Vývoj dieťaťa je fascinujúci proces plný míľnikov a nových zručností. V prvých rokoch života sa dieťa neuveriteľne rýchlo učí a rastie ako z vody. Pozorovanie jeho pokrokov, od prvých úsmevov a bľabotania až po prvé kroky a slová, je pre rodičov nesmierne obohacujúce.
Motorický vývoj: Od úchopu k samostatnosti
Vaše bábätko rastie ako z vody. V 6. mesiaci si dokázalo dosiahnuť na chodidlá a prstíky, ale v 7. mesiaci zdokonalí hru o "ochutnávanie" nožičiek. Vaše bábätko dokáže bruško stiahnuť natoľko, že vytiahne nožičky vysoko nad hrudníček, uchopí ich a vloží do úst. Bude tiež nadšené, pokiaľ s ním túto hru budete hrať aj vy tak, že mu budete jeho nožičkami ťukať na jeho nos, ústočká či telíčko. Za každých podmienok by malo vaše bábätko udržať os tela v rovine tak, aby os hlavičky, krku, tela a nôh bola v jednej priamke. Hlavička by teda nemala byť naklonená, ramienka by mala byť rovnako vysoko, bruško a hrudníček by mali smerovať priamo k stropu bez akejkoľvek rotácie a nožičky by malo dieťa zvládať držať priamo nad bruškom či hrudníkom a hlavičkou. Táto schopnosť, či dieťa dokáže alebo nedokáže udržať os symetrickú, sa prejavuje najviac u novo vznikajúcich zručností.
Úplne bez problémov zvláda hru s hračkou na brušku. Opiera sa o jednu ruku, respektíve lakeť a predlaktie a druhú ručičku dokáže uvoľniť na uchopenie hračky. Bábätko sa dokáže oprieť o obe, v lakťoch natiahnuté ručičky, pričom sa opiera o otvorené dlane. Dostalo sa tak do tzv. "druhého poschodia", odkiaľ má opäť o máličko lepší výhľad po svojom okolí. Aj v tejto polohe dokáže, tentoraz bezpečne, uvoľniť jednu ručičku k úchopu hračky.
Môže sa pokúsiť tak intenzívne vzpierať na natiahnutých ručičkách a prehýbať v chrbátiku, až vďaka pretiahnutiu svalov bruška a svalov na prednej strane stehien dôjde k akémusi "katapultu" a vaše bábätko sa dostane na všetky štyri do polohy kľačmo. Táto poloha, respektíve spôsob jej dosiahnutia, je ale pre neho slepou uličkou. Aby bolo schopné "vykročiť" v ústrety k hračke, muselo by sa do tejto polohy dostať nakročením jednej a následne druhej nožičky. Tento zložitejší úkon ale pochopí až približne o mesiac neskôr.
Môže sa pokúsiť o plazenie. Väčšinou ale skončí prvé pokusy jednoduchým točením na brušku dokolečka. Ide o veľmi koordinačne zložitú zručnosť, ktorú by vaše bábätko malo zvládnuť v 7. mesiaci. Zdravé deti, ktoré netrpia asymetrickým držaním tela, zvládajú plazenie tak, že striedajú súčasné pritiahnutie pravou ručičkou a odraz ľavou nožičkou so súčasným pritiahnutím ľavou ručičkou a pravou nožičkou. Poprípade deti, u ktorých nefungujú príliš brušné svaly, sa budú priťahovať súčasne oboma ručičkami a nožičky za sebou iba potiahnu.
V 6. mesiaci malo vymiznúť škúlenie. Tiež súhra svalov jazyka a mimických svalov už funguje úplne bezproblémovo.
Tiež ôsmy mesiac bude vo vývoji vášho bábätka zlomový. V ľahu na chrbte alebo na brušku už totiž veľa času nestrávi. Jeho motivácia dosiahnuť na hračku, doplaziť sa za mamou, ktorá odstúpila, a pod., pre neho bude silným "hnacím motorom". Vďaka možnosti oprieť sa o natiahnuté ruky a zručnosti uvoľniť jednu ručičku pre hračku zrazu zistí, že si aj v tejto polohe môže dovoliť pracovať so svojím ťažiskom. Vyskúšajú si, že sa môže opierať o jednu ruku, zároveň o jeden bok, respektíve jednu stranu panvy a o nožičku. Táto poloha bude pre neho veľmi stabilná a bude sa v nej často hrať. Nebude teda už potrebovať ľahnúť si späť na bruško, aby si mohlo získanú hračku dobre prezrieť.
