Bolesť hlavy je jedným z najčastejších zdravotných problémov, s ktorým sa stretávame v každodennom živote. Môže mať rôzne príčiny, intenzitu aj lokalizáciu - niektoré bolesti sa sústreďujú v oblasti čela, iné zas v týlnych partiách či na spánkoch. Práve miesto, kde pociťujeme bolesť, nám môže pomôcť lepšie pochopiť jej príčinu a vybrať najvhodnejšiu liečbu. V tomto článku vám prinášame komplexný prehľad o tom, aké typy bolesti hlavy existujú podľa miesta ich výskytu a aké účinné spôsoby liečby a prevencie môžete vyskúšať. Či už zápasíte s napätím, migrénou alebo inými typmi bolesti, pomôžeme vám nájsť cestu k úľave.
Aké sú príčiny bolesti hlavy?
Príčiny bolesti hlavy možno rozdeliť do dvoch hlavných skupín: primárne (keď bolesť hlavy je samotným ochorením) a sekundárne (keď je príznakom iného zdravotného problému). Porozumenie týmto príčinám je kľúčom k účinnej liečbe aj prevencii.
Primárne bolesti hlavy vznikajú bez iného identifikovateľného ochorenia. Patrí sem najmä tenzná bolesť hlavy, migréna a cluster headache. Tenzná bolesť hlavy je najčastejšia - býva tupá, tlaková, obojstranná a súvisí so stresom, únavou, napätím krčných a šijových svalov. Migréna je záchvatovitá, často jednostranná, pulzujúca, spojená s nevoľnosťou, zvracaním a citlivosťou na svetlo a hluk. Cluster headache sa vyznačuje extrémne silnou jednostrannou bolesťou v okolí oka, ktorá prichádza v sériách - často v noci - a býva spojená s autonómnymi príznakmi ako slzenie alebo upchatý nos.
Sekundárne bolesti hlavy vznikajú ako dôsledok iného ochorenia. Môže ísť o infekcie (chrípka, covid, zápal dutín, meningitída), poranenia hlavy, problémy s chrbticou, vysoký alebo nízky krvný tlak, poruchy zraku (nesprávne okuliare, neodhalený astigmatizmus), problémy so zubami alebo čeľustným kĺbom, hormonálne zmeny (napr. počas menštruácie alebo tehotenstva), intoxikácie (alkohol, lieky) či dokonca nádory mozgu.
Bolesť hlavy môže byť tiež dôsledkom nedostatku spánku, dehydratácie, vynechania kofeínu alebo nadmerného užívania analgetík (tzv. rebound headache). V mnohých prípadoch vzniká bolesť hlavy ako kombinácia viacerých faktorov: fyzických, psychických aj environmentálnych. Preto je dôležité všímať si okolnosti jej výskytu, lokalizáciu, charakter, trvanie a to, čo ju zlepšuje alebo zhoršuje. Takýto profil pomáha lekárovi určiť správnu diagnózu a nastaviť vhodnú liečbu.
Typy bolesti hlavy
Typy bolesti hlavy možno rozdeliť podľa ich pôvodu, charakteru a lokalizácie. Niektoré sú časté a neškodné, iné si vyžadujú odbornú pozornosť. Tu je stručný a výstižný prehľad:
Primárne bolesti hlavy
Vznikajú samostatne, nie sú spôsobené inou chorobou.
- Tenzná bolesť hlavy
Najčastejší typ bolesti hlavy.
Charakter: tupá, tlaková bolesť - akoby ste mali na hlave stiahnutý pás.
Lokalizácia: obojstranná - čelo, zátylok, temeno.
Trvanie: od 30 minút do niekoľkých dní.
Spúšťače: stres, psychická únava, zlé držanie tela, preťažené krčné svaly. - Migréna
Charakter: pulzujúca, stredne silná až veľmi silná bolesť, najčastejšie na jednej strane hlavy.
Sprievodné príznaky: nevoľnosť, vracanie, citlivosť na svetlo, hluk alebo pachy.
Trvanie: 4 až 72 hodín.
Typy:
Migréna bez aury - bolesť prichádza náhle.
Migréna s aurou - pred bolesťou sa objavujú zrakové alebo senzorické poruchy (napr. záblesky, tŕpnutie). - Klastrová (hromadná) bolesť hlavy
Menej častá, ale extrémne intenzívna.
Charakter: ostrá, pálivá bolesť v okolí jedného oka.
Trvanie: 15 minút až 3 hodiny, záchvaty sa môžu opakovať denne počas niekoľkých týždňov.
