V súčasnosti, keď sa spoločnosť čoraz viac zaoberá otázkami rovnosti a práv menšín, téma adopcie detí homosexuálnymi pármi vyvoláva vášnivé diskusie a názorové rozpory. Na Slovensku, podobne ako v mnohých iných krajinách, je táto otázka predmetom intenzívneho záujmu verejnosti, politikov a odborníkov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, analyzovať právny rámec, spoločenské postoje a možné budúce výzvy, ktoré s adopciou detí homosexuálnymi pármi súvisia.
Súčasný právny stav na Slovensku
Na Slovensku adopciu definuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorý hovorí o rovnakom vzťahu medzi osvojiteľom a osvojencom ako medzi biologickými rodičmi a takisto o zodpovednosti, právach a povinnostiach ako rodičia. Zákon o rodine uvádza, že ako spoločné dieťa si môžu maloletého osvojiť len manželia. Manželstvo je však na Slovensku pre homosexuálov zatiaľ stále veľmi vzdialenou inštitúciou, keďže Ústava Slovenskej republiky definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy.
Slovenskí gejovia a lesby majú dnes zhruba rovnaké práva ako českí homosexuáli, ktorí nežijú v registrovanom partnerstve. „Na Slovensku si aj gejovia a lesby smú adoptovať dieťa, ale len ako jednotlivci. Ak sa o takéto dieťa starajú ako pár, rodičom dieťaťa nemôžu byť obaja - druhému partnerovi osvojenie dieťaťa nepovolia.
Zákon o rodine preferuje osvojenie dieťaťa do štandardnej úplnej rodiny tvorenej dvomi manželmi. Za cieľ právnej úpravy môžeme teda považovať, aby sa osvojením vytvoril klasický model - otec, matka, dieťa (viac detí) a len v nevyhnutnom prípade môže vzniknúť menej klasický (ale v praxi existujúci) model osamelého rodiča a dieťaťa.
Gejovia a lesby si môžu deti osvojiť ako jednotlivci. Na orientáciu ich úrady pýtať nemôžu. Adopcie detí homosexuálmi, pred ktorými chcú chrániť spoločnosť organizátori sobotného referenda, sú na Slovensku možné už roky. A naďalej aj budú bez ohľadu na to, či referendum bude úspešné alebo nie. Ako je to možné? Jednoducho - zákony nijako neriešia sexuálnu orientáciu budúcich adoptívnych rodičov či rodiča. Ak teda gej či lesba požiadajú o osvojenie dieťaťa ako jednotlivci, teda ako takzvané osamelé osoby, úrady ich orientáciu skúmať ďalej nemôžu. „Je to totiž súčasť identity, s ktorou sa človek rodí,“ vysvetľuje právnička Janka Debrecéniová.
Koľko detí je dnes vo výchove homosexuálov - jednotlivcov či párov je však zatiaľ na Slovensku tajomstvom. „Oficiálne počty nemáme. Napriek tomu, že striktný zákaz adopcií homosexuálmi neexistuje, absolvovať proces súvisiaci s osvojením je pre menšinu rovnako ťažké ako pre iných. Ak nie ešte ťažšie. Po podaní žiadosti o zapísanie do zoznamu čakateľov či predložení potrebných dokladov musia rátať s návštevami sociálnych pracovníkov. Tí budú skúmať ich bytové či rodinné pomery. Čaká ich aj prípravný proces so psychológmi či inými odborníkmi. Môžu ho absolvovať priamo u psychológa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo u akreditovaných inštitúcií. Zatajiť partnera rovnakého pohlavia či svoju orientáciu pritom nie je vždy možné. „Vtedy všetko záleží viac-menej na ľuďoch, ktorí daného žiadateľa posudzujú. Samozrejme, orientácia ako oficiálny dôvod zamietnutia žiadosti by neobstála,“ vraví právnička Daniela Gemerská, ktorá v minulosti pôsobila v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva.
To, že nejde len o teoretickú medzeru v zákone a slovenskí homosexuáli vychovávajú deti už v súčasnosti, potvrdzujú aj oslovení odborníci. Gemerská si spomína aj na prípad, keď dve lesby pred sociálnymi pracovníkmi priznali vzťah a napriek tomu dieťa dostali. Podľa Kuruca je pritom záujem o adopcie detí nielen medzi homosexuálnymi ženami, ale aj mužmi. Napriek tomu, že homosexuáli sa dostávajú k deťom aj dnes, práva takéhoto páru sú obmedzené. Zákonným zástupcom je totiž len ten z nich, ktorý o adopciu dieťaťa požiadal ako jednotlivec. A práve o tom je aj druhá referendová otázka, ktorú navrhla Aliancia za rodinu.