Spočiatku bude tento tzv. "šikmý sed" vykonávať v menej labilnej výške, a to tak, že ručičku, o ktorej sa bude opierať, nechá pokrčenú, a opierať sa bude o lakeť a predlaktie, o jednu stranu panvy a o natiahnutú nohu, zatiaľ čo druhá bude voľne položená. Bude sa opierať o natiahnutú ruku, respektíve iba dlaň, jednu stranu panvy a o tentoraz pokrčenú nohu. Druhú nožičku bude mať buď položenú voľne pred telom, alebo ju postaví tak, že sa chodidlom dotkne zeme. Toto je pre vás jasnou známkou, že nebude trvať dlho a vaše bábätko sa pri nábytku samo postaví!
Ručičky vášho dieťaťa sú teraz už natoľko šikovné, že dokážu uchopiť aj drobný predmet tak, že ho prakticky drží len palec a ukazovák, poprípade ešte prostredník. Tým, že dieťa dospieva k jednotlivým zručnostiam samo, dochádza aj k spevneniu trámcoviny v kostiach, zosilnenie svalov a väzov.
Vývoj reči: Od bľabotania k prvým slovám
Asi si asi hovoríte, kedy vaše dieťa začne rozprávať. Ako rýchlo sa to stane a bude to modelový vývoj - podľa knihy? Alebo ste sa možno začali obávať, keď ste svoju kolegyňu začuli: „Taký veľký a ešte nerozpráva!“ Nevšímajte si názory iných!
V 6. mesiaci malo vymiznúť škúlenie. Tiež súhra svalov jazyka a mimických svalov už funguje úplne bezproblémovo. Vaše bábätko prestane počas 7. Nebude trvať dlho a aj žuvanie sa zdokonalí natoľko, že mu už nebudete musieť mixovať všetko jedlo na kašu. Učenie žuvania môžete podporovať tým, že v jedle necháte napr. S rozvojom mimických svalov dochádza aj k tvoreniu prvých slabík. Nemajte bábätku za zlé, že jeho prvé "slovíčka" možno budú TATA, hoci vy ste tou osobou, s ktorou trávi 100 % času.
Ak dieťa začne vrkať a potom náhle prestane na dlhý čas (niekoľko týždňov), obráťte sa na lekára. Pre každý prípad nariadi vyšetrenie sluchu. Pred návštevou lekára môžete sluch otestovať sami, napr. hlasným klopaním na stenu alebo pustením niečoho na podlahu. Je to čas učenia sa správnej polohy pier a jazyka, zvukov jednotlivých hlások, napodobňovania intonácie.
Po 6. - priraďovanie zvukov k osobám, napr. „kde je babka?“ Dieťa sa pozerá na správnu osobu, t. j. rozumie tomu, čo sa hovorí. - priraďovanie zvukov k činnostiam, napr. Keď dieťa začne samo chodiť, môže sa stať, že rozprávanie na chvíľu odloží na druhú koľaj. - prvé krátke vety, napr. Nie každé dieťa sa vyvíja „podľa knihy“, ale to neznamená, že niečo nie je v poriadku. Oneskorenie expresívneho jazyka vyplýva z individuálneho tempa a rytmu vývinu dieťaťa. - hlavne u chlapcov. Oneskorenie expresívneho jazyka (t. j. vývoj individuálnym tempom) je charakterizované narušením jazykového prejavu pri jeho správnom porozumení (správna pasívna reč). Sledovaním a pozorovaním vývinu reči u dieťaťa však môžete dieťa podporovať a reagovať, keď máte obavy. Poraďte sa s lekárom, pretože problémy s rečou môžu súvisieť napr.
Dieťa sa začína učiť jazyk už v tele matky. Od 3. mesiaca počuje bábätko v mamičkinom brušku zvuky zvonku. Vtedy sa vyvíjajú rečové orgány a mozog.
Jazyk je systém znakov, pravidiel (gramatických, lexikálnych), ktoré používame na vyjadrenie našich myšlienok a komunikáciu. Môže mať písanú, hovorenú a posunkovú formu. Reč je zase konkrétna forma jazyka, jeho realizácia v praxi, motorický akt.
V jednoduchosti si oneskorenie jazyka, alebo problémy vo vývoji jazyka všimnete u svojho dieťaťa v podobe neschopnosti porozumieť jazyku, vývoj reči sa deje pomalšie. Vyskytnúť sa môže napr. afázia (pre poranenia mozgu alebo problémom s jeho fungovaním má dieťa problém rečou a porozumieť jej), problém so sluchovým spracovaním (dieťa nevie spracovať význam zvukov, ktoré ucho posiela na spracovanie do mozgu).