Sprievodné znaky: slzenie oka, upchatý nos, potenie na čele - vždy na postihnutej strane.
Sekundárne bolesti hlavy
Sekundárne bolesti hlavy sú príznakom iného zdravotného problému - napríklad infekcie, úrazu, vysokého tlaku, zápalu dutín alebo nádoru. Ich charakter býva variabilný a dôležité je odhaliť ich príčinu čo najskôr.
Bolesť hlavy na čele a v oblasti očí: keď migréna či sinusitída udierajú
Bolesť hlavy lokalizovaná na čele a v oblasti očí patrí medzi najčastejšie sťažnosti pacientov. Môže byť mierna, tupá a pretrvávajúca, alebo ostrá a záchvatovitá. Najčastejšie ide o dve hlavné príčiny: migrénu alebo zápal prínosových dutín (sinusitídu). Hoci môžu mať podobnú lokalizáciu, líšia sa v charaktere, sprievodných príznakoch aj v prístupe k liečbe.
Migréna sa často prejavuje ako pulzujúca, silná bolesť na jednej strane čela, niekedy aj za okom. Zvyčajne ju sprevádza nevoľnosť, vracanie, citlivosť na svetlo, hluk a pachy. U niektorých ľudí predchádza záchvatu tzv. aura - poruchy videnia alebo brnenie. Bolesť sa zhoršuje pohybom, hlukom alebo jasným svetlom, a chorý často potrebuje ticho, tmu a odpočinok. Spúšťačom migrény môže byť stres, vynechanie jedla, hormonálne zmeny, prudké pachy, niektoré potraviny či nedostatok spánku.
Naopak, pri sinusitíde ide o tupú, tlakovo nepríjemnú bolesť v oblasti čela, koreňa nosa alebo za očami, často obojstranne. Zhoršuje sa pri predklone, pri kašľaní alebo ráno po zobudení. Typickými príznakmi sú upchatý nos, hustý výtok (často žltý alebo zelený), tlak v tvári a niekedy zvýšená teplota. Bolesť je následkom zápalu a opuchu sliznice dutín, čo spôsobuje zvýšený tlak v uzavretom priestore.
Kým migréna si vyžaduje ticho, pokoj a často špecifickú medikáciu (triptány, analgetiká, antiemetiká), liečba sinusitídy sa zameriava na odstránenie zápalu - pomocou nosových sprejov, inhalácií, niekedy antibiotík a dostatočnej hydratácie. Pomáha aj preplachovanie nosa fyziologickým roztokom či para.
Rozlíšiť medzi týmito dvoma príčinami je kľúčové, pretože ich liečba je úplne odlišná. Dôležitý je priebeh, sprievodné príznaky a reakcia na lieky.
Pulzovanie a bolesť spánkov: ako rozlíšiť chronickú tenznú bolesť
Bolesť v oblasti spánkov môže mať rôzny charakter - od mierneho tlaku až po pulzujúcu, vyčerpávajúcu bolesť. Mnohí si ju automaticky spájajú s migrénou, no často ide o inú, menej známu typ bolesti: chronickú tenznú bolesť hlavy. Práve jej rozpoznanie býva kľúčové pre zlepšenie kvality života a zvolenie správnej liečby.
Chronická tenzná bolesť hlavy patrí medzi najčastejšie typy bolestí, no mnohí ju mylne považujú za migrénu. Bolesť býva obojstranná, mierna až stredne silná, má tupý, tlakový charakter - ako by ste mali na hlave pevne stiahnutý pás. Na rozdiel od migrény však zvyčajne nie je sprevádzaná nevoľnosťou, zvracaním, ani výraznou citlivosťou na svetlo a zvuk. Môže však spôsobovať únavu, podráždenosť a celkový pokles výkonnosti.
Pri chronickej forme sa bolesť vyskytuje viac ako 15 dní v mesiaci po dobu aspoň troch mesiacov. Objavuje sa najmä popoludní alebo večer a postupne sa zintenzívňuje, často v súvislosti s dlhodobým stresom, napätím vo svaloch krku a ramien, nedostatkom spánku či jednostranným zaťažením (napr. sedením pri počítači).
Na rozdiel od migrény nie je pri tenznej bolesti fyzická aktivita zhoršujúcim faktorom, a práve to môže pomôcť pri odlíšení. Kým migrénik vyhľadáva ticho a tmu, človek s tenznou bolesťou často pokračuje v bežnej činnosti, aj keď s diskomfortom.