Historický vývoj právnej úpravy
Zaujímavý je historický vývoj tejto právnej úpravy, najmä po prijatí prvých rodinnoprávnych kódexov. Zákon č. 265/1949 Zb. Na základe vtedajšej právnej úpravy teda neexistovala možnosť, aby osvojiteľ nebol v manželskom zväzku. K zmene tohto ustanovenia došlo na základe zákona č. 15/1958 Zb., kedy bol do § 68 doplnený odsek 4 v tomto znení: Ak je osvojiteľom manžel (druh) jedného z rodičov osvojencových, nedotýka sa osvojenie vzťahov medzi osvojencom a týmto rodičom i jeho príbuznými.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa vlastne nestala žiadna legislatívna zmena, pretože tento text sa týka právnych následkov osvojenia manželom rodiča dieťaťa. Ale v zátvorke je okrem manžela uvedený aj druh. Zákon teda jednoznačne počítal s tým, že dieťa môže byť osvojené aj len mužom, ktorý nie je manželom matky, ale žije s ňou v druhovskom pomere. Toto však bolo možné vysloviť len v prípade zrušiteľného osvojenia, čiže takého, pri ktorom sa osvojiteľ nezapisoval do matriky na miesto rodiča dieťaťa a rozsudkom vznikali práva a povinnosti z osvojenia len medzi ním a dieťaťom. Nie medzi príbuznými osvojiteľa a dieťaťom. Tento druh osvojenia bol na Slovensku zrušený prijatím zákona č. 36/2005 Z. z.
Súdy v období účinnosti „prvého“ rodinného zákona jednoznačne preferovali osvojovanie detí do úplnej rodiny, keď bolo napríklad judikované, že prvoradým spoločenským účelom osvojenia je zabezpečiť osvojencovi riadnu výchovu v rodine. Preto v prípade, ak jeden z manželov, ktorí hodlali dieťa osvojiť, počas konania zomrel, súd sa musí zaoberať tým, do akej miery môže byť tento účel splnený po smrti tohto manžela. K podobnému výsledku dospel NS tiež v otázke nevhodnosti osvojenia pre dieťa ak nebol splnený základný účel osvojenia, ktorým je nahradiť maloletému dieťaťu chýbajúce rodinné prostredie… Tak je to najmä v prípade, keď osvojiteľ, ktorý je druhým manželom matky dieťaťa, nežije s matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti a dieťa je vychovávané v rodinnom prostredí svojej matky, resp. jej rodičov.
Aj na túto judikatúru nadviazal svojim textom „nový“ zákon o rodine, ktorý bol prijatý pod číslom 94/1963 Zb. V prijatom znení § 74 ods. 2 potvrdil, že nezrušiteľne môžu naďalej dieťa osvojiť buď len manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s rodičom dieťaťa v manželstve. Znova sa teda predpokladalo len osvojovanie detí do úplnej rodiny. Okrem tohto bolo v § 66 ešte zdôraznené, že ako spoločné dieťa môžu osvojiť len manželia. Pri zrušiteľnom osvojení zostala možnosť, že bude osvojiteľom len jeden z manželov, ale osvojiť mohol len, ak dal druhý manžel súhlas. Súhlas sa nevyžadoval, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak zadováženie jeho súhlasu bolo spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Aj v tomto prípade však bolo dieťa (hoci len reálne, nie právne) začlenené do úplnej rodiny.
Zákonodarca dospel k záveru, že výnimočne môže takto osvojiť aj osamelá osoba, ak sú inak predpoklady, že toto osvojenie bude plniť svoje spoločenské poslanie. V takom prípade súd tiež rozhodne, aby sa z matriky vypustil zápis o druhom rodičovi dieťaťa.
Medzinárodné porovnanie
Možnosť adopcie dieťaťa iným než heterosexuálnym párom majú v Európe napríklad Belgičania, Dáni, Španieli či Švédi. Naši západní susedia Česi sú známejší liberálnejšími postojmi ku LGBTI komunite v porovnaní so Slovenskom. Česká republika zaviedla registrované partnerstvo aj pre osoby rovnakého pohlavia ešte v roku 2001. Z prieskumu uskutočneného v roku 2019 vyplýva, že až 75 % Čechov podporuje registrované partnerstvo, 47 % je aj za manželský zväzok homosexuálov, 47 % je za adopciu detí homosexuálmi a 60 % si myslí, že homosexuáli by mali mať možnosť adoptovať dieťa svojho partnera.
