetci máme sa radi, život mám celkovo fajn. Budem rada za vaše skúsenosti, či to niektoré tiež takto prežívate alebo či ste odolnejšie voči tomu a pod.
Dospelí by pri záťažových situáciách mali zachovať pokoj a rozvahu. Reakcie učiteľov a rodičov totiž priamo ovplyvňujú vnímanie detí. Je preto potrebné, aby dospelí najskôr upokojili seba, a tým aj pomohli deťom. Uviedla to školská psychologička Kornélia Ďuríková v súvislosti s tohtotýždňovým nahlasovaním bombových útokov na školách. „Podstatné je to, ako reaguje dospelý človek, pretože ak je dieťa rozrušené, dokáže ho upokojiť jedine pokojný dospelý. V prvom rade by mali byť pod kontrolou samotní dospelí," zdôraznila školská psychologička Kornélia Ďuríková. Psychiatrička: Ku komu s depresiou? Psychiatrovi či psychológovi? Ako môže pomôcť praktický lekár? Učiteľom tiež odporučila proaktívne neotvárať situáciu s nahlasovaním bombových útokov na školách, pokiaľ sa na to žiaci neopýtajú. Ak tak urobia, je ich podľa Ďuríkovej potrebné uistiť, že škola prešla kontrolou, policajti všetko preverili, nič im nehrozí a môžu byť v pokoji. Ako podotkla, školy by mali pokračovať v štandardnom režime. Čítajte viac Nevládzete ísť do práce? Citlivejšie deti podľa školskej psychologičky mohla situácia s nahlasovaním bombových útokov rozrušiť. Doplnila, že ak je nejaké dieťa viac úzkostné ako zvyčajne, prípadne sa bojí prísť do školy, je potrebné komunikovať to spolu s rodičmi. Dieťa by mali ubezpečiť, že mu nič nehrozí a škola je bezpečné miesto. Ďuríková dodala, že zvýšená pozornosť by sa mala venovať tomu, aby škola naozaj pre deti predstavovala bezpečné miesto. Je podľa nej dôležité monitorovať rôzne aspekty fungovania školy a komunikovať s deťmi o ich skúsenostiach a pocitoch v škole. Prioritou by mala byť aj prevencia, odchytávanie rizikového správania detí a rozvíjanie pozitívnych rozmerov života človeka.
O tom, že stres budúcej mamičky negatívne ovplyvňuje bábätko v brušku, sa vie už dávno. Teraz vedci potvrdili, že nejde len o krátkodobú záležitosť. Stres, ktorý dieťa pociťuje v tele matky, predpovedá hladinu stresu, ktorá sa u neho naplno prejaví po narodení. Vedci zistili, že takto to funguje u všetkých stavovcov vrátane človeka a zrejme za to môže veľmi starý prirodzený mechanizmus prispôsobovania sa ťažkému prostrediu.
Súvisí to s tým, že stres bol v minulosti dôležitý pre naše prežitie. V strese telo produkuje veľa hormónu kortizolu, ktorý uvoľňuje energiu uskladnenú v tele. Energiu človek potreboval pre boj alebo útek, keď sa ocitol v strese, lebo ho napríklad napadla divá zver. Dnes nás stresujú úplne iné veci, boj ani útek sa nekonajú, no produkcia kortizolu v strese je rovnaká ako kedysi.
Stres matky je dôležitým ukazovateľom toho, v akom prostredí žije - či je bezpečné alebo nie. Keď je budúca matka v strese, predpokladá sa, že prostredie je nebezpečné. A z toho dôvodu príroda vybaví aj dieťa potrebnou stresovou reakciou - teda zvýšenou hladinou stresového hormónu kortizolu. Problém je, že nadmerné pôsobenie stresových hormónov môže spôsobiť chronické zdravotné problémy, najmä srdcovo-cievne ochorenia, depresie a úzkosti. Aj preto je dôležité, aby sa budúca mamička zbytočne nestresovala.
Dieťa neustále nasáva našu náladu. Určite každý pozná situáciu, keď dobre naladení zrazu stretneme človeka, z ktorého srší negativizmus. Hoci sa ho snažíme rozveseliť, postupne klesá aj naša nálada, až sa cítime úplne bez energie, podráždene, nervózne. Keď sa zamyslíme, ako veľmi nás ovplyvňujú ľudia, ktorými sme obklopení, prostredie, v ktorom sa nachádzame, strava, ktorú konzumujeme, aktivity, ktoré vykonávame, uvedomíme si, ako všetko dokopy tvorí našu náladu a potenciálne nás stresuje alebo rozveseľuje.
