Prvá známa oslava Ježišovho narodenia bola zaznamenaná v Ríme. Dve miliardy kresťanov vo svete oslavujú každý rok Vianoce a pripomínajú si príchod Božieho syna na svet. Ježiš Kristus sa narodil približne pred 2000 rokmi, presný dátum jeho narodenia však nie je známy. Narodenie Ježiša znamená podľa kresťanského chápania vtelenie Boha do človeka. Podľa kresťanov Ježiš vstúpil do dejín ľudí, zmiloval sa nad nimi a daroval im spásu, preto sú Vianoce sviatkom lásky.
Slávenie 25. decembra ako dňa Narodenia Pána je po prvý raz historicky dokázané v roku 336 v Ríme. Prvý príbeh Kristovho narodenia je v Novom zákone a pochádza od sv. Lukáša. Jeho slová výstižne opisujú narodenie Spasiteľa v obyčajnej maštali. Uplynuli celé tri storočia, kým bola v Ríme zaznamenaná prvá známa oslava Ježišovho narodenia. Trvalo ďalších sto rokov - bolo to v piatom storočí - kým Rím určil oficiálnu pamiatku Ježišovho narodenia na 25. decembra.
Pôvodné oslavy boli jednoduché. Kňazi chodili po farnostiach a spievali zvláštne latinské piesne o zázračnom narodení. Neskôr pápež Gregor I. (zomrel roku 604) povolil zdobiť kostoly zeleňou. Bežali stáročia, pribúdali najrôznejšie oslavy zázračnej udalosti a v mnohých kostoloch si pripravovali vlastnú scénu jasličiek. Potom sa v roku 1223 sv. František z Assisi rozhodol, že oslávi narodenie Ježiša živou scénou, kde jednotlivé úlohy budú stvárňovať skutoční ľudia. Sv. František si uvedomil, že ak majú ľudia príchodu Spasiteľa skutočne rozumieť, musí sa im priblížiť takým spôsobom, aby si aj ten najobyčajnejší človek mohol udalosť predstaviť.
Bohatý, láskavý a zbožný šľachtic Giovanni bez váhania ponúkol svoju pomoc. Venoval všetko úsilie tomu, aby zabezpečil všetko, čo si sv. František želal: stajňu, slamu, živého vola a osla. Úlohy Márie, Jozefa a pastierov hrali skutoční ľudia, ktorých vybrali sv. František a Giovanni. Nakoniec boli modlitby vypočuté, všetko bolo na správnom mieste a sv. František položil do jaslí nádhernú figurínu Ježiška v životnej veľkosti. Prichádzali veľké zástupy a na tvárach pútnikov bolo vidno veľkú radosť a úctu. Potom na scénu vystúpil sv. František, aby zaspieval evanjelium. Scénu zahalilo ticho. Bolo to ako by si ticho vyžiadal sám anjel. Z tejto prírodnej kazateľnice potom pokorný mních prosil svojich poslucháčov, aby zanechali nenávisť a pripravili vo svojich srdciach miesto pre slávu vianočného období. Davy spievali a historici označili tieto melódie za prvé vianočné koledy. Slávnosť vrcholila a veľká radosť naplnila srdcia všetkých prítomných. Sen obyčajného mnícha, jeho blahoslavených spoločníkov a azda i týchto zástupov sa stal skutočnosťou.
Historický vývoj vianočných koled a jasličkovej tradície
Spočiatku sa v tento deň slávil aj sviatok klaňania sa Troch kráľov, ktorý neskôr preložili na 6. januára. V priebehu histórie slávili veriaci vianočné sviatky so stále krajšou výzdobou. Jasličky a vianočný stromček tu majú hlavné miesto. Jasle sa spomínajú v Svätom písme v súvislosti s narodením Ježiša. Po prvý raz sú jasličky historicky podložené v Taliansku a Španielsku v polovici 16. storočia, o niečo neskôr sa objavili v južnom Nemecku. Po roku 1600 sa betlehemy rýchlo rozšírili a ľudia si ich začali aj vyrezávať a zostavovať. Vrchol umenia budovania betlehemov znamenal barok. Koncom 18. storočia sa tradícia jasličiek rozšírila po celom európskom kontinente.
Koledy ako také majú veľmi dávnu históriu, aj keď nehovoríme o koledách, aké poznáme dnes. O prvých koledách boli zmienky v Rímskej ríši, kedy sa koledy spievali ako oslavné piesne pri oslavách nového roka, nazývané latinským slovom calendae. Koledy začali byť spojené s kresťanstvom až v období stredoveku, kedy boli za koledy považované piesne s motívom narodenia Ježiša Krista. História tradičnej cirkevnej koledy, ako ju poznáme dnes, siaha do 13. storočia a za jej tvorcu bol považovaný sv. František z Assisi. Do Anglicka sa vianočné koledy v ich jazyku prvýkrát dostali v roku 1426, vďaka kňazovi Shropshire, Johnovi Awdlayovi. Tak vzniklo 25 kolied v anglickom jazyku, ktoré boli spievané skupinami osadníkov od domu k domu.
