Tehotenstvo je obdobie výnimočných zmien v tele ženy, ktoré kladú zvýšené nároky na jej kardiovaskulárny systém. Srdce budúcej matky je počas gravidity vystavené obrovskej záťaži - jeho minútový výkon sa zvýši takmer o polovicu. Zdravé ženy sa s touto zmenou bez väčších problémov vyrovnajú, hoci aj u nich sa môžu objaviť problémy s dýchaním, slabosť, závraty, niekedy dokonca až mdloby. Záťaž sa najviac prejavuje na prelome 2. a 3. trimestra, čiže na začiatku poslednej tretiny gravidity. Tieto príznaky, ktoré sprevádzajú zmeny v činnosti srdca, by mali rýchlo odznieť. Ak však pretrvávajú dlhšie, môže ísť o ochorenie srdca, ktoré doteraz nebolo rozpoznané a prejavilo sa práve v tomto období.
Kardiovaskulárne ochorenia (KV) predstavujú významnú výzvu v kontexte tehotenstva. Ich manažment si vyžaduje komplexný prístup a tímovú spoluprácu kardiológa s ďalšími odborníkmi, ako sú gynekológovia a neonatológovia. Posudzovanie klinickej prezentácie KV ochorení v gravidite je sťažené, pretože symptómy, ako napr. dýchavica, palpitácie a opuchy, sa v gravidite môžu vyskytovať aj za fyziologických okolností. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na riziká, diagnostiku, liečbu a prevenciu srdcových chorôb počas tehotenstva, s dôrazom na špecifické výzvy a úskalia, ktoré táto kombinácia prináša.
Ochorenia srdca v tehotenstve: Príčiny a prejavy
Na príčine zdravotných problémov srdca počas tehotenstva bývajú spravidla nerozoznané vrodené vývojové chyby. Taktiež môže ísť o poruchy srdcového rytmu, ochorenie srdcových ciev, zápalové ochorenia srdca. V tejto dobe už aj ženy, u ktorých sa ochorenie srdca prejavilo pred otehotnením, majú dobrú perspektívu pre úspešné donosenie a porodenie dieťatka.
Jednou z vážnych diagnóz je peripartálna kardiomyopatia, ojedinelá, ale potenciálne smrteľná komplikácia tehotenstva. Až 85 percent žien s touto diagnózou do piatich rokov umiera, pretože im akútne alebo chronicky zlyhá srdce. Choroba sa prejavuje v posledných štádiách tehotenstva a niekoľko mesiacov po pôrode.
Tehotenská kardiomyopatia je ochorenie srdca, ktoré postihuje tehotné ženy, zvyčajne v neskorom štádiu tehotenstva alebo krátko po pôrode (zvyčajne v poslednom mesiaci tehotenstva alebo v prvých piatich popôrodných mesiacoch). Ide o formu dilatačnej kardiomyopatie, čo znamená, že dochádza k oslabeniu srdcového svalu a zväčšeniu srdcových komôr. To vedie k zníženej schopnosti srdca pumpovať krv do tela. Mechanizmus vzniku nie je úplne objasnený, ale predpokladá sa, že ide o multifaktoriálne ochorenie, na ktoré vplývajú genetické, hormonálne, imunologické a vaskulárne faktory. Počas tehotenstva dochádza k významným hormonálnym zmenám, najmä k zvýšeniu hladín prolaktínu a ďalších hormónov. Existujú teórie, že určitý fragment prolaktínu (tzv. 16-kDa prolaktín) môže poškodzovať srdcové bunky a endotelové bunky ciev, čo vedie k zníženej kontraktilite srdcového svalu.
Typickými príznakmi tehotenskej kardiomyopatie sú dýchavičnosť (najmä pri námahe alebo v ľahu), únava, opuchy dolných končatín, zvýšená srdcová frekvencia a palpitácie. Môže sa objaviť kašeľ, pocit tlaku na hrudi a v závažnejších prípadoch hromadenie tekutiny v pľúcach (pľúcny edém). Ženy často pociťujú zníženú toleranciu fyzickej námahy a celkovú slabosť. V niektorých prípadoch môže dôjsť až k život ohrozujúcemu srdcovému zlyhaniu.