Liečba chronickej tenznej bolesti si vyžaduje komplexný prístup - úľavu môže priniesť úprava životného štýlu, pravidelný pohyb, kvalitný spánok, relaxačné techniky či fyzioterapia. Pri dlhodobejších ťažkostiach lekár zváži preventívnu liečbu, niekedy aj pomoc psychológa pri zvládaní stresu.
Bolesť hlavy na temene - stres, krčná chrbtica alebo niečo vážnejšie?
Bolesť hlavy na temene je častým problémom, ktorý môže ovplyvniť každodenný život a kvalitu života. Je dôležité si uvedomiť, že príčiny tejto bolesti môžu byť rozmanité a zahŕňa nielen jednoducho zvládnuteľné faktory, ale aj vážnejšie zdravotné stavy. Preto je pri dlhodobej alebo veľmi intenzívnej bolesti vhodné vyhľadať odbornú lekársku pomoc na dôsledné vyšetrenie.
Najčastejšou príčinou je stres a svalové napätie, najmä v oblasti krčnej chrbtice a trapézových svalov. Tenzná bolesť hlavy sa často rozlieva smerom od šije nahor na temeno, je tupá, tlaková, nie pulzujúca. Pacient ju opisuje ako pocit ťažoby, tlaku alebo ako „helmu“ na hlave. Bolesť môže trvať hodiny až dni, nezhoršuje sa pohybom a nebýva sprevádzaná nevoľnosťou. Často vzniká po dlhom sedení, zlom držaní tela alebo psychickom napätí. Pomáha oddych, strečing šije, fyzioterapia, uvoľňovacie techniky a dostatok spánku.
Ďalším častým dôvodom je krčná chrbtica. Bolesť vychádzajúca z krčných svalov, kĺbov alebo stavcov sa môže šíriť do temena - ide o tzv. cervikogénnu bolesť hlavy. Je často jednostranná, spojená s obmedzenou pohyblivosťou krku a zhoršuje sa pri otočení hlavy, dlhom statickom sede alebo po prebudení. V tomto prípade je kľúčová úprava držania tela, cielený pohyb a liečba krčného úseku chrbtice.
V zriedkavejších prípadoch môže bolesť temena signalizovať vysoký krvný tlak - obzvlášť ak sa objavuje ráno, je pulzujúca, a pridružuje sa závrat alebo hučanie v ušiach. Rovnako môže ísť o známku zvýšeného vnútrolebečného tlaku, napríklad pri nádore, krvácaní alebo hydrocefale. Takáto bolesť je často silná, zhoršuje sa pri predklone, kašli alebo v ľahu, a sprevádza ju vracanie, poruchy videnia či vedomia.
Vzácne, ale vážne je aj okcipitálna neuralgia - dráždenie záhlavových nervov, ktoré môže spôsobovať ostrú, pálivú bolesť smerujúcu od záhlavia k temenu a spánku. Vyskytuje sa často jednostranné a býva provokovaná dotykom alebo pohybom krku.
Ak sa bolesť na temene vyskytuje náhle, je nezvyčajne silná, sprevádzaná neurologickými príznakmi, poruchami videnia, rovnováhy či vedomia, je nevyhnutné okamžité vyšetrenie. Rovnako, ak pretrváva dlhodobo, zhoršuje sa alebo nereaguje na bežné opatrenia.
Zátylok a šija: napätie, krčná chrbtica a efektívna liečba
Bolesť v oblasti zátylku a šije patrí medzi najčastejšie formy bolesti hlavy, najmä u ľudí so sedavým zamestnaním, zvýšeným stresom alebo chronickým napätím svalov. Táto bolesť má často pôvod v krčnej chrbtici, svalovom preťažení alebo posturálnych návykoch, no môže byť aj súčasťou komplexnejších diagnóz, ako je cervikogénna bolesť hlavy.
Typickým príznakom je tupá, ťahavá alebo tlaková bolesť, ktorá začína v šiji a vystreľuje smerom do zátylku, niekedy až na temeno hlavy, ramená alebo medzi lopatky. Môže byť jednostranná aj obojstranná. Najčastejšou príčinou je svalové napätie - často v dôsledku dlhodobého statického sedenia, nesprávneho držania tela, stresu alebo zníženej pohyblivosti krčnej chrbtice.
K najčastejším diagnózam patrí cervikogénna bolesť hlavy, ktorá vzniká z dysfunkcie krčnej chrbtice - zablokované medzistavcové kĺby, degeneratívne zmeny, svalová dysbalancia alebo dráždenie nervov. Táto bolesť sa zvyčajne zhoršuje pri pohybe hlavou, predklone, dlhom sede alebo po spánku v nevhodnej polohe.