Práve tu pramení aj zvyk, ktorý sa neskôr rozšíril do iných krajín, kedy chodia deti v období Vianoc koledovať po susedných domoch, očakávajúc výslužku v podobe sladkostí, či koláčov. Mnoho melódii vianočných kolied je známych po celom svete a ich texty sú preložené do jazyka danej krajiny. Vianočné koledy môžu mať ľudový charakter, kedy ide o piesne, ktoré sa tradujú z pokolenia na pokolenie, alebo sú to umelé koledy, ktoré boli skomponované konkrétnym autorom. Dnes sa koledy spájajú prioritne s kresťanskou vierou, hoci pôvodne nemali kresťanský charakter. Často sa tiež môže stať, že nevieme identifikovať rozdiel medzi vianočnou piesňou a vianočnou koledou. Nejedná sa totiž o to isté. Vianočná koleda je druh vianočnej piesne viažuci sa výhradne k sviatku narodenia Ježiša Krista, na rozdiel od vianočných piesní, ktoré sú koncipované na širšie obdobie celých Vianoc.
Vo viacerých regiónoch Slovákov v Maďarsku sa koledníci ešte do druhej polovice 20. storočia tradične obchádzali po domoch, pričom spievať začínali pod oknami a po odspievaní piesne domáci odovzdávali nádielku alebo iné dary. Aj v iných regiónoch Slovenska sa zachovali špecifické miestne varianty a zvykové praktiky: od spievania pod oknami po obdržanie keramických alebo peňažných darov. Krajové rozdiely boli často prepojené s etnickou a jazykovou skladbou obyvateľov, pričom niektoré regióny uprednostňovali maďarské piesne, iné slovenské, podľa toho, kto deti koledoval a aké boli zvykové pravidlá.
Koledy dnes a ich význam pre kultúrne dedičstvo
Na Slovensku sa koledy objavujú najmä v predvianočnom a vianočnom období a sú súčasťou národného kultúrneho dedičstva. Predpokladá sa, že samotné koledy ako oslavné piesne majú pôvod v Rímskej ríši - calendae, no u Slovanov sa koledy často chápu ako ľudové piesne sprevádzajúce veľké cirkevné sviatky, najmä Vianoce. Bohatú tradíciu majú u Slovákov, Čechov, Ukrajincov, Rusov a Bulharov. Medzi najznámejšie svetové koléde patrí Tichá noc (Stille Nacht), ktorá vznikla v roku 1818 a bola preložená do mnohých jazykov sveta. Adeste Fideles (Oh Come, All Ye Faithful) a In Dulci Jubilo sú ďalšie staré kolédy s latinským pôvodom. Aj keď sa bežne rozlišuje medzi koledou a vianočnou piesňou, koleda je špecificky viazaná na narodenie Ježiša Krista a piesne k Vianociam majú širšie zameranie na celé obdobie sviatkov.
Koledy dnes napĺňajú spoločenský a emočný aspekt Vianoc: zbližujú rodiny, vytvárajú pocit spolupatričnosti a podporujú tradície, ktoré sa odovzdávajú generáciu na generáciu. Spievanie koled môže mať aj terapeutický efekt, pomáha znižovať stres a navodiť pokoj počas hektických sviatkov. Vianočné koledy sú často spievané v kostoloch, na verejných miestach, v rodinách a na trhoch, pričom ich texty často rozprávajú príbehy narodenia Krista, návštevy pastierov či príchodu troch kráľov.
Proroctvo sv. Františka z Assisi o znamení posledných čias
Najznámejšie motívy a texty vianočných koľad
Medzi najznámejšie texty patrí Tichá noc, ktorá sa stala ikonou svetovej koledovej tradície a prekladá sa do mnohých jazykov. Texty ako Adeste Fideles a In Dulci Jubilo sú tiež hlboko zakorenené v západnej kresťanskej kultúre. Na Slovensku je často vyzdvihovaná predovšetkým ako súčasť tradičného repertoáru, pričom v súčasnosti existujú aj moderné koledy a vinše, ktoré sa objavujú v detských predstaveniach a rodinných malých vystúpeniach.
Práve tradícia koľadových vinšov a žartovných predstavení, ktoré sa tradične vykonávali pod oknami a v domácnostiach, postupne prechádza do moderných foriem, kedy sa výslužky vyrovnávajú skôr symbolickým darom a dary majú rôznu podobu podľa regiónu.
- Koledy majú hlboký historický pôvod v Rímskej ríši a sú späté s kalendárnym oslavovaním nového roka.
- Živé betlehemy a popoludňajšie či večerné verejné vystúpenia Františka z Assisi významne formovali koledy a jasličky.
- Jasličky ako výjav narodenia sú symbolom obživy a duchovného prepojenia s chlebom a každodenným životom spoločnosti.
- Slovensko a regióny strednej Európy majú bohatú tradíciu koľadových piesní, ktoré sa líšia podľa etnickej a jazykovej príslušnosti obyvateľov.
Vianočné koledy dnes zostávajú nositeľmi kultúrneho a duchovného významu Vianoc, a ich počúvanie či spievanie pomáha uchovať tradície pre ďalšie generácie. Ich účinok na emocionálnu pohodu, pocit spolupatričnosti a spoločenskú súdržnosť je známy a často riešený aj v modro-čiernych alebo mlčaniach v každom regióne.
tags: #vitaj #o #jezisko #narodeny #v #jaslickach