Búšenie srdca počas tehotenstva môže byť pre mnohé nastávajúce matky znepokojujúcim zážitkom. Tieto pocity, často opisované ako zrýchlený, trepotavý alebo búšiaci srdcový tep, môžu byť alarmujúce, najmä ak sa objavia neočakávane. Pochopenie palpitácií srdca v tehotenstve je kľúčové, pretože môžu byť normálnou fyziologickou reakciou na zmeny, ktoré sa vyskytujú v ženskom tele, alebo v niektorých prípadoch príznakom základného problému, ktorý si vyžaduje lekársku pomoc. Palpitácie srdca v tehotenstve označujú vnímanie nepravidelného alebo rýchleho srdcového tepu, ktoré sa môže vyskytnúť v ktoromkoľvek štádiu tehotenstva. Tieto pocity sa môžu líšiť intenzitou a frekvenciou, od občasného chvenia až po pretrvávajúce búšenie.
Infekcie môžu niekedy viesť k búšeniu srdca. Stavy ako horúčka, dehydratácia alebo anémia môžu zvýšiť srdcovú frekvenciu a viesť k palpitáciám. Určité genetické predispozície alebo autoimunitné ochorenia môžu zvýšiť pravdepodobnosť výskytu búšenia srdca. Napríklad ženy s rodinnou anamnézou arytmií alebo autoimunitných ochorení, ako je lupus, môžu byť vystavené vyššiemu riziku. Životný štýl zohráva významnú úlohu pri výskyte palpitácií srdca. Faktory ako príjem kofeínu, fajčenie, konzumácia alkoholu a vysoká úroveň stresu môžu palpitácie zhoršiť.
Klasifikácia srdcových ochorení a riziká
Samotný pôrod predstavuje pre ženy so srdcovým ochorením veľkú záťaž. V závažnosti srdcového ochorenia sa ženy delia do štyroch kategórií:
- 1. ochorenia srdca bez príznakov a bez narušenia telesnej výkonnosti,
- 2. príznaky pri väčšej záťaži,
- 3. príznaky pri nižšej záťaži,
- 4. príznaky prítomné aj v pokoji (t. j. U žien, ktoré podľa tohto členenia patria do 1. a 2. kategórie, možno pri adekvátnej liečbe srdcového ochorenia považovať graviditu za bezproblémovú.
Ženy zaradené do 3. a 4. kategórie znášajú tehotenstvo ťažšie, keďže príznaky sa objavujú už pri nižšej záťaži alebo dokonca aj v stave pokoja. V ťažších prípadoch môže gravidita spôsobiť dokonca ohrozenie života ženy, keďže choré srdce nedokáže zvládnuť zmeny prebiehajúce v organizme. Preto by mala žena so závažným srdcovým ochorením starostlivo zvážiť možnú graviditu a prípadné riziká prediskutovať so svojím kardiológom. Ak sa ochorenie zistí až v priebehu gravidity, aj tu treba pacientku taktne, ale pravdivo a podrobne informovať o jej zdravotnom stave, o možnom vývoji gravidity a o spôsobe vedenia pôrodu. Napriek vysokej úrovni medicínskej starostlivosti, ktorá je vo vyspelých krajinách ženám s ochorením srdca k dispozícii, aj v súčasnosti sú prípady, kedy sa gravidita ženám so srdcovými ochoreniami zásadne neodporúča - ide o určitú skupinu žien, kde by samotná gravidita alebo pôrod znamenali priame ohrozenie života.