Efektívna liečba spočíva predovšetkým v komplexnom prístupe. Základom je fyzioterapia, ktorá zahŕňa mobilizáciu krčnej chrbtice, uvoľňovanie svalových spazmov a korekciu držania tela. Pomáha aj kinesiotaping, suchá ihla alebo mäkké techniky zamerané na trapézy a paravertebrálne svaly. Vhodné je doplniť terapiu o každodenný strečing, pohybovú aktivitu (napríklad pilates, joga, nordic walking) a posilňovanie hlbokých stabilizačných svalov.
Dôležitá je aj ergonomická úprava pracovného prostredia - správna výška monitora, podpora bedier a pravidelné prestávky. Spánok by mal prebiehať na anatomickom vankúši, ideálne v polohe na boku alebo chrbte.
V akútnom štádiu môžu pomôcť aj lieky proti bolesti, najčastejšie paracetamol alebo ibuprofén, prípadne svalové relaxanciá. No kľúčové je neriešiť len príznaky, ale odstrániť príčinu - najmä chronické napätie, slabé hlboké svaly a nesprávne pohybové stereotypy.
Jednostranná bolesť hlavy: od cluster bolestí po trigeminálnu neuralgiu
Jednostranná bolesť hlavy patrí medzi typické príznaky niektorých špecifických neurologických ochorení. Hoci bolesť na jednej strane hlavy často evokuje migrénu, v praxi prichádzajú do úvahy aj iné diagnózy - najmä cluster headache (zhluková bolesť hlavy) a trigeminálna neuralgia. Každá z nich má iný mechanizmus, prejavy a prístup k liečbe.
Cluster headache je jednou z najintenzívnejších známych bolestí hlavy. Bolesť je ostrá, pálivá, lokalizovaná hlboko za okom alebo v spánkovej oblasti a vždy na jednej strane. Objavuje sa v záchvatoch - typicky trvá 15 až 180 minút a vyskytuje sa niekoľkokrát denne, často v noci. Bolesť sa zjavuje v tzv. klastroch - sériách, ktoré môžu trvať týždne až mesiace, s následnými obdobiami bez príznakov. Typickými sprievodnými znakmi sú slzenie oka, upchatý nos, poklesnuté viečko alebo zúženie zrenice - vždy na postihnutej strane. Postihuje častejšie mužov vo veku 20-50 rokov. Liečba zahŕňa kyslík v 100 % koncentrácii, špeciálne lieky ako triptány (napr. sumatriptán), a pri prevencii sa využívajú verapamil, lítium alebo kortikoidy.
Trigeminálna neuralgia sa prejavuje ako veľmi krátke, no extrémne intenzívne záchvaty bolesti - podobnej elektrickému výboju - v oblasti tváre, najmä líc, čeľuste alebo okolo oka. Bolesť je striktne jednostranná a spúšťa ju aj nevinný podnet: dotyk tváre, holenie, vietor, rozprávanie či žuvanie. Záchvaty trvajú niekoľko sekúnd až minút, ale môžu sa opakovať viackrát denne. Najčastejšie postihuje ženy vo vyššom veku. Liečba je neurologická a spočíva v podávaní antiepileptík (napr. karbamazepín, oxkarbazepín). V ťažkých prípadoch prichádza do úvahy aj mikrochirurgický zákrok - tzv. dekompresia nervu.
Na rozdiel od migrény ani jedna z týchto diagnóz nie je spojená s nevoľnosťou, aurou či fotofóbiou. Kým migréna je zväčša pulzujúca a trvá dlhé hodiny, cluster headache je kratší, ale oveľa intenzívnejší, a trigeminálna bolesť je zase krátka a ostrá ako blesk. Rozlíšenie týchto stavov je kľúčové, pretože každá z týchto bolestí má iný mechanizmus a vyžaduje inú liečbu.
Klastrové bolesti hlavy - príznaky, patofyziológia, liečba
Difúzna celková bolesť hlavy: keď bolesť hlavy zasahuje celú hlavu - príčiny a riešenia
Difúzna bolesť hlavy, teda taká, ktorá zasahuje celú hlavu bez jasnej lokalizácie, patrí medzi najčastejšie typy bolestí. Býva opísaná ako tlak, ťažoba alebo pocit „zovretia lebky“ a často má mierny až stredne silný charakter. Jej príčiny bývajú rôzne - od celkom bežných až po tie, ktoré si vyžadujú pozornosť.