Je úplne nemožné v rozsahu jedného článku opísať celý kontext európskych právnych úprav, súvisiacich so skupinami osvojiteľov. EU má v súčasnosti 28 členov. Manželstvo pre osoby rovnakého pohlavia umožňuje uzavrieť dvanásť z nich. Päť krajín pozná pre tieto zväzky pojem registrované partnerstvo. Ostatných 11 krajín (medzi nimi aj Slovensko) žiadny takýto zväzok nelegitimizovalo.
Na Slovensku má spomedzi práv pre LGBTI+ komunity najmenšiu podporu možnosť adopcie detí pre páry rovnakého pohlavia. Podporilo ju 27 percent respondentov. Približne pätina, 21 percent, je síce za možnosť adopcie detí pre páry, ktoré uzavreli životné partnerstvo, avšak podľa nich by sa mala táto možnosť týkať len párov opačného pohlavia. Životné partnerstvá pre všetky páry bez rozdielu pohlavia podporuje 37 percent opýtaných.
Desaťtisíc ľudí na PRIDE nie je málo. Nastal posun v myslení Slovákov? „Určite. Spôsobilo to viacero faktorov. Mladí ľudia sú otvorenejší voči LGBTI komunite. Je to spôsobené tiež tým, že aj samotní ľudia z komunity sú otvorenejší, menia sa teda postoje v rodine, škole, spoločnosti,“ povedal pre Refresher výkonný riaditeľ Inakosti a organizátor PRIDE Martin Macko.
Argumenty pre a proti adopcii
Zástancovia adopcie deťmi homosexuálnymi pármi argumentujú tým, že sexuálna orientácia rodičov nemá vplyv na ich schopnosť poskytnúť dieťaťu lásku, starostlivosť a stabilné rodinné prostredie. Poukazujú na výskumy, ktoré nepotvrdili negatívny vplyv výchovy v homosexuálnych rodinách na vývoj detí.
Odporcovia adopcie deťmi homosexuálnymi pármi vyjadrujú obavy o vývoj a psychickú pohodu detí vyrastajúcich v takýchto rodinách. Argumentujú tradičným chápaním rodiny ako zväzku muža a ženy a zdôrazňujú, že dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj prítomnosť oboch rodičovských vzorov - mužského aj ženského. Jozef Mikloško uviedol, že homosexuálny pár nie je schopný naplniť spomínané potreby dieťaťa. Adopcia dieťaťa je podľa jeho slov „v prvom rade odpoveďou na potrebu a právo dieťaťa vyrastať v rodine“. Zároveň dodal, že adopcia homosexuálnym párom dieťaťu právo na otca a matku definitívne odoberá.
Všetci zástancovia referendovej otázky o zákaze adopcií detí homosexuálmi argumentujú, že to je absolútne nezdravé prostredie, že tie deti ak budú vyrastať v homo prostredí, sa stanú homo. Kde je preukázané že to deťom BUDE škodiť, alebo škodí vyrastať v homo rodine? Nie je to choroba a nemá prenosovú cestu.. a že ak budú vidieť lásku rovnakého pohlavia , tak aj oni ju začnú praktikovať?? NO NIE.. lebo VŠETCI HOMO vyrástli v HETERO rodinách .. videli lásku rôzneho pohlavia a predstav si NEZAČALI ju praktikovať,lebo sa to na nich nenalepilo. Lebo oni boli HOMO od prírody.. a tak sa nemohli začať správať podľa svojich hetero rodičov.. Ak to funguje takto, tak to bude fungovať presne rovnako aj v opačnom prípade.. žiaden heterosexuál sa nestane homo len preto, že bude vyrastať v takej rodine.. to je jasné každému kto má rozum.. lebo ak by to takto nefungovalo.. tak by sa nemali kde vziať tí homoexuáli.. lebo všetci vyrástli v hetero rodinách a podľa vašej logiky by museli byť zákonite hetero.. a nie sú.. to je dostatočný dôkaz o nepravdivosti vašich tvrdení..
Samozrejme , sú medzi homosexuálmi aj jedinci , čo tú homosexualitu prevádzkujú ako živnosť.. ale takých je medzi heterosexuálmi neporovnateľne viac.. A predsa pri adopciách máme selekciu, komu áno aj pri heterosexuálnych pároch.. a aj tak sa to občas nepodarí… Neustále máme informácie, že v heterosexuálnych rodinách otčim zneužíval svoju nevlastnú dcéru…. a vy idete tvrdiť že pri homosexuálnych pároch by to bolo pri všetkých?? Nie..
