Pľúca sú párový orgán dýchacej sústavy, ktorý sa delí na dve základné časti - pravé a ľavé pľúca. Pravé pľúca sú tvorené tromi a ľavé dvomi lalokmi. Povrch pľúc je prekrytý blanou, ktorú nazývame popľúcnica. Ako je zrejmé z názvu, zápal pľúc (odborne pneumónia) je akútne zápalové ochorenie pľúcneho tkaniva, ktoré môže postihovať priedušničky, pľúcne mechúriky aj priestor medzi nimi.
Zápal pľúc, odborne nazývaný pneumónia, je ochorenie označujúce pľúcnu infekciu, ktorú spôsobujú viaceré mikroorganizmy. Bakteriálne, vírusové aj plesňové infekcie môžu vyvolať toto ochorenie. Pneumónia je šiestou najčastejšou príčinou smrti vo vyspelých krajinách. Častejšie postihuje starších ľudí alebo ľudí, ktorí konzumujú vo väčšej miere alkohol.
Infekčný zápal pľúc spôsobujú baktérie, vírusy, plesne alebo parazity. Najčastejšie sú to práve baktérie ako Streptococcus pneumoniae, Streptococcus pyogenes, Streptococcus aureus, Haemophilus influenzae, Klebsiella pneumoniae, Chlamydia pneumoniae, Legionella pneumophilla a Pseudomonas aeruginosa. Vírusy, ktoré postihujú dýchacie cesty, môžu taktiež vyvolať zápal pľúc. Vírusová pneumónia je miernejšia ako bakteriálna a vymizne sama v priebehu niekoľkých týždňov. V niektorých prípadoch sa jej priebeh môže skomplikovať, v tom prípade je nutná hospitalizácia v nemocnici. Najčastejšie vírusy, ktoré spôsobujú pneumóniu, sú napríklad: Respiračný syncyiálny vírus (RSV), Bežné vírusy chrípky a prechladnutia, SARS-CoV-2 vírus, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19. Ďalšie mikroorganizmy, ktoré spôsobujú zápal pľúc sú huby-plesne. Plesňová pneumónia je častejšia u pacientov s chronickými zdravotnými problémami alebo u ľudí s oslabenou imunitou.
Neinfekčný alebo sterilný zápal pľúc môže vzniknúť pri vdýchnutí (aspirácii) cudzích častíc či agresívnej látky. Pôvod neinfekčného zápalu pľúc môže byť: vdychovanie škodlivých a dráždivých plynov (napr. oxid uhoľnatý) alebo agresívnych chemikálií (napr. čistiace prostriedky), pobyt v prašnom prostredí alebo inak znečistenom prostredí.
Typy zápalu pľúc
Zápal pľúc sa klasifikuje podľa toho, či k získaniu ochorenia došlo v každodennom živote alebo v zdravotnom stredisku. Na základe tohto zistenia rozdeľujeme pneumóniu na:
- Komunitná pneumónia - najčastejšie ju spôsobuje baktéria zvaná pneumokok (Streptococcus pneumoniae).
- Nemocničná pneumónia (nozokomiálna) - spôsobujú ju najmä baktérie, ktoré sa vyskytujú v nemocničnom prostredí a ich výskyt nie je bežný v komunite.
Pneumónia sa prenáša najčastejšie vzduchom kvapôčkami a taktiež zostupným šírením z horných dýchacích ciest. Zriedkavejším prenosom býva vdýchnutie infikovaného materiálu alebo prenos krvnou cestou.
Studený zápal pľúc, známy aj ako suchý zápal pľúc či dokonca chodiaca pneumónia - je takzvaná atypická pneumónia. Studený zápal sa šíri kvapôčkovou infekciou. To znamená, že sa od človeka k človeku dostane v podobe vzduchom letiacich kvapiek s obsahom vírusových častíc alebo baktérií, keď chorý kašle, kýcha či rozpráva. Na rozdiel od typického zápalu pľúc, kde v klinickom obraze dominuje kašeľ a aj horúčky, pri atypickom zápale pľúc (studenom/suchom zápale pľúc) sa tieto príznaky takmer vôbec nevyskytujú. Atypický zápal pľúc sa šíri najmä v kolektíve detí vo veku od 3 do 15 rokov, teda hlavne v základných školách a škôlkach. Pre netypický priebeh sa môže stať, že ochorenie nie je správne diagnostikované.