Najčastejšou príčinou je tenzná bolesť hlavy, ktorá vzniká v dôsledku dlhodobého psychického stresu, únavy, nedostatku spánku alebo svalového napätia v oblasti šije a ramien. Tento typ bolesti býva obojstranný, tlakový a nemá pulzujúci charakter. Zvyčajne nie je spojený s nevoľnosťou ani s precitlivenosťou na svetlo či hluk.
Difúzna bolesť sa môže objaviť aj pri dehydratácii, nízkej hladine cukru v krvi, abstinenčných príznakoch (napr. po vynechaní kávy u bežných konzumentov), alebo pri chronickej únave. Často ju sprevádza únava očí, psychická vyčerpanosť alebo fyzická nepohoda.
Ďalšou možnou príčinou je vírusová alebo bakteriálna infekcia, napríklad chrípka alebo zápal prínosových dutín. Vtedy bolesť hlavy často sprevádza zvýšená teplota, kašeľ, nádcha alebo bolesť v krku.
Bolesti hlavy u detí zvyčajne súvisia s krčnou chrbticou alebo začínajúcou migrénou. Nie je teda potrebné hneď myslieť na najhoršie diagnózy. Príčiny sú niekedy aj jednoduchšie - zistite, koľko tekutín za deň dieťa vypilo, koľko hodín strávilo pred televíziou alebo počítačom a či dobre vidí.
Áno, migréna sa môže objaviť už u detí predškolského veku a jej príznaky nemusia vždy vyzerať rovnako ako u dospelého. Viac ako dospelých trápia deti a dospievajúcich žalúdočné ťažkosti. S migrénou sa viac stretávajú deti, ktorým sa robí zle pri cestovaní, choroba na rozdiel od dospelých postihuje chlapcov a dievčatá v rovnomernom pomere. Dobrou prevenciou u takto postihnutých detí je potom pravidelný režim vrátane spánku.
Horšia situácia nastáva, keď bolesť hlavy súvisí s nádorom mozgu. Nádor mozgu sa môže nenápadne pripomínať dlho, ale môže sa prejaviť aj odrazu a radikálne. Identifikovať nádor mozgu len pomocou bežných symptómov je nemysliteľné. V každom prípade vás však môžu včas upozorniť na potenciálnu hrozbu a dôkladné vyšetrenie už vykonajú odborníci. Radšej planý poplach, akoby už malo byť neskoro.
Asi najčastejšie sa skloňuje v súvislosti s nádorom mozgu bolesť hlavy. Práve tá totiž môže byť prvým príznakom potenciálnej hrozby. Keďže je mozog veľmi zraniteľný, je v lebke uzavretý čo najbezpečnejšie a nemá priestor na neprimerané zväčšovanie sa. Práve zväčšovanie sa nádoru môže preto spôsobovať bolesti, ktoré vás naň upozornia. Prirodzene, bolesť hlavy môžu spôsobiť rôzne príčiny, častou je napríklad migréna. Podobne ako pri migréne, aj v prípade nádoru sa neraz spája bolesť hlavy so zvracaním. Pokiaľ však ide o nádor, bolesť hlavy nezvykne ustúpiť, len sa postupne zhoršuje. Viac vám o príčinách a zdroji bolesti prezradí CT vyšetrenie mozgu.
Nádor mozgu môže prezradiť aj dvojité či neostré videnie. Zapríčiňuje ho zvyšujúci sa tlak v mozgu. V extrémnom prípade môže dokonca nastať strata zraku či chýbajúce obrazy z určitej strany oka.
Nádor môže zapríčiniť aj ťažkosti pri vykonávaní bežných denných činností. Mravčenie či slabosť v končatinách rozhodne nie sú v poriadku, aj v takomto prípade by ste mali spozornieť. Problémy s motorikou môžu byť spojené len s jednou stranou tela. Všetko závisí od polohy nádoru na mozgu, respektíve na tom, ktorá hemisféra je zasiahnutá. Výnimočné nie sú ani ťažkosti pri chôdzi, závraty či pocit ochromenia. Príznaky sa môžu pridružiť nenápadne a postupne, alebo sa objaviť náhle a nečakane.
Dajte si pozor aj na ťažkosti s rečou, koktanie či neschopnosť vysloviť hlásky, s ktorými ste doposiaľ problém nemali. Ak máte akékoľvek podozrenie, neváhajte navštíviť lekára. Skorá diagnostika vás môže zachrániť. Žiaľ, nie vždy sa nádor "ozve" s dostatočným predstihom.
