V živote každého rodiča existujú míľniky, ktoré sú vnímané ako „veľké víťazstvá“. Prvý úsmev, prvé pretočenie, prvé kroky a, samozrejme, moment, keď dieťa začne vnímať svet z vertikálnej perspektívy - teda keď sa posadí. V dnešnej dobe orientovanej na výkon však často podliehame tlaku okolia alebo porovnávaniu v tabuľkách. „Koľko má? Šesť mesiacov? A už sedí?“ „Bude mať rok a ešte nechodí?“ Komentáre a „dobre mienené rady“, pri ktorých nejednu mamičku ostro pichne pri srdci, vytvárajú nezmyselný tlak na rodičov, ktorý často vrcholí snahou urýchliť psychomotorický vývin dieťaťa. Snahy umelo urýchliť motorický vývin dieťaťa sú však nielen zbytočné, ale aj kontraproduktívne.
Pravdou však je, že predčasné a pasívne posadzovanie je jedným z najväčších prehreškov, ktorých sa môžeme na vývoji detskej chrbtice dopustiť. Rodičia by si však mali uvedomiť, že posadzovanie dojčaťa v čase, keď na to nie je pripravené, jeho vývin nijako neurýchli. To, že dieťatko nesedí, znamená, že jeho svaly ešte nie sú dostatočne pevné a chrbtica ako i vnútorné orgány sú sedom neprimerane zaťažované. Predčasné posadzovanie dieťatka môže viesť k vážnym problémom s chrbticou v neskoršom veku. Je potrebné si uvedomiť, že kosti a väzivá sú ešte mäkké a foremné a tak sa poškodia rýchlejšie ako by sme si mohli myslieť.
Prečo je predčasné sedenie škodlivé?
Aby sme pochopili, prečo je predčasné sedenie škodlivé, musíme sa pozrieť pod kožu. Dieťa sa rodí s chrbticou, ktorá má tvar totálneho oblúka (totálna kyfóza). Ak dieťa posadíme umelo (pasívne), jeho svalový korzet - teda hlboké stabilizačné svaly trupu - nie je dostatočne pevný na to, aby udržal váhu hlavy a hornú časť tela.
Pasívne sedenie, teda také, keď dieťa do sedu posadíme my, no samé to ešte nevie, má negatívny dopad na celkové zdravie i samotný vývin. Keďže svaly chrbta nie sú ešte na sed pripravené, môže sa u dieťaťa vyvinúť skolióza, pretože dieťa sa pri pasívnom sede hrbí, predsúva hlavičku dopredu, čím sa zaťažujú kĺby chrbtice, väzy a svaly popri chrbtici a dieťa väčšinou sedí stočené do jednej strany. Kosti a väzy sú ešte mäkké a môžu sa pri predčasnom a pasívnom sede ľahko poškodiť v dôsledku nadmerného tlaku a ťahu, pretože hlavička dieťaťa je pomerne ťažká oproti krku. Tlak hlavy a hornej časti hrudníka na vnútorné orgány môže mať negatívny vplyv na vývoj srdca a pľúc a spôsobiť aj poruchy dýchania.
Priemerný vek samostatného sedu je 8. až 10. mesiac. Ak vaše dieťa v 7. mesiaci nesedí, je to úplne v poriadku. Ak však nesedí v 10. mesiaci, je potrebné situáciu konzultovať s pediatrom. Ak dieťa posadíme skôr ako sa naučí loziť, alebo nelozí dostatočne dlho, vynecháva sa postupné spevňovanie svalov a nevytvoria sa dostatočné prepojenia svalových reťazcov, ktoré sú neskôr nutné pre chôdzu a pohyb vo všeobecnosti. Preskočením niektorého z krokov sa môže sa zablokovať psychomotorický vývin dieťaťa.
Prirodzený vývoj sedu
Prirodzené je, ak sa dieťatko dostane k sedu vlastnými silami. Ak to necháme na ňom, dostane sa do sediacej polohy z bruška alebo z polohy na štyroch. V polohe na brušku si výdatne posilňuje svaly potrebné k vzpriameniu trupu. Užitočné preto je nechávať dieťatko čo najviac času na pevnej rovnej podložke, kde má možnosť bezpečne si trénovať prvé pohyby. Vhodné je ponúkať mu podnety, za ktorými sa musí plaziť, otáčať alebo loziť.
Zdravý vývoj je ako stavba domu. Všetko začína tu. Práve na brušku si dieťa posilňuje šijové svaly, medzilopatkové svaly a svaly pozdĺž chrbtice. Okolo 6. až 7. mesiaca sa bábätko často dostáva do tzv. šikmého sedu. Dieťa leží na boku, opiera sa o jeden lakeť alebo dlaň a spodnú nožičku má pokrčenú. Väčšina rodičov si myslí, že dieťa si sadne z ľahu na chrbte (ako keď my robíme „brušáky“). To je však omyl. Zdravé dieťa sa do sedu dostáva z polohy na štyroch.
Batoľa sa z tejto pozície zvyčajne prepracuje do tzv. šikmého sedu, kedy chrbátik ešte nie je vzpriamený, ale dieťa sa drží v čiastočne vertikálnej polohe pomocou rúk. Ruky sú voľné - dieťa sa nimi nemusí podopierať o zem, aby nestratilo rovnováhu.
Ak sa dieťa posadí samé v momente, keď je jeho telo na to pripravené, bude mať nôžky natiahnuté rovno pred sebou, ramená budú voľne spustené od uší a hlava bude nad úrovňou hrudníka bez predsunutia. Na začiatku môže byť sed ešte nedokonalý - ohnutý chrbátik a občasný pád, ale v priebehu 10-14 dní sa to zvykne upraviť a dieťa je schopné sa v sede udržať a dokonca i natiahnuť rukami nad hlavu alebo dopredu či do strán.
Čo predchádza samostatnému sedeniu?
Vývoj každého dieťaťa je individuálny a jednotlivé stupne vývoja môžu trvať rôzne dlho. Preto buďte trpezlivý a vytvorte pre svoje dieťa bezpečné a komfortné prostredie, v ktorom sa bude učiť tempom, ktorý mu najviac vyhovuje. Čo musí dieťa zvládnuť predtým, ako sa začne učiť sedieť:
- Zdvíhanie a otáčanie hlavy
- Dostatočná sila hornej časti tela
- Držanie tela
- Statická rovnováha
- Dynamická rovnováha
- Symetrické rozloženie váhy v dolných končatinách
Nezávislé sedenie si vyžaduje nadobudnutie mnohých komplexných schopností vrátane koordinácie, rovnováhy, sily a uvedomovania si tela a bezpečnosti a tiež nebezpečenstva pádu.
Vhodným povrchom je tvrdá, ale nešmykľavá podložka (penové puzzle, hracie podložky). Kedy ho použiť na krátky čas? Sedenie pri jedle je často jedinou výnimkou, kedy dieťa na krátky čas (15-20 minút) posadíme, aj keď ešte nesedí úplne samo (ale už má dobrú stabilitu trupu a je v šikmom sede).
Alternatívy k chodítkam a nevhodným pomôckam
Mnohé pomôcky síce rodičom uľahčujú starostlivosť o dieťa, no v konečnom dôsledku preň vôbec nie sú vhodné. Chodítka, hopsadlá, či nadmerné polohovanie v lehatkách alebo kočíkoch môžu mať negatívne následky na vývoj dieťaťa.
Ortopédi, pediatri a fyzioterapeuti klasické chodítka („pavúky“) často neodporúčajú, pretože dieťa v nich sedí v neprirodzenej polohe, čo môže zaťažovať jeho kĺby a chrbticu. Pri pohybe v chodítku sa dieťa neodráža celými chodidlami, ale iba špičkami. Používanie chodítok môže obmedziť prirodzený vývoj motoriky dieťaťa, pretože bráni cvičeniu lezenia a plazenia, ktoré sú dôležité pre rozvoj rovnováhy a koordinácie. Deti v chodítkach sa tiež môžu prevrátiť alebo spadnúť, čo môže viesť k zraneniam. Chodítka môžu podporovať nesprávne držanie tela, pretože dieťa sa v nich často opiera o špičky a môže mať zakrivený chrbát. Obmedzujú pohyb dieťaťa, pretože mu bránia v preskúmaní okolia a interakcii s ostatnými.
Pohľad fyzioterapeuta: „Keď dáme dieťa, ktoré ešte samé nechodí do pavúka, naváži sa smerom dopredu, drží sa, je ešte viac uvoľnené hlboké brušné a chrbtové svalstvo, je preťažené povrchové svalstvo, dieťatko ide väčšinou na špičky, čiže sa mu skracujú achillové šľachy, skracuje sa mu lýtkový sval, kolenný sval, ohýbače trupu a dochádza k preťaženiu. V žiadnom prípade ich neodporúčam!“ Rovnako neodporúča aj rôzne hopsadlá, kde dieťatko skáče, nožičky idú opäť na špičky a svalstvo opäť nie je podporované správne.