Oneskorenie reči znamená, že vaše dieťa nesprávne vyslovuje a tvorí slová a zvuky, neformuje plynulo slová a vety. Alebo naopak je všetko v poriadku, len je pozadu oproti svojim rovesníkom.
Deti môžu mať ďalej problém s receptívnou zložkou reči, napríklad nerozumejú abstraktným slovám, zložitým vetám, dlhým súvetiam, ale aj expresívnou zložkou, kedy ide o užívanie jazyka, napr. nedokážu skladať slová dokopy, poznajú ich, ale sa nimi nevedia vyjadrovať. Často sa práve deti s poruchou sluchu, kým sa zistí problém a nasadí napr. naslúchadlo, oneskorujú v reči. Ešte v 3 rokoch nemusia vôbec rozprávať.
Vývin reči a jazyka ovplyvňujú napríklad na začiatku prenatálne podmienky, perinatálne a postnatálne. Vývin mozgu ovplyvňuje rizikové tehotenstvo, ťažkosti počas tehotenstva, prekonané choroby počas tohto obdobia, následne pôrod - prirodzený alebo cisárskym rezom. Aj faktory ako či bolo dieťa počas pôrodu pridusené, následné postnatálne podmienky - ako sa adaptovalo na prostredie. Vývin reči je tiež úzko spojený s motorickým vývinom. Je dôležité, aby si dieťa prešlo všetkými štádiami vývinu - napr. aby nepreskočilo štádium štvornožkovania. Ovplyvňuje ho aj spoločenské prostredie, v ktorom sa nachádza, napr. sú rodičia dostatočne vyladení na dieťa? Venujú mu dostatok pozornosti? Komunikujú s ním?
Urýchliť vývin reči sa nedá, nakoľko je to niečo, čo má každé dieťa vrodené. Môžeme mu len správnou komunikáciou dopomôcť a stimulovať správnym smerom jeho vývin reči.
Kedy spozornieť a vyhľadať odbornú pomoc?
Nie každé dieťa sa vyvíja „podľa knihy“, ale to neznamená, že niečo nie je v poriadku. Oneskorenie expresívneho jazyka vyplýva z individuálneho tempa a rytmu vývinu dieťaťa.
„My, logopédi a logopedičky, máme tabuľky vývinu reči alebo používame Laheyovej metódu na hodnotenie reči dieťaťa. Je tu uvedené, na akej úrovni by mala byť reč dieťaťa v určitom mesiaci života, aká by mala byť slovná zásoba, na akej úrovni syntax a gramatika jazyka (napr. 18-mesačné dieťa má mať slovnú zásobu najmenej 50 slov, začína tvoriť krátke dvojslovné vety, môže ešte používať spojenie gesta a slova na vyjadrenie vety).
Ak sa dieťa voči svojim rovesníkom oneskoruje o 6 mesiacov, hovoríme o oneskorenom vývine reči, ak o viac ako 6 mesiacov, tak o narušenom vývine reči. Môže sa jednať o samostatný problém (teda dieťa má ťažkosti len s rečou) alebo môže ísť o symptóm inej primárnej diagnózy (napr. autizmus, ADHD, rôzne genetické ochorenia a pod.),“ upozorňuje ďalej logopedička.
Učenie sa jazyku je komplexný proces, pre všetkých veľmi dôležitý, pretože pomáha deťom nielen vyjadrovať sa, svoje potreby a pocity, emócie, nápady, myšlienky, ale komunikovať a spoznávať, rozumieť prostrediu vôkol seba. Deti s oneskoreniami sa môžu cítiť frustrované, stratené, zúfalé a nepochopené, ak to nejde. Preto je tak dôležitá včasná diagnostika, podchytenie problému a včasná intervencia a príslušná terapia.
„Oneskorenie reči si v podstate môžeme začať všímať od 1. roku dieťaťa, keďže vtedy sa majú u detí objavovať prvé slová. Samozrejme v tomto období dosahujú jednotlivé vývinové míľniky deti veľmi individuálne, u niektorého sa môžu objaviť prvé slová v 10. mesiaci, u niektorého v 18. mesiaci. Za oneskorenie reči považujem, ak dieťa je voči svojim rovesníkom oneskorené o 6 mesiacov.
Napr. ak si dieťa v roku nedžavoce, neobjavujú sa u neho prekurzory reči ako spoločná pozornosť, hľadanie predmetu, stálosť predmetu, očný kontakt, uvažovanie o predmete. Ak v 18. mesiacoch nemá slovnú zásobu aspoň 50 slov (počítajú sa aj zvuky zvierat). V 24. mesiacoch netvorí krátke vety, neohýba slová (teda si nezačína uvedomovať gramatiku slovenského jazyka).“
Pomôcť by vám mohli aj tieto usmernenia - lekárku či lekára vyhľadajte, AK dieťa:
- do 3 mesiacov sa neusmieva a nereaguje na vás
- do 5 mesiacov nereaguje na hlasné zvuky, nevydáva žiadne šťastné a smutné zvuky
- do 6 mesiacov nehľadá zdroj zvuku - neotáča hlavičku ani ho nehľadá očami
- do 7 mesiacov nebľaboce, do 11 mesiacov nevyužíva gestá, neimituje zvuky
- do 10 mesiacov nereaguje akýmkoľvek spôsobom na svoje meno/oslovenie
- do 12 mesiacov zriedkavo vydáva zvuky, nebľaboce, nevyužíva gestá, neukazuje prstom, aby s vami komunikovalo
- do 15 mesiacov sa neobjavujú žiadne slová, nerozumie slovám ako „nie“, „papa“ (do 18 mesiacov nemá slovník ani 10 slov, resp. nepovedalo ani svoje prvé slovo), nehovorí slová ako „mama“, „tata“
- do 2 rokov hovorí len pár slov, alebo zabudlo aj tých pár, čo predtým poznalo, má problémy s porozumením ostatným, s porozumením jednoduchých inštrukcií („poď ku mne“, „kopni do loptičky“)
- do 2 rokov by nemalo už len bľabotať, ale zvuky by sa mali viac podobať na slová, nespája dve slová dokopy, nemá slovnú zásobu ani 25 slov, neukazuje na obrázky ani časti tela napr. keď ich menujete, neodpovedá na otázky verbálne alebo aspoň pokrútením, prikývnutím hlavou
- do 3 rokov rozpráva menej ako 50 slov a zriedkavo komunikuje a hrá sa s ostatnými deťmi, nie je schopné tvoriť krátke vety, objavuje sa echolália (opakuje frázy v odpoveď na otázku), nepýta si veci ich pomenovanímmá slabú artikuláciu alebo vyslovovanie, má problém skladať vety alebo vynecháva slová z viet
„Akonáhle má matka pocit, že reč jej dieťaťa sa nevyvíja tak, ako by sa mala, už to je prvý varovný signál, že je potrebné sa poradiť s odborníkom. Keďže veľakrát ani my v tomto veku ešte nevieme 100% určiť a predpovedať, ako to bude do budúcnosti s rečou dieťaťa, vieme však poučiť rodiča, zaučiť ho do efektívnych komunikačných stratégií a tým stimulovať reč dieťaťa. Najhoršie je zvoliť vyčkávací mód, čakať, že dieťa sa „rozhovorí“. Áno, môže sa tak stať, ale nikto nám to nezaručí a ak sa tak neudeje, tak sme stratili niekoľko mesiacov alebo rokov, kedy sa už s dieťaťom na jeho oneskorení mohlo pracovať a malo tak možnosť „dobehnúť“ rovesníkov.
Neskôr, ak sa dieťa oneskoruje v reči od svojich rovesníkov o viac ako 6 mesiacov (teda napr. 3-ročné dieťa hovorí na úrovni jeden a polročného), vtedy už nehovoríme o oneskorení, ale narušení reči a dieťa už nemusí svojich rovesníkov dobehnúť. Jeho rečové schopnosti budú stále slabšie, a v školskom veku sa to môže pretaviť na problémy s učením (dyslexia, dysgrafia a pod.),“ zdôrazňuje Hozlárová význam včasnej intervencie.
„Rodič sa môže sám rozhodnúť kontaktovať logopedičku či logopéda bez predchádzajúceho odporúčania pediatričky či pediatra, ak títo nepracujú v rezorte zdravotníctva. Klinická logopedička či logopéd však potrebujú výmenný lístok od pediatričky či pediatra,“ radí ďalej.