Každá žena s ochorením srdca by mala osobitne dbať na pravidelný odpočinok a pokoj. Odporúča sa držať diétu s obmedzením príjmu soli, keďže soľ pomáha zadržiavať vodu v tele, čo zvyšuje krvný tlak a zaťažuje obehový systém. Žena by okrem pravidelných prehliadok u gynekológa mala taktiež navštevovať kardiológa - v ťažších prípadoch sa odporúča návšteva dokonca každý týždeň, aby sa mohla včas odhaliť hroziaca srdcová nedostatočnosť a zabezpečiť primeraná intenzívna starostlivosť. Okrem ohrozenia zdravia ženy existuje aj riziko spomalenia rastu plodu, preto treba hlavne v poslednej tretine gravidity venovať jeho sledovaniu osobitnú pozornosť.
Ženy s vysokým krvným tlakom počas tehotenstva majú zvýšené riziko vzniku hypertenzie niekoľko rokov do pôrodu. Sú viac ohrozené vznikom srdcového infarktu, cievnej mozgovej choroby a majú zvýšené riziko úmrtia na tieto ochorenia (oproti ženám bez hypertenzie v tehotenstve). Tiež sa zvyšuje šanca, že sa u ženy rozvinie iné rizikové ochorenie ako cukrovka, vysoký cholesterol alebo obezita.
Ženy, u ktorých sa vyskytla tehotenská cukrovka, majú zvýšené riziko vývoja cukrovky 2. typu 1,4- až 20-násobne.
Spomalený rast plodu (reštrikcia rastu plodu) je spojený so zvýšeným rizikom vysokého cholesterolu v krvi a zlyhania srdca.
Predčasná menopauza zvyšuje riziko rozvoja srdcovo-cievnych ochorení kvôli zmenám rozloženia telesného tuku, zvyšovania cholesterolu a krvného tlaku, zhoršeniu funkcie ciev a ich následným zápalom.
Ženy so syndrómom polycystických ovárií (PCOS) majú zvýšené riziko vývoja brušnej obezity, cukrovky, hypertenzie a vysokého cholesterolu. U týchto žien je vysoký výskyt psychických ťažkostí ako nervozita, depresia a poruchy príjmu potravy.
Autoimunitné ochorenia ako systémový lupus a reumatoidná artritída podporujú vývoj aterosklerózy. Ženy s týmito ochoreniami sú omnoho viac ohrozené infarktom a úmrtím na srdcovo-cievne ochorenia.
Psychosociálny stres je významným rizikovým faktorom vzniku srdcových ochorení u žien. Depresia je spojená s 2-násobne vyšším rizikom vývoja srdcovo-cievnych ochorení (oproti ženám bez depresie).
Diagnostika a liečba
Manažment KV ochorení v gravidite má svoje špecifiká a úskalia. Posudzovanie klinickej prezentácie KV ochorení v gravidite je sťažené, pretože symptómy, ako napr. dýchavica, palpitácie a opuchy, ktoré by mohli poukazovať na prítomnosť KV postihnutia, sa v gravidite môžu vyskytovať aj za fyziologických okolností v súvislosti s hemodynamickými a anatomickými zmenami sprevádzajúcimi graviditu. Napr. dýchavica, na ktorú sa v gravidite sťažuje až 75 % žien, môže byť okrem KV ochorenia spôsobená zmenami mechaniky dýchania pri vyššom stave bránic, fyziologicky zvýšenými nárokmi na kyslík, hyperventiláciou stimulovanou progesterónom alebo anémiou.
Manažment KV ochorení je v gravidite podstatne zložitejší ako u ostatnej populácie. I keď odporúčania Európskej kardiologickej spoločnosti poskytujú určité nasmerovanie a pomoc pri diagnostike a liečbe KV ochorení v gravidite, prax prináša také zložité prípady, ktorých riešenie presahuje rámec uvedených odporúčaní a kardiológ sa musí opierať najmä o svoje praktické skúsenosti. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť nevyhnutnosť tímovej spolupráce kardiológa s ďalšími odborníkmi a špecialistami v odbore kardiológia (špecialista na srdcové zlyhávanie, na arytmie, na vrodené chyby v dospelosti…), s gynekológmi, neonatológmi a príp. aj ďalšími špecialistami.