Príznaky a prejavy zápalu pľúc
Symptómy pneumónie sú buď mierne alebo až veľmi závažné. Najčastejším prejavom zápalu pľúc, je prítomnosť:
- Horúčka
- Zimnica
- Kašeľ, zvyčajne produktívny hlienovitý, niekedy aj vykašliavanie krvi
- Sťažené dýchanie
- Bolesť na hrudníku
- Nevoľnosť až zvracanie
- Hnačka
- Únava
- Bolesť svalov a kĺbov
Typický zápal pľúc sa prejavuje najmä horúčkou (teplota tela nad 38 °C), vlhkým hnisavým kašľom, bolesťou na hrudníku a sipotom (prípadne pískaním)..
Symptómy ochorenia sa môžu u jednotlivých ľudí líšiť, pričom novorodenci a dojčatá nemusia vykazovať žiadne známky infekcie. Niektorí starší ľudia s pneumóniou pociťujú náhle zmeny vo svojom duševnom stave, čo im negatívne môže ovplyvňovať vedomie. Zápal pľúc je závažné ochorenie hlavne u malých detí. Na začiatku je takmer vždy vírusové ochorenie, ktoré sa komplikuje. Príznaky, priebeh a komplikácie závisia od vyvolávateľa, od veku a odolnosti dieťaťa.
Pri atypickom zápale pľúc sa príznaky takmer vôbec nevyskytujú. Prejavuje sa najmä bolesťou v krku, zvýšenou sekréciou z nosa, zväčšenými krčnými mandľami, únavou a niekoľko týždňov až mesiacov trvajúcim kašľom. Aj vďaka svojim atypickým príznakom býva často potvrdený a diagnostikovaný až po RTG vyšetrení.
Zápal pľúc sa často rozvíja nenápadne, začína podobne ako obyčajné prechladnutie. Mierna teplota, kašeľ, únava, niekedy bolesť hlavy či svalov. Väčšina ľudí si preto spočiatku myslí, že ide o bežnú virózu. Na rozdiel od nej sa však stav postupne nezlepšuje, ale zhoršuje. Keď zápal zasiahne pľúcne tkanivo, začne telo reagovať výraznejšie, dýchanie je zrýchlené a plytké, pacient môže mať pocit „tiaže“ na hrudi a nedostatku vzduchu.
Diagnostika a liečba
Diagnostika pneumónie je v niektorých prípadoch ťažšie diagnostikovateľná, pretože ju sprevádzajú rovnaké symptómy ako sú prítomné pri chrípke a prechladnutí. Na stanovenie diagnózy zápalu pľúc v ambulancii lekára sa používajú:
- Otázky na vašu rodinnú anamnézu a informácie o vašich príznakoch
- Fyzická skúška - spočíva v počúvaní vašich pľúc stetoskopom. Pri zápale pľúc dochádza pri nádychu praskavým, bublajúcim a dunivým zvukom.
- RTG vyšetrenie hrudníka
- Krvné testy - na základe krvného obrazu sa zistí, či váš imunitný systém dostatočne bojuje s infekciou
- Bakteriálna kultivácia - odoberie sa krv a kultiváciou sa zisťuje, či máte bakteriálnu infekciu prítomnú v krvnom obehu
- Pulzná oxymetria - slúži na meranie hladiny kyslíka v krvi. Pneumónia môže brániť pľúcam dostatočne zásobovať krvný obeh kyslíkom
- Vyšetrenie spúta - na vzorke hlienu odobratej pri hlbokom kašli sa zisťuje zdroj infekcie.
Pri ťažších formách ochorenia a pri ťažšom priebehu sa pacientom podáva antibiotická liečba. Ak bežný postup nezaberá, využívajú sa tzv. Antibiotická liečba nedokáže usmrtiť baktérie spôsobujúce studený zápal pľúc. Pred nastavením antibiotickej liečby je vždy potrebné vykonať CRP test, ktorý nám dokáže vyhodnotiť, či ide o bakteriálnu alebo vírusovú infekciu. Okrem toho by súčasťou rutinného vyšetrenia mala byť aj kultivácia mikroorganizmov z výteru a následné stanovenie citlivosti na antibiotiká. V prípade stredne ťažkých a ťažkých zápaloch pľúc je potrebná hospitalizácia, počas ktorej sú antibiotiká podávané vnútrožilovo.