Dieťa je naše zrkadlo, pozor na to
Pokúsme sa vžiť do pocitov nášho dieťaťa. Primárnou a hlavnou osobou v jeho blízkosti sme my, jeho mama a otec. Domov, ktorý mu vytvárame, spoločnosť, do akej ho vodíme, aktivity, ktoré s ním vykonávame, alebo ktoré ho necháme robiť samo, strava, ktorú mu servírujeme. Skôr než začnú deti hovoriť a vyjadrovať svoje pocity slovami, demonštrujú ich svojím správaním. Odborníci tvrdia, že spôsob, akým držíme dieťa, keď sme v strese, pohľad, aký mu venujeme a tón hlasu sú nepopierateľnými spúšťačmi rovnakej nálady u dieťaťa ako má matka. Dokonca tvrdia, že negatívne emócie matky sa u dieťaťa niekoľkokrát znásobujú. U dieťaťa sa zrýchľuje tlkot srdca, je nervózne, plačlivé a neschopné zaspať. Dôležitá vec, ktorú si potrebujeme uvedomiť je, že nervózna a nešťastná mama nemôže očakávať šťastné, spokojné a veselé dieťa. Veľakrát sa ocitáme v začarovanom kruhu, kedy nás rozčuľuje dieťa svojou nervóznou náladou, a pritom si neuvedomujeme, že správanie dieťaťa je naším odrazom. Dieťa nám vždy zrkadlí, čo do neho vkladáme, či už je to náš záujem a starostlivosť, alebo nevšímavosť a prehliadanie. Nervózne a nešťastné dieťa volá svojím správaním o pomoc. Po vylúčení potenciálnych zdravotných ťažkostí, bolesti zubov, nedostatku spánku, hladu, prichádza na rad sebareflexia. Potrebujeme sa na chvíľu zastaviť a uvedomiť si samých seba. Ako sa cítime my? Nie sme vyčerpaní a unavení? Nie sme nervózni po hádke s blízkymi? Nie sme vystresovaní zo zlej finančnej alebo sociálnej situácie?
Depresia v tehotenstve má za následok dieťa náročnejšie na pozornosť
David Code, autor svetového bestselleru Deti nás vo všetkom kopírujú: Stres rodičov je pre dieťa toxický (Kids Pick Up On Everything: How Parental Stress Is Toxic To Kids) vo svojej knihe tvrdí, že neexistuje čas, kedy stres rodičov negatívne nevplýva na dieťa, ale najkritickejšie obdobie je už počas tehotenstva. Mozog dieťaťa i jeho gény sú zasiahnuté. Výskum preukázal súvis medzi stresom tehotnej ženy a problémami vo vývine detí, nevynímajúc nervové vypätie, ADHD a zvýšené riziko autizmu. Hoci sú za tieto ochorenia zodpovedné hlavne genetické faktory, odborníci potvrdzujú nezanedbateľný vplyv environmentálnych faktorov, ako je napríklad dlhodobý stres matky. Stresový hormón kortizol v tele matky ovplyvňuje vývin mozgu plodu. Tehotná žena, vystavená nadmernému a dlhodobému stresu podáva stresový hormón prostredníctvom placenty priamo svojmu dieťaťu. Plod automaticky reaguje a prispôsobuje svoj mozog výrazne stresovému prostrediu, ktoré ho po narodení čaká. David Code preto považuje za najdôležitejšiu métu princíp mieru a pokoja. Pre dieťa nie je dôležité šesťkrát do dňa počuť, ako veľmi ho ľúbime. Oveľa dôležitejšie je preň vytvoriť prostredie bez stresu, obáv a hrozieb. Dieťa vníma našu náladu a naše vyžarovanie. Ovplyvňujeme ho viac, ako sme si ochotní pripustiť. Sme pre neho alfou a omegou, najdôležitejšími bytosťami na svete a ak cíti, že s nami niečo nie je v poriadku, automaticky sa cíti ohrozené aj ono. Dieťa nasáva pocity zo svojho najbližšieho okolia. Štúdie potvrdili, že deti depresívnych matiek, ktoré trpeli depresiou v tehotenstve, majú v detstve komplikovanejšiu a náročnejšiu povahu a vykazujú nežiadúce správanie.
Následky zlej nálady rodičov na psychike dieťaťa
Dlhodobé štúdie na deťoch konštantne vystavených stresujúcemu domácemu prostrediu preukázali zmeny na mozgu a psychike dieťaťa. Dieťa svojich rodičov miluje bezpodmienečne a sú preň vzorom. Spôsob, akým sa vyrovnávame so stresom príjme ľahko za svoj. Problémové správanie detí vyplýva zo stresu, ktorému dieťa čelí. Výskumy potvrdzujú, že stres rodičov a problematické správanie detí majú významný súvis.
- Neistota. Dieťa, ktoré je často alebo neustále vystavené napätým a stresujúcim situáciám súvisiacimi so zlou náladou v rodine, trpí pocitmi neistoty a viny. Dieťa nie je schopné rozlíšiť, z čoho pramení zlá nálada a vníma iba napätú atmosféru, ktorá ho frustruje.
- Depresia a nervozita. Dieťa, trpiace v rodine, kde sú smútok, nervozita a depresia rodiča každodennou realitou, prijíma tieto pocity za svoje. Dieťa začne trpieť úzkosťou a značnou nervozitou. Jeho potláčané pocity, ktoré nedá najavo v domácnosti sa väčšinou vyhrotia v školskom prostredí alebo medzi vrstovníkmi.
- Agresivita. Rodičia, ktorí sú často zle naladení, nie sú schopní dostatočne a kvalitne sa venovať dieťaťu. Dieťa vníma ich zlú náladu ako nezáujem o svoju osobu. Dieťa začne na seba upozorňovať nežiadúcim správaním, a to hlavne agresivitou voči druhým deťom, zvieratám a hračkám.
- Obezita. Deti, žijúce v stresujúcom prostredí, konzumujú výrazne viac nezdravého jedla a polotovarov. Vyplýva to zo skutočnosti, že unavený a vyčerpaný rodič nemá dostatok energie a chuti pripravovať dieťaťu aj sebe hodnotnú stravu.
Čo môžeme robiť proti zlej nálade?
Je veľmi dôležité, starať sa v prvom rade o seba a svoju psychickú pohodu. Veľa matiek má s týmto problém, je pre ne neprirodzené správať sa voči dieťaťu sebecky. Ak si však uvedomíme, že dieťa kopíruje naše pocity, nemôžeme očakávať spokojné dieťa, ak my samy nie sme spokojné a vyrovnané. Samozrejme, nie je možné žiť v neprirodzenom prostredí bez stresu.
- Priznanie problému. Keď sa odvážime priznať, že dlhšie trpíme pocitmi zlej nálady, sme na najlepšej ceste k zmene.
- Pomenovanie spúšťača. V prvom rade potrebujeme špecifikovať z čoho pramení zlá nálada.
- Hľadanie riešenia. Ďalším dôležitým krokom je naša vôľa veci zmeniť. Človek je spoločenský tvor, a ako hovorí David Code vo svojej knihe, sme naprogramovaní vytvárať spoločenské väzby. Mylne veríme, že sociálne siete, prostredníctvom ktorých udržiavame sociálne vzťahy sú dostačujúce. Naplňujúci spoločenský život eliminuje výskyt stresu a robí nás odolnejšími voči každodenným problémom. Ak máme okolo seba ľudí, na ktorých sa môžeme spoľahnúť a sú nám ochotní nie len pomôcť, ale sa s nami aj zabávať, výrazne prispievame k svojej dávke šťastia a spokojnosti. Možno ste si všimli, že dieťa je mnohokrát najspokojnejšie práve vtedy, keď okolo neho rodič nekrúži, nechá mu slobodu byť dieťaťom a on sám sa venuje napríklad veselej komunikácii s priateľmi. Tento aspekt v žiadnom prípade nenavádza ani k najmenšiemu zanedbávaniu dieťaťa, práve naopak.
- Úprimnosť voči dieťaťu. Hoci si mnohí rodičia myslia, že dieťa ich pocity nevníma alebo ho nezaujímajú, nie je to pravda. Dieťa markantne nasáva pocity rodiča a pokiaľ mu nie je, adekvátne k jeho veku, vysvetlené, prečo sa rodič nejako správa, ako dlho to bude trvať, kto je za to zodpovedný, dieťa veľmi rado prevezme úlohu vinníka. Máme voči dieťaťu zodpovednosť mu objasniť, čo sa s nami deje a ako nás naše správanie môže zasiahnuť.
Keď sú vystresovaní rodičia, tak sú vystresované aj deti. To, že sú rodičia v strese nie je úplne ich vina. Spoločnosť, systém, hypotéka. Sú vaši rodičia v strese? Hádajú sa? Ani vám nemusia tie deti odpovedať. Stačí, ak zoberiete do laboratória moč týchto detí. Veľa štúdií ukazuje, že čím sú vystresovanejší rodičia, tým sú vystresovanejšie aj deti. Čím viac stresu dieťa má,. tým je väčšia pravdepodobnosť, že bude mať napríklad astmu. Nie je to otázka dokonalých alebo nedokonalých rodičov. Napríklad v Kanade bola štúdia, že čím väčší je ekonomický stres matky, tým vyššie hladiny stresových hormónov mali jej deti. V knihe KEĎ TELO POVIE NIE Gábor Maté popisuje, ako si skrytý stres vyberá svoju daň. Zároveň sa dočítate aj o siedmych princípoch liečenia a prevencie pred civilizačnými chorobami. Napríklad pred rakovinou, či sklerózou.
tags: #dietatko #a #m #atka #v #steres