Základnou podmienkou manažmentu KV ochorenia v gravidite je stanovenie čo najpresnejšej diagnózy a následná stratifikácia rizika komplikácií, a to tak pre matku, ako aj pre plod. Diagnostika a liečba KV ochorení v gravidite však naráža na viaceré úskalia. Použitie viacerých diagnostických a liečebných postupov, bežne používaných u ostatnej populácie, je v gravidite limitované, najmä pre riziko poškodenia plodu. Týka sa to hlavne invazívnych diagnostických a liečebných výkonov, ako aj postupov spojených s radiačnou záťažou. V praxi sa však toto riziko spojené s diagnostikou a liečbou KV ochorení niekedy preceňuje a neprimeraná obava z tohto rizika vedie k tomu, že sa ani v odôvodnených prípadoch vyšetrenie alebo liečba gravidnej pacientke neposkytnú. Rozhodnutie o spôsobe diagnostického a liečebného postupu by sa u každej gravidnej pacientky malo urobiť individuálne na základe posúdenia rizika KV ochorenia vo vzťahu k riziku a benefitu diagnostického a liečebného postupu. Bolo by veľkou chybou, ak by sa gravidnej pacientke v naliehavej situácii ohrozenia života odoprel diagnostický alebo liečebný postup z dôvodu neprimeranej obavy z rizika. Na druhej strane, nebolo by správne gravidnú pacientku vystavovať zbytočne riziku.
Farmakologická liečba v gravidite a počas laktácie je pomerne zložitá. Viaceré liečivá sú v gravidite kontraindikované, resp. ich je možné podávať len s určitým rizikom. Situáciu navyše sťažuje skutočnosť, že viaceré v gravidite odporučené KV liečivá nie sú u nás bežne dostupné. Ak by sme sa orientovali iba podľa odporúčaní uvedených v súhrnnej charakteristike liekov (SPC), tak by sme v gravidite pomaly nemohli použiť žiaden liek. Výrobcovia liekov sa totiž chránia tak, že aj pri liekoch, ktoré sa v gravidite považujú za relatívne bezpečné, uvádzajú, že tieto lieky možno použiť len po dôkladnom zvážení pomeru prínos/riziko. Vo všeobecnosti však možno súhlasiť s aplikovaním tohto prístupu pri indikácii farmakologickej liečby v gravidite a počas dojčenia. Benefit liečby by mal vždy prevýšiť riziko súvisiace s jej podaním.
Po pôrode a počas dojčenia sa situácia s farmakologickou liečbou mení. Viaceré lieky, ktoré sú počas gravidity kontraindikované, napr. kumarínové antikoagulanciá alebo inhibítory ACE, sa počas dojčenia môžu použiť. Základnou požiadavkou je, aby sa laktácia zachovala aj pri podávaní KV liečiv. Typ KV liečiv, ako aj spôsob ich podávania by sa mal zvoliť tak, aby bol kompatibilný s laktáciou.
Liečba tehotenskej kardiomyopatie sa zameriava na zlepšenie funkcie srdca a zmiernenie symptómov srdcového zlyhania. Používanými liekmi sú beta-blokátory, ACE inhibítory, diuretiká na zníženie preťaženia tekutinami, prípadne antagonisty aldosterónu. U niektorých pacientiek je potrebná liečba antikoagulanciami na prevenciu tvorby krvných zrazenín.
Diagnóza palpitácií srdca začína dôkladným klinickým vyšetrením. Zdravotnícki pracovníci si odoberú podrobnú anamnézu pacienta vrátane frekvencie, trvania a spúšťačov palpitácií. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti zvážia rôzne stavy, ktoré môžu napodobňovať palpitácie srdca, vrátane úzkostných porúch, hypertyreózy a štrukturálnych srdcových ochorení. Vo väčšine prípadov si palpitácie srdca počas tehotenstva nevyžadujú lieky. Tehotné ženy s už existujúcimi ochoreniami, ako sú srdcové choroby alebo autoimunitné poruchy, môžu vyžadovať špecializovanú starostlivosť a monitorovanie.