Pre týždenník Šarm profesor Juraj Steňo problematiku vysvetlil: „V prípade, že človeku rastie v hlave nádor, mozog ho dokáže dlho maskovať, a zhubný proces sa nemusí prejaviť. Ohlásí sa až vtedy, keď už je nádor veľký a kompenzačné mechanizmy mozgu vyčerpané.“
Aby ste mohli predísť bolestiam hlavy, musíte vedieť, čo ich spôsobuje. Často býva príčinou ochorenie chrbtice. Ak vás trápia časté bolesti hlavy, určite by ste sa mali vyhýbať alkoholu. Dbajte o pravidelný spánkový režim. Nutné je tiež dodržiavať pitný režim a zdravo sa stravovať. A napokon, snažte sa vyhnúť stresu.
Ako sme spomenuli, pri riešení bolesti hlavy je treba najprv identifikovať jej príčiny. Kým príčinou primárnej bolesti hlavy je napríklad stres, zlé počasie, nezdravá strava a podobne, pri sekundárnej bolesti hlavy môžu byť príčiny závažnejšie. Asi každý z nás sa už stretol s nepríjemným točením hlavy. Poväčšine ide o nezávažný problém, ktorý vzniká napríklad ráno pri rýchlom postavení sa z postele. Za vznikom závratov a pocitov točenia hlavy však stoja aj iné príčiny, ako je napríklad nízky krvný tlak alebo nízka hladina cukru v krvi. Točenie hlavy môže mať rôzne príčiny, niekedy je jeho príčina dokonca neznáma. Vysoký krvný tlak sa nepovažuje za priamu príčinu závratov a točenia hlavy.
Hneď, ako sa vám začne točiť hlava, sa posaďte, poprípade si ľahnite na posteľ. Zabránite tak možnému pádu, ktorý by mohol nastať pri strate vedomia. Pomaly a zhlboka dýchajte - upokojíte tak svoje telo. Vyvarujte sa náhlym a rýchlym pohybom hlavy. Vyhnite sa nadmernej konzumácii alkoholických a kofeínových nápojov. Počas horúcich dní sa zdržiavajte na chladnejších miestach, prípadne v tieni. Noste pokrývku hlavy. Jedzte zdravú a vyváženú stravu. Dôležitý je aj pravidelný pohyb, vhodné sú najmä aktivity, ktoré zlepšujú udržiavanie rovnováhy - napríklad joga.
Ak trpíte točením hlavy pri zmene polôh, pomôžu vám polohové cvičenia, ktoré sa nazývajú Epleyho manévre. Točenie hlavy pri ležaní je najčastejšie spôsobené vírusovou infekciou ucha (napríklad labyrintitída), nie je to však pravidlom. S točením hlavy počas noci sa môžete stretnúť aj pri pohyboch hlavou počas otáčania v posteli. Najčastejšou príčinou závratov pri zmene polohy je ochorenie BPPV - benígne paroxyzmálne polohové vertigo. Ide o nezávažné ochorenie, ktoré spôsobuje opakujúce sa závraty pri zmene polohy hlavy.
Ak sa vám ráno hneď po prebudení zatočí hlava, dôvodom môže byť prispôsobovanie sa vášho tela na náhlu zmenu polohy - z polohy ležmo do polohy v stoji. Aby ste predišli nepríjemnému točeniu hlavy a závratom pri vstávaní, dbajte na to, aby ste si pred postavením sa z postele chvíľu posedeli na jej okraji. Ak sa však pravidelne budíte so závratmi, alebo ak máte pravidelné epizódy závratov počas dňa, navštívte lekára.
Točenie hlavy a závraty neobchádzajú ani tehotné ženy. Práve v tehotenstve si telo prechádza zmenami, ktoré môžu byť príčinou týchto závratov. Dávajte si pozor, aby ste počas epizód závratov nespadli. Pri závratoch sa posaďte, predkloňte sa a zhlboka dýchajte.
Príčiny točenia hlavy u detí môžu byť rôzne, nelíšia sa však od príčin závratov u dospelých. Najčastejšou príčinou závratov u detí je príliš rýchle postavenie sa zo sediacej alebo ležiacej polohy. Tento typ závratov trvá len krátku dobu a nie je vážny. Môžete sa stretnúť aj so závratmi pri dlhodobom státí na jednom mieste. Lekára navštívte, ak pociťujete opakujúce sa, náhle a intenzívne alebo neustupujúce točenie hlavy a závraty.