Ak sa rozhodnete nepoužívať chodítko, existuje niekoľko alternatív, ktoré môžete zvážiť:
- Podporné zariadenia: Tieto zariadenia, ako napríklad posilňovacie veže alebo hracie ohrádky, poskytujú deťom podporu pri státí a chôdzi, bez toho aby ich obmedzovali v pohybe.
- Hra na brušku: Položenie dieťaťa na bruško mu pomáha posilňovať svaly krku, chrbta a nôh, čo je nevyhnutné pre chôdzu.
- Podpora pri chôdzi: Držte dieťa za ruky alebo použite vodítko na chôdzu, aby ste mu poskytli oporu pri prvých krokoch.
- Hračky na tlačenie: Hračky, ako napríklad nákupné vozíky alebo chodítka na tlačenie, povzbudzujú deti k pohybu a pomáhajú im rozvíjať rovnováhu a koordináciu.
Čo ale robiť, keď by drobci už veľmi chceli chodiť, ale stále sa nevedia odhodlať? Ak už dieťa samé stojí v priestore, chytíme ho za obe ruky smerom dole, uvoľnené ramenné kĺby, dieťatku poskytnem len oporu o moje ruky. Akonáhle dieťatko zvládne toto, je to v poriadku.
Kedy je chodítko vhodné (s výhradami)?
Chodítko môže byť vhodné pre deti, ktoré už vedia sedieť samostatne, prejavujú záujem o chôdzu a snažia sa postaviť, a majú dostatočnú silu v nohách a chrbte, aby sa mohli v chodítku udržať. Chodítko môže pomôcť deťom rozvíjať koordináciu a rovnováhu a zlepšiť motorické zručnosti. Je však dôležité poznamenať, že chodítka nie sú vhodné pre všetky deti. Niektoré deti sa v nich môžu cítiť nepohodlne alebo obmedzene.
Ak sa rozhodnete pre kúpu klasického chodítka pre dieťa, vyberte typ s možnosťou výškového nastavenia a dbajte na kvalitnú a stabilnú konštrukciu. Pri klasických chodítkach je dôležitá možnosť nastavenia výšky a polohy. Predné kolieska by mali byť otočné a mali by byť vyrobené z materiálu, ktorý dobre priľne k povrchu. Vyberte chodítko s hračkami, ktoré vaše dieťa zaujmú a rozvíjajú jeho motorické schopnosti. Ideálne sú umývateľné modely s odnímateľným a prateľným poťahom.
Bezpečnostné opatrenia pri používaní chodítka:
- Používajte chodítko iba na rovnom a stabilnom povrchu. Nikdy nepoužívajte chodítko na schodoch, svahoch alebo iných nerovných povrchoch.
- Uistite sa, že chodítko je správne zostavené a všetky súčasti sú bezpečne pripevnené. Pred každým použitím skontrolujte chodítko, či nie je poškodené alebo uvoľnené súčasti.
- Nikdy nenechávajte dieťa v chodítku bez dozoru. Vždy majte dieťa na očiach, keď používa chodítko.
- Obmedzte čas strávený v chodítku. Deti by nemali tráviť v chodítku viac ako 30 minút denne.
- Nepoužívajte chodítko ako náhradu za chôdzu. Chodítka by sa mali používať iba na krátke obdobia a nemali by nahrádzať chôdzu.
- Vyberte si chodítko, ktoré je vhodné pre vek a veľkosť vášho dieťaťa. Chodítko by malo byť dostatočne veľké, aby sa v ňom dieťa mohlo pohodlne pohybovať, ale nie príliš veľké, aby sa v ňom nemohlo prevrátiť.
- Uistite sa, že chodítko má bezpečnostné prvky, ako sú brzdy a bezpečnostné pásy. Tieto prvky pomôžu zabrániť zraneniam v prípade, že sa dieťa prevráti alebo spadne.
STOJ! POZOR! CHOĎ #2 "Cyklistika"
Slovenská pediatrická spoločnosť neodporúča používať chodítka pre deti v žiadnom veku, výnimkou sú špecifické indikácie, ktoré však ale tiež nepripúšťajú používanie chodítok pre dojčatá a batoľatá.
tags: #ako #ma #dieta #spravne #sediet #v