Vidíme, že počet sobášov neustále klesá, a počet rozvodov? V roku 2003 bolo rozvedených 41,2 manželstiev na 100 uzatvorených, v roku 2013 už 42,9 na 100 uzatvorených. Tu by sa mala Aliancia za rodinu angažovať najviac a nie pri adopciách pár jedincov či desiatok detí, lebo v domovoch ich máme okolo 4500. Rodiny sa rozpadajú a vôbec to nie je pre toleranciu k Inakosti. Mimomanželských detí neustále pribúda, počet rozpadnutých rodín rastie. TOTO by mala byť agenda Aliancie za rodinu, nie vyvolávanie diskriminácie pri adopciách pre sexuálnu orientáciu. Tá by sa týkala asi len 10-20 detí ročne ( v roku 2013 bolo adoptovaných celkom 176 detí na celom Slovenku), to čo som načrtol sa dotýka TISÍCOK detí ročne. Kde má tá Aliancia svoje priority?? Myslím si, že to bude len draho zaplatená predvolebná kampaň „súdruha“ ktorý si založí svoju stranu hned ako by bolo referendum aspoň trošku úspešné. Ide len o zviditeľnenie jedincov a v žiadnom prípade neje o ochranu detí a rodiny. P.S.: článok 21 Európskej charty základných práv zakazuje diskrimináciu z dôvodu sexuálnej orientácie.
21. Nediskriminácia 1. P.S.2: Iveta Radičová na referendum nepôjde.. “ Máme veľké prekážky v procese adopcií, aj keď sme zmenili podmienku, že kedysi stačilo poslať pohľadnicu na prejavenie záujmu biologického rodiča o dieťa na jednu návštevu za pol roka,“ povedala s tým, že je to stále príliš slabá podmienka na prejav záujmu biologického rodiča o dieťa. Preto máme málo právne voľných detí na adopciu. Upozornila, že záujem manželov o adopciu je podstatne väčší ako máme k dispozícii právne voľných detí. Uverejnené: štvrtok, 29.
Rozhodovacia činnosť ESĽP
Podobný prípad už riešil ESĽP v roku 1999 (Salgueiro de Silva Mouta proti Portugalsku), keď rozhodoval o sťažnosti muža, ktorému portugalský súd odmietol zveriť dcéru do starostlivosti z dôvodu jeho sexuálnej orientácie. Sťažovateľ namietal porušenie článku 8 v spojení s článkom 14 Európskeho dohovoru a namietal aj skutočnosť, že v rozpore s čl. 8 ho portugalský súd nútil k skrývaniu jeho sexuálnej orientácie pred dcérou. Rozhodnutie konštatovalo, že odmietnutie zveriť dieťa do starostlivosti otca z dôvodu jeho homosexuálnej orientácie predstavuje porušenie zákazu diskriminácie v súvislosti s právom na rodinný život.
„Keď som vypisovala na úrade práce dokumenty, pracovníčka sa ma v náznakoch pýtala na moju orientáciu. Adoptovala si dve dievčatá, žije s nimi na dedine na strednom Slovensku. Sú v puberte a majú vážne poruchy správania. „To odlúčenie počas prvého roka a pol nikdy nedobehnete,“ hovorí. Podobne odpovedala aj Miriam z dediny pri Bratislave, ktorej sa pýtali, aký bude mať dieťa mužský vzor. Povedala, že babku aj dedka, s ktorými žije v jednom dome. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) to vysvetľuje tak, že podľa zákona o rodine hľadajú deťom prioritne matku aj otca. Hoci aj osamelú osobu zapíšu do poradovníka, „poradie žiadateľov sa môže zmeniť, ak je to v záujme dieťaťa“. V roku 2013 si osvojilo dieťa 156 manželov a iba 17 jednotlivcov. Koľko z nich bolo mužov a koľko žien, UPSVaR nevie povedať. UPSVaR tvrdí, že žiadatelia homosexuálnu orientáciu netaja. „Na otázku, či homosexualita zohráva úlohu pri posudzovaní spôsobilosti záujemcu vykonávať pestúnsku starostlivosť alebo osvojenie, uvádzame, že ide o skutočnosť, ktorú treba brať do úvahy, ale na základe len tejto samotnej skutočnosti nemožno takúto osobu vylúčiť z procesu náhradnej starostlivosti.
Možnosti vzniku rodiny s homosexuálnym párom a dieťaťom
Fakticky existujú dve možnosti vzniku takejto rodiny. Prvá možnosť je, že rodič dieťaťa (ktoré má zverené alebo o ktoré sa prakticky stará bez rozhodnutia súdu) začne žiť so svojim lesbickým/gay partnerom. O zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a o zmene rozhodnutia rozhoduje vždy súd.
Druhá možnosť vzniku takejto rodiny je, že si jeden z partnerov osvojí dieťa ako osamelá osoba, pričom sa vymaže zápis o druhom rodičovi z matriky. Vzniká teda problém, či za osamelú osobu možno považovať len osobu, ktorá žije sama v domácnosti, alebo to môže byť aj niekto, kto žije s partnerom/partnerkou, ktorí nebudú osvojiteľmi. K tejto otázke zatiaľ súdy stanovisko nezaujali. Pokiaľ by ale vyšlo najavo, že budúci osvojiteľ zdieľa domácnosť s inou osobou (bez ohľadu na pohlavie, resp. príbuzenský či iný pomer), posudzuje sa táto osoba a jej správanie podľa § 98 ZR pri rozhodovaní o tom, či sú hmotnoprávne predpoklady osvojenia splnené alebo nie.
Umelé oplodnenie. Útoky na lesby ju tak ročúlili, že sa jej ozvala. Svoj príbeh už porozprávala trom médiám - Trendu, SME a Denníku N. K zverejneniu identity primala aj svoju partnerku Katarínu, ktorá v Partizánskom pracuje ako učiteľka. Na Slovensku ich oplodniť odmietli. Riaditeľ kliniky umelého oplodnenia Iscare v Bratislave Oktavian Kuchárik vysvetľuje, že osamelú ženu podľa zákona oplodniť nemôžu. No zároveň neskúmajú, či sú páry zosobášené. Ak si teda lesba nájde kamaráta, môže s ním prísť. Zvyknú to robiť tak, že sa potom o dieťa starajú striedavo - chvíľu je u mám, chvíľu u otcov. Jedna štvorica tak žije v Banskej Bystrici. Dieťa sa im narodilo len pred pár mesiacmi. „Asi dve tretiny párov nie sú zosobášené,“ hovorí Kuchárik. Umelé oplodnenie hradia poisťovne párom, ktoré donesú od gynekológa potvrdenie, že sa im nepodarilo počať dieťa prirodzenou cestou. Lesba s predstieraným kamarátom by ho mohla získať iba podvodom. Po umelom oplodnení sa u nás rodí asi jedno percento zo všetkých narodených detí, vo svete je to tri až päť percent. Je to aj preto, že poisťovne schvaľujú viac pokusov. U nás sú to tri, v Česku štyri. A hoci je v Česku uzákonené registrované partnerstvo osôb rovnakého pohlavia, poisťovňa by lesbe nepreplatila umelé oplodnenie ani tam. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) očakáva, že v roku 2050 bude až 70 percent detí z umelého oplodnenia. V dôsledku zlého stravovania, oblečenia, stresu, spôsobu života sú muži stále častejšie neplodní. „Chýba im adrenalín a netvorí sa im testosterón. Nohavice majú príliš tesné, a pritom semenníky nie sú oddelené od tela náhodou. Reprodukčné kliniky podľa neho majú pred sebou veľkú budúcnosť. „Ak sa dvaja ľudia rozhodnú, že chcú mať dieťa, neexistuje pre nich väčší stres ako to, keď ho nemajú. Myslím si, že dieťa potrebuje najmä prostredie, kde bude vedieť, že ho niekto miluje. Genetika je dnes jednoznačná: keď plod vzniká, nemá žiadnuexualitu. Podľa toho, aký chromozóm prevýši, taký jedinec sa z neho vyvinie. Oktavian Kuchárik z reprodukčného centra. Ľubica s Katkou nechceli na slovenskej klinike klamať a nechceli ani prísť s kamarátom, ktorý by bol potom doživotne oficiálnym otcom ich dieťaťa. „Určite to bolo drahšie ako 1100 eur,“ hovorí Ľubica. Hoci ona je tá, ktorá ešte nerodila (Katka má dve deti z prvého manželstva), nechcela rodiť ani teraz. No hľadali darcu, ktorý sa na ňu trochu podobá - blondiak s modrými očami, vysoký. S mužom sa niekoľkokrát stretli, posielali ho na testy. Poznajú iba jeho krstné meno. Druhú mamu volá Olívia Ľubka. Vyšlo to na prvý pokus. Daroval im ejakulát, ktorý Ľubica pomocou striekačky vstrekla Katke do pošvy. „Ak bola zdravotná sestra, tak to mohlo vyjsť. Dvojročná Olívia sa na Ľubicu naozaj trochu podobá, pozornosť novinárov si užíva, iba vykakať do plienky sa ide do svojej izby, aby ju nikto nevidel. Milé sú aj dve pubertiačky z prvého manželstva. Staršia z nich chodí brániť homosexuálov aj na besedy do kostola v Partizánskom pred birmovkou. Hľadali darcu, ktorý sa podobá na Ľubicu. Lesby síce majú dieťa, no Ľubica mu na papieri nie je nikým. Ak by sa Katke niečo stalo, nemusela by ho dostať. Riaditeľ Iscare hovorí, že veľa lesieb chodí na umelé oplodnenie do zahraničia. „V Španielsku sú kliniky, ktoré sa špecializujú len na takéto klientky.“ To je aj prípad dvoch žien z Trenčína. Majú spolu už druhé dieťa.
Chceli by ste mať deti? Martin (32): „S partnerom som šiesty rok a zatiaľ nám stačí baby boom v našom okolí. Stále viac tradičných a netradičných rodín sa však na nás obracia s prosbou o babysitting. Ale kedže môj priateľ nemá rád úplne malé deti, tak odmietame. Priznám sa, že v tom, či chcem dieťa, nemám jasno. Radoslav (29): „Hoci osobne alebo vzdialene poznám desiatky gejov, nevšimol som si, že by deti boli témou. Jednoducho to v ich mentálnom svete nefunguje. Na druhej strane som intenzívne v kontakte so zahraničím, môj priateľ je Brit a on práve vždy plánoval mať manžela, deti. To, čo som ja okamžite z hlavy vylúčil ako nemožné, on bral ako samozrejmosť. Až po rokoch som tak vďaka nemu tútu tému vôbec znovuobjavil a začal som uvažovať, že je to možnosť - hoci skôr v zahraničí. Milan (37): „So svojím frajerom som 14 rokov. Rozprávali sme sa spolu viackrát o dieťati. Niekedy by sme chceli mať dieťa, hoci nie hneď. Partnera to ešte ‚nechytilo‘, mňa hej. On je o 7 rokov mladší, tak to naňho tiež raz príde. Boli by sme iste skvelí rodičia. A keď nie, tak budeme aspoň skvelí krstní rodičia. Iste by bolo lepšie, keby sme boli biologickí otcovia. No ťažko si viem predstaviť ženu, ktorá by sa chcela vzdať dieťaťa. A zatiaľ ešte nie som Elton John. Takže reálnejšia je skôr možnosť adopcie osamelou osobou, ale tu by som zas bol nútený klamať, čo by som nerád. Peter (40): „Nikdy nám to nenapadlo. Neviem, či je to preto, že nám netikajú biologické hodiny alebo sa venujeme vlastnej práci. Venujem sa svojim synovcom. Nemyslím si, že to súvisí s mojou orientáciou - niektorí ľudia proste deti mať nechcú. Ani nepoznám gejov, ktorí by deti chceli, na rozdiel od lesbických párov. Minulý rok som sa stretol s kolegom, ktorý je Ír a ktorému sa v manželstve narodilo druhé dieťa. Spýtal sa ma, či mám deti, a povedal som, že nie, že som gej. A on sa na mňa prekvapene pozrel s otázkou, ako to s tým súvisí. Vladimír (37): „Zvažujeme možnosť, že využijeme náhradnú nositeľku, čo je bežný spôsob v zahraničí, a preto intenzívne uvažujeme o odchode zo Slovenska.
Adopcia pármi rovnakého pohlavia
Budúce výzvy a perspektívy
Téma adopcie detí homosexuálnymi pármi na Slovensku je komplexná a vyžaduje si otvorenú a konštruktívnu diskusiu. Je potrebné zohľadniť právne, spoločenské a etické aspekty tejto problematiky, ako aj názory všetkých zainteresovaných strán.
V budúcnosti je možné očakávať ďalšie pokusy o zmenu legislatívy, ktorá by umožnila registrované partnerstvá alebo manželstvá osôb rovnakého pohlavia, a tým aj spoločnú adopciu detí.