„Ďalších odborníkov a odborníčky je potrebné navštíviť, ak sa zistí, že dieťa má viac ťažkostí vo vývine. Napríklad audiológ a audiologička v prípade podozrenia na poruchu sluchu, psychológ, psychologička a psychiater a psychiatrička na vylúčenie PVP, ADHD. Dieťa môže byť odoslané aj neurologičke či neurológovi, na imunológiu alebo genetické vyšetrenie.“
Ako naučiť batoľa rozprávať - 3 tipy - Logopédia pre batoľatá
Ako podporiť rečový vývin dieťaťa doma
„Ak dieťa nemá žiadny problém, tak je dôležité s ním správne komunikovať. Spočiatku u najmenších detí používajte krátke, možno aj jednoslovné vety. Postupne hovorte vždy o niečo náročnejšie, ako hovorí ono, napr. ak dieťa tvorí 2-slovné vety, vy naň hovorte 3-slovne. Ak dieťa tvorí dlhé vety, používajte súvetia. Veci a predmety, o ktoré sa zaujíma, mu pomenujte, hovorte, na čo ich používame, ako fungujú. Spočiatku používajte otázky pomenej, nakoľko veľakrát nám dieťa nevie na otázky odpovedať - skúste hovoriť akoby za dieťa - napr. pozerá na džús, nepýtajte sa, čo chceš, ale povedzte zaň „chcem džús“. Tým sa dieťa naučí, ako si má veci vypýtať.“
Ďalšie možnosti, ktoré máte doma k dispozícii zadarmo:
- od narodenia využívajte rôzne tóny reči, aby mohlo dieťa imitovať vaše ústa a učiť sa nové zvuky
- reagujte na snahy dieťaťa komunikovať, pýtať sa, aktívne počúvajte, udržiavajte očný kontakt
- spoločne sa hrajte
- recitujte si spoločne detské riekanky a pesničky, asociujte slová v nich so skutočnými predmetmi, činnosťami, osobami, zvieratkami, vyťapkávajte si slová a slabiky
- pridávajte k hrám a činnostiam slovíčka „ešte?“ „viac?“, aby ste upriamili a udržali jeho pozornosť
- čítajte dieťaťu, správne artikulujte
- využívajte jednoduché farebné knihy s obrázkami a veľkými slovami, ktoré vyslovujte, ukazujte prstom, čítajte si spolu (aj zábavné rýmovačky), používajte hračky, ktoré vydávajú zvuky a hrajú pesničky (musia byť však bezpečné, neškodné a čisté, bez častí, ktoré by dieťa mohlo prehltnúť, odtrhnúť, zvuky nesmú byť príliš hlasné)
- popisujte dieťatku, čo práve robíte, ako, popisujte objekty, hračky, oblečenie, časti tela, domácnosť, zvieratká, farby, tvary, čísla, materiály, veľkosti, opakujte slová, ktoré dieťa práve vníma (staňte sa „komentátorom“)
- neskôr nedopĺňajte jeho vety, neopravujte ho - vyslovte však slovo správne, keď naň ukazujedávajte na výber viacero možností - aby si vedelo vypýtať
„V tejto dobe je základným problémom aj priveľa mobilov, tabletov a rôznych elektronických hračiek. Treba sa vrátiť ku klasike - s dieťaťom komunikovať, venovať sa mu, čítať, hrať sa s ním. Zdrojom vývinu reči je sociálny kontext - okolie dieťaťa, raná komunikácia s dieťaťom.
Aj na to si ale treba dávať pozor - nemôžeme s 2-ročným dieťatkom komunikovať ako s dospelým, pretože nestíha spracovať v našom prúde slov jednotlivé slová, správne gramatické koncovky. V prvých rokoch života si preto dávajte pozor na rýchlosť reči a dĺžku prehovorov na dieťa. Dieťaťu dajte čas na to, aby sa prejavilo. Nestíha odpovedať na otázky tak rýchlo ako my.“
„V prvom rade využívame komunikačné stratégie, ktoré boli opísané vyššie a kopírujeme normálny vývin reči. Snažíme sa dieťa postupne previesť jednotlivými vývinovým štádiami, rozvíjame slovnú zásobu, všetky slovné druhy, gramatiku, tvorbu viet. Každá terapia s dieťaťom je individuálna, šitá na mieru. A rovnako závisí od toho, akú má dieťa primárnu diagnózu, aj tomu terapiu prispôsobujeme,“ dodáva logopedička.
Keď dieťa žije vo viacjazyčnej domácnosti, zvyčajne v bilingválnej (dvojjazyčnej), neznamená malé oneskorenie za tabuľkovými míľnikmi ostatných detí hneď problémy s jazykom či rečou. Vývojové míľniky u týchto detí nemusia byť rovnaké, dosiahnuté v rovnakom veku, než je to u detí učiacich sa len jediný, primárny jazyk.
Ak v primárnom jazyku nemá dieťa z bilingválnej domácnosti žiaden problém, menšie oneskorenie riešiť nemusíte. Ak sa vám však zdá, že predsa len sa v reči akokoľvek oneskoruje, neváhajte sa poradiť s odborníkom či odborníčkou.
tags: #6 #mesacne #dieta #neblaboce