Väčšina žien má počas tehotenstva búšenie srdca bez akýchkoľvek dlhodobých následkov. Včasná diagnóza a dodržiavanie liečebných plánov významne ovplyvňujú celkovú prognózu.
Prevencia a rizikové faktory
Srdcovo-cievne ochorenia sú dnes najčastejší dôvod chorobnosti a úmrtí žien vo svete. Približne každá tretia žena zomiera na srdcovo-cievne ochorenia a asi 45% žien má určitú formu ochorenia srdca a ciev.
Tradičné rizikové faktory zahŕňajú:
- Vysoký krvný tlak (hypertenzia): Faktormi, ktoré vedú k vzniku vysokého krvného tlaku sú obezita, nedostatok fyzickej aktivity, zvýšený príjem soli, cukrovka aj zvýšený príjem alkoholu.
- Cukrovka: U žien s cukrovkou 2. typu sa zvyšuje riziko vzniku infarktu a cievnej mozgovej príhody 2-násobne. Zvyšuje sa tiež výskyt srdcového zlyhanie a úmrtia naň.
- Ďalšie rizikové faktory: Vysoký cholesterol, fajčenie, alkoholizmus, nevhodné stravovacie návyky, fyzická inaktivita a chronický zápal v organizme nepriaznivo vplývajú na vývoj srdcovo-cievnych ochorení.
Tehotenstvo ako také zvyšuje riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení 1,8- až 4-násobne. Komplikácie v tehotenstve môžu viesť v budúcnosti k zvýšenému riziku srdcovo-cievnych ochorení.
Okrem ohrozenia zdravia ženy existuje aj riziko spomalenia rastu plodu, preto treba hlavne v poslednej tretine gravidity venovať jeho sledovaniu osobitnú pozornosť.
Ak máte akékoľvek komplikácie počas predchádzajúceho tehotenstva, hrozí, že rovnakým problémom môžete čeliť aj v tomto tehotenstve. Do rizikových faktorov sa zaraďuje aj rodinná anamnéza, predovšetkým genetické poruchy.
Určité skupiny žien sú oveľa náchylnejšie na psychologické problémy počas tehotenstva. Rovnako aj ženy bez adekvátneho sociálneho zázemia a podpory partnera, bez domova, obete domáceho násilia alebo ženy s inými fyzickými alebo emocionálnymi traumami majú vyššie riziko psychologických problémov počas tehotenstva.
Nadmernú psychickú záťaž spôsobenú predovšetkým obavami predstavujú aj časté ultrazvukové vyšetrenia. V prípade objavenia abnormalít vo vývine plodu sa strach tehotnej ženy zvyšuje, je nútená podstúpiť ďalšie vyšetrenia, čo spôsobuje opäť narastanie obáv o zdravie nenarodeného dieťatka.
Prítomnosť rizikových faktorov zisťuje váš gynekológ už pri prvej prenatálnej kontrole pri všeobecnom prenatálnom skríningu. Ďalšie rizikové faktory môžu byť zistené aj pri ďalších prehliadkach použitím klinických vyšetrovacích metód, avšak drvivá väčšina býva odhalená gynekológom len na základe vedeného rozhovoru s tehotnou ženou.
Ak plánujete otehotnieť, je prirodzené, že sa budete snažiť urobiť všetko preto, aby ste sa rizikovému tehotenstvu vyhli. Aj keď nemáte zdravotný problém, mnohí lekári odporúčajú pred počatím navštíviť aj s partnerom odborníka, aby zistil, či ste s partnerom kompatibilný. Ak máte vážne ochorenie, ako je diabetes, ochorenie srdca, vysoký krvný tlak, ochorenie obličiek alebo lupus, je veľmi dôležité naplánovať si tehotenstvo len za predpokladu, že vaše ochorenie sa primerane lieči a že váš zdