Syndróm rodičovského odcudzenia, výraz vytvorený Richardom A. Gardnerom v osemdesiatych rokoch, opisuje stav - obyčajne vytvorený v kontexte rozvodu alebo pri sporoch o zverenie dieťaťa do starostlivosti - kedy jeden rodič vytvorí spojenectvo so svojím dieťaťom proti druhému rodičovi (proti tomu, ktorý nie je tyran, ktorému na dieťati záleží a chráni ho).
Podľa Dr. C. A. Childressa k rodičovskému odcudeniu dochádza vtedy, keď človek s narcistickými sklonmi dosiahne, aby jeho dieťa odmietalo druhého rodiča ako spôsob modulovania narcistickej rodičovskej úzkosti. V podstate sa narcistický rodič snaží tieto úzkosti vyriešiť tým, že vytvára drámu, súčasťou ktorej je on sám (vnímaný ako „kompetentný/dobrý“ rodič), druhý rodič („týrajúci“ rodič) a dieťa („obeť“ „tyranizujúceho“ rodiča).
Druhý rodič je postavený do pozície proti svojmu dieťaťu, aby boli regulované úzkosti odcudzujúceho rodiča. Toto odkláňa zameranie odcudzujúceho rodiča od pocitov nedostatočnosti a opustenia a nahrádza ich pocitmi nadradenosti, obzvlášť v spojitosti s druhým rodičom. Takto je táto rekonštrukcia traumy pokusom odcudzujúceho rodiča dosiahnuť psychologické majstrovstvo nad naratívnom svojej traumy z detstva.
Prečo dieťa túto traumu podporuje
Keď rodina prežíva rozvod alebo odlúčenie, dieťa typicky prežíva pocity spojené so zármutkom. Narcistický rodič dokáže na týchto negatívnych pocitoch zarábať tým, že ich pripisuje tzv. týraniu zo strany druhého (nenarcistického) rodiča.
Syndróm rodičovského odcudzenia nie je v odborných kruhoch rozpoznaný ako porucha a nie každý sa s ním stotožňuje. Tina Swithin z organizácie One Mom´s Battle ho opisuje ako domáce násilie. Kým narcistický rodič sa pred rozvodom nezaujímal o domáce násilie, skryté motívy tyrana bývajú moc a kontrola. Keď žije vo vzťahu, môže týrať viacerými spôsobmi a nie len jedným.
Podľa tejto teórie tyran vie, čo robí a jeho činy sú konkrétne a zámerné. Ostatní ľudia, ako sú terapeuti, právnici alebo tí, čo majú deti chrániť, sú často správaním narcistu oklamaní a môžu sa postaviť proti rodičovi, ktorý nie je tyran.
Rovnako dôležité stratégie pre rodiča
- Naber silu. Nedovoľ, aby ti strach bránil robiť správne kroky. Vytrvaj a nikdy sa nevzdaj. Nech tvoje deti vidia, že si veríš.
- Prestane triangulovať. Nikdy nestavaj deti do stredu medzi seba a druhého rodiča. Nechaj ich, nech ho milujú, neovplyvňuj ich.
- Buď iniciatívna pri riešení problému. Ak to neurobíš, môže sa to ešte zhoršovať a nikto to namiesto teba neurobí.
- Všetko si dokumentuj, zapisuj. Na právne účely si rob presné zápisy všetkých narušujúcich prejavov zo strany odcudzujúceho rodiča.
- Zostaň v pohode. Akýkoľvek dôkaz o tom, že nie si v pohode, môže byť použitý proti tebe. Predstav si druhého rodiča ako škodoradostne vyhlasuje: „Vravel som, že je šialená!“
Nenechaj sa oslabiť, buď morálne pevná, ale zároveň mazaná ako líška. Neboj sa ukázať, že si kvalitná a zodpovedná rodička. Nič z toho neznamená, že musíš byť dokonalá; platí heslo: buď dosť dobrá.
Výchova a vzťahy s deťmi
Vo svojej výchove vyvažuj disciplínu, jasnú štruktúru a flexibilitu. Buď svojim deťom príkladom a učiteľom. Keď sú vystavené kvalitám narcistu, môžu mať skreslený pohľad na realitu. Uč ich zdravé vzťahové zručnosti, obzvlášť empatiu, a tiež morálnu orientáciu a rozvíjanie charakteru.
Teš sa zo svojich detí. Keď sú s tebou, buď pre nich bezpečným prístavom, kde môžu relaxovať. Zváž možnosť terapie. Traumy z detstva môžu ovplyvniť správanie a vzťahy v dospelosti, a preto je dôležité pristúpiť k liečbe: mindfulness, mindfulness-based stratégie, alebo terapie zamerané na telo ako EMDR či Somatic Experiencing.
- Spoznaj význam trauma. Trauma je skúsenosť, ktorá zásadne mení spôsob vnímania sveta, seba a vzťahov.;
- Trauma v detstve môže pochádzať zo sexuálneho alebo iného zneužívania, zanedbávania alebo neúplnej emocionálnej väzby.;
- Liečba zahŕňa bezpečné prostredie a dôveru, integráciu tela a mysle a prácu na vzťahoch.;
Vo vzťahoch je dôležité, aby dieťa videlo autenticitu v rodičoch. Nadmernú kontrolu a manipuláciu treba nahradiť autentickými vzťahmi, ktoré sú bezpečné a otvorené. Dieťa potrebuje, aby sa ho dospelí naozaj počúvali a aby sa mu poskytla možnosť vyjadriť svoje emócie bez strachu z potrestania alebo popretia.
Praktické rady pre rodičov po rozvode
- Vysvetli dieťaťu situáciu primerane veku a dodaj, že láska k dieťaťu je nekonečná, aj keď rodičia už spolu nežiijú.
- Urob spoločnú dohodu o komunikácii a spoločnom prístupe k dieťaťu; dieťa musí vidieť, že dokážu spolu komunikovať a rešpektovať sa.
- Podporuj hru ako prirodzený spôsob zvládania traumy a vyjadrenia emócií; terapia hrou môže pomôcť pri zvládaní strát a zranení.
Na záver: trauma z detstva a problémy pri rodičovstve nie sú nevyhnutne osudové. Mozog a psychika sú plastické a liečba môže priniesť hlbokú transformáciu a lepšie vzťahy v budúcnosti.
Čo je trauma a ako ovplyvňuje nás?
Čo je trauma? Trauma je skúsenosť, ktorá nás emočne alebo psychicky zasiahne tak hlboko, že ovplyvní spôsob, akým vnímame svet, sami seba a naše vzťahy. Môže byť výsledkom jednorazovej udalosti alebo opakovaných situácií v detstve. Bessel van der Kolk tvrdí, že trauma nie je len to, čo sa nám stalo, ale aj to, ako naše telo a myseľ reagujú na ohrozujúce situácie. Gabor Maté adduje, že trauma je viac emocionálna reakcia než samotná udalosť, a ak nie je vyriešená, sprevádza nás aj v dospelosti.
Ako môžu traumy z detstva ovplyvniť dospelosť? Trauma v detstve sa často pretaví do problémov s dôverou, vzťahmi a empatiou, ako aj do fyzických ťažkostí a chronického stresu. Liečba zahŕňa terapiu, prácu s telom a budovanie bezpečného prostredia s dôverou a otvorenou komunikáciou.
Uzdravení z toxických vztahů 4. Trauma
tags: #chcela #som #dieta #aby #som #sa