„Pán doktor, točí sa mi hlava!“ Aj vy si myslíte, že obťažovať lekára takouto vetou je smiešne? Závraty, odborne vertigo, dokážu prekvapiť z ničoho nič. Zvyčajne ide o prechodný stav, ktorý sa za pár sekúnd či minút vytratí. Ak však trvajú týždne či mesiace, prípadne sa často opakujú, môžu signalizovať vážnejšie ochorenie. Po bolestiach hlavy a bolestiach chrbtice predstavujú tretí najčastejší problém, s ktorým ľudia chodia do ambulancie neurológa. Podľa niektorých štatistík sa na ne sťažuje asi 25 až 30% pacientov liečených u všeobecných lekárov alebo neurológov. Po šesťdesiatke znepríjemňujú život každému druhému či tretiemu človeku, ale nevyhýbajú sa ani deťom.
Júlia (25) pred rokom utrpela úraz a odvtedy má závraty. Zlyhali jej brzdy na bicykli a v prudkej rýchlosti vrazila do stromu. „Všetci si mysleli, že je po mne. Okrem otrasu mozgu som mala zlomenú kľúčnu kosť. Od nehody sa mi niekedy pri zmene polohy krúti hlava, hučí mi v ušiach, pred očami sa mi zatmieva, je mi na vracanie a mám pocit, že strácam zem pod nohami.“ Študentka si myslí, že tieto nepríjemné stavy súvisia s úrazom.
Erika (42) je vášnivá turistka. Donedávna zdolávala rebríky a hrebeňovky slovenských hôr s ľahkosťou kamzíka. „V poslednom čase však mám strach z výšok. Neviem sa zbaviť pocitu, že neudržím rovnováhu a spadnem. Niektoré kamarátky v mojom veku majú podobné problémy. Jedna odmietla vyliezť s deťmi na rozhľadňu a na zážitkový chodník v korunách stromov. Iná neznáša sklené podesty a schodiská v nákupných centrách. Na internete som čítala, že zrejme ide o nepravé vertigo, teda čosi ako krátkodobý pocit priestorovej dezorientácie.“ Štyridsiatnička veľmi dúfa, že sa u nej nerozvíja fóbia či panická porucha.
Martin (54) kvôli práci pomerne často lieta, niekedy aj za oceán. Lietanie mu nerobí problém, na rozdiel od iných zvláda bez ujmy aj zmenu časových pásiem. Keď si však sadne ako spolujazdec do auta a skloní hlavu nad mobil či mapu, začne sa mu točiť hlava a príde mu zle od žalúdka. „Podobné problémy mám aj na mori.
Považujeme za úplne samozrejmé, že pri chôdzi alebo v stoji nespadneme. Až pri niektorých cvičeniach a športoch, prípadne pri chorobe si uvedomíme, aká dôležitá je rovnováha. Jej udržiavanie je výsledkom komplikovaného systému, ktorý riadi mozog. Prejavuje sa rôznymi príznakmi. Napríklad všetko sa vám pred očami točí, akoby ste boli po alkoholickom záťahu. Cítite pohyb, aj keď sa nehýbete, máte nestabilnú chôdzu ako na kolísajúcej sa lodi, neviete sa zorientovať v priestore.
Vertigo najčastejšie spôsobuje porucha v oblasti rovnovážneho orgánu vo vnútornom uchu, v rovnovážnom nerve a v tých oblastiach mozgu, ktoré „spracúvajú“ pocit rovnováhy (v mozgovom kmeni a mozočku, ako aj v niektorých nervových dráhach). Vtedy hovoríme o periférnych vestibulárnych závratoch. „Najviac závratov súvisí s vnútorným uchom a sú skutočne obvyklým príznakom problémov s ním. Je pre ne charakteristický rotačný závrat, často závislý od polohy hlavy,“ vysvetľuje neurologička MUDr. Katarína Plachá. Typickým príkladom je polohové vertigo, Menièrova choroba či kinetóza, teda cestovateľská nevoľnosť. Centrálne vestibulárne závraty nezávisia od polohy hlavy. Môžu poukazovať na poruchy krvného obehu v oblasti mozgového kmeňa alebo mozočka, teda na akútnu mozgovú príhodu. Nevestibulárne záchvaty nemajú príčinu vo vnútornom uchu. Objavujú sa u ľudí, ktorí začali nosiť bifokálne okuliare alebo potrebujú vyššiu korekciu. Spôsobuje ich aj hladovka, nedostatok vitamínov, anémia, menopauza, ale i úpal, nadmerná konzumácia alkoholu, užívanie drog či niektorých liekov.
Náš tip: Kedy je potrebné navštíviť lekára? Závraty netreba podceňovať. Keďže príčin a prejavov vertiga je veľa, pri stanovení správnej diagnózy je dôležitá dôkladná diferenciálna diagnostika. Všeobecný lekár vás na základe anamnézy a opísaných subjektívnych príznakov pošle k príslušnému odborníkovi, najčastejšie k neurológovi či ORL špecialistovi. Absolvujete vyšetrenia, napríklad orgánu rovnováhy, pohybov očí, pohybového aparátu, nervových a mozgových funkcií či kardiovaskulárneho systému. Ak sa špecialistovi podarí zistiť, prečo sa vám točí svet, naordinuje vám liečbu. Vo väčšine prípadov vám predpíše lieky, prípadne infúzie. Pri detskej a cestovateľskej kinetóze máte k dispozícii homeopatiká, tabletky na upokojenie a celý zoznam tipov a trikov, ako ich zmierniť. V prípade úrazu či nádoru je podstatná chirurgická liečba. Na niektoré druhy závratov účinkuje fyzioterapia. Cvičenia však konzultujte s odborníkom a vyberte si fyzioterapeuta, ktorý vás naučí správne cviky na udržiavanie rovnováhy so špeciálnymi prístrojmi a s balančnými pomôckami.
Mnoho ľudí si uvedomuje fyzické prejavy vertiga, no nedokážu uveriť, že ich „závratové stavy“ by mohli mať aj psychickú príčinu. Psychogénnymi závratmi sa prejavujú najmä fóbie a panická porucha. K subjektívne vnímanej neistote pri státí a chôdzi a k točeniu hlavy sa pridáva pocit silnej ospalosti, lapanie po dychu, úzkosť alebo strach. Spúšťačmi býva situácia, keď sa ocitnete v mase ľudí, v uzavretom priestore, napríklad vo výťahu, alebo musíte prejsť cez most.
Náš tip: Trénujte si rovnováhu! K športom a cvičeniam, ktoré cibria zmysel pre rovnováhu, patrí gymnastika, pilates, SM systém, joga, pure bare, antigravity, jumping, windsurfing, paddleboarding a, samozrejme, bicyklovanie. Precvičovať si ju môžete aj v bežných situáciách: umývajte si zuby v stoji na jednej nohe, doma alebo vonku na chodníku skúste presne sledovať čiaru, buďte pri tom vystretí, pohľad smeruje vpred, nohy klaďte pred seba ako modelka na móle. Vyhýbajte sa alkoholu, ale pite dostatok tekutín, najmä v lete a pri fyzickej námahe.
PharmDr. Dobrý deň, ďakujeme za prejavenú dôveru. Vracanie je reflexný obranný mechanizmus organizmu, pri ktorom sa telo zbavuje látok, ktoré vyvolali podráždenie žalúdka či okolitých častí tráviacej sústavy. Príčinou jeho vzniku je najčastejšie diétna chyba či vírusové ochorenie. Základom liečby je dopĺňanie dostatočného množstva tekutín, aby sa predišlo dehydratácii organizmu. Na doplnenie tekutín sú vhodné minerálne vody bez príchute, čierny čaj, no najmä rehydratačné roztoky. Tie okrem tekutín doplnia organizmu aj stratené minerály a cukor.
Na liečbu bolesti počas vracania je možné podať liek Paralen vo forme čapíkov. Dospelí a dospievajúci nad 15 rokov (50 kg<) užívajú 1-2 čapíky podľa potreby v časovom odstupe najmenej 4 hodiny. Maximálna denná dávka je 8 čapíkov (4000 mg paracetamolu), najvyššia jednotlivá dávka sú 2 čapíky (1000 mg paracetamolu). Pri pretrvávaní príznakov sa obráťte na lekára.
Pokiaľ je bolesť hlavy sprevádzaná vracaním, môže sa jednať o viaceré zdravotné problémy, ako napríklad migréna, ochorenia krčnej chrbtice a pod. Ak sa u Vás také príznaky vyskytli prvý krát, je potrebné sa obrátiť na lekára pre správnu diagnostiku a následné nastavenie vhodnej liečby. Prajem skorú úľavu od ťažkostí.
S pozdravom PharmDr.
Upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom vášho zdravotného stavu s lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom.
tags: #moze #dieta #boliet #hlava #a #zvracat