Liečba zápalu pľúc zahŕňa aj podávanie antipyretík (liečivá na zníženie horúčky) a mukolytík a antitusík. Mukolytiká sú liečivá, ktoré sa používajú na terapiu vlhkého kašľa - ich úlohou je rozpúšťať hlien a podporovať činnosť riasinkového epitelu dýchacej sústavy, čím dochádza k odstraňovaniu hlienu a vykašliavaniu. Na liečbu suchého kašľa používame antitusiká, t. j. lieky proti suchému, dráždivému kašľu. Na produktívny kašeľ s hlienmi používame expektoranciá, čo sú lieky, ktoré uľahčujú vykašliavanie. Horúčku môžeme znížiť paracetamolom alebo ibuprofénom. Liečba zvyčajne trvá 2 - 3 týždne.
V prípade vírusovej pneumónie nie sú antibiotiká účinné, pretože pôvodcom nie sú baktérie. Dôležité je vyhýbať sa fajčeniu, stresu a fyzickej námahe. Vírusový zápal pľúc môže telo oslabiť na niekoľko týždňov. Každý pacient reaguje na liečbu inak.
Pri zápale pľúc možno okrem vyššie uvedenej liečby podávať aj podpornú liečbu. Dôležité je dodržiavať pitný režim, odľahčiť stravu, nefajčiť, nepiť alkohol a oddávať sa odpočinku na lôžku. Odporúčané je kontrolovať si saturáciu hemoglobínu kyslíkom pomocou pulzného oxymetra.
Prečo je zápal pľúc taký nebezpečný? - Eve Gaus a Vanessa Ruiz
Prevencia a starostlivosť
Prevencia zápalu pľúc sa skrýva, podobne ako pri iných ochoreniach, v zdravom stravovaní, dobrej fyzickej kondícii, dostatku spánku a minime stresu. Proti niektorým typom infekčného zápalu pľúc exituje aj očkovanie. Z bakteriálnych typov je to očkovanie proti pneumokokom, z vírusových je to očkovanie proti chrípke alebo COVID-19. V prípade prevencie neinfekčného zápalu pľúc je dôležité vyvarovať sa pobytu v priestoroch, kde bol aplikovaný agresívny chemický prípravok, ako sú napríklad niektoré bežne dostupné čistiace prostriedky alebo insekticídy. Taktiež je potrebné sledovať kvalitu ovzdušia v lokalite, kde sa vyskytujete.
Očkovanie je odporúčané starším ľuďom (nad 65 rokov), ľuďom umiestnených v domovoch dôchodcov alebo domovoch sociálnych služieb, osobám s chronickými ochoreniami, po transplantácii alebo so zníženou imunitou, prípadne zdravotníckym pracovníkom. Proti chrípke sa odporúča očkovať každému, kto prichádza do kontaktu s veľkým množstvom ľudí a, samozrejme, ľuďom s chronickými ochoreniami, zníženou imunitou či starším ľuďom a deťom.
Počas liečby antibiotikami teplota začína ustupovať po dvoch dňoch liečby, kašeľ neskôr. Antibiotická liečba trvá najmenej 10 dní. V prípade predčasného ukončenia liečby sa infekcia môže vrátiť, pretože baktérie nemusia byť zničené, len oslabené.
Zápal pľúc je ochorenie, ktoré nemožno „prechodiť“. Čím skôr je rozpoznaný, tým kratšia a šetrnejšia býva liečba. Zápal pľúc je ochorenie, ktoré si vyžaduje pokoj, trpezlivosť a správne zvolenú liečbu. Základom je určiť pôvodcu zápalu, teda či ide o bakteriálnu, vírusovú alebo menej častú plesňovú infekciu. Každý z týchto typov vyžaduje iný prístup.
Po zápale pľúc je telo často vyčerpané aj po odznení príznakov. Úplné zotavenie trvá týždne až mesiace, podľa závažnosti priebehu a celkového stavu pacienta. Odpočinok je nutnosť, nie voľba. Aj keď sa už cítite lepšie, nepreťažujte sa. Častou chybou je návrat k práci alebo cvičeniu príliš skoro. Strava hrá v období rekonvalescencie zásadnú úlohu. Pite dostatočne tekutín, ideálne 2-3 litre denne. Pri rekonvalescencii môžete siahnuť po doplnkoch stravy ako sú vitamíny a minerály, probiotiká a prípravky na podporu imunity.
Pri ťažkostiach pripomínajúcich zápal pľúc je dôležité, aby ste čím skôr navštívili svojho lekára. Nikdy sa nepokúšajte liečiť prípadný zápal pľúc sami na vlastnú päsť.
tags: #z #coho #dieta #dostane #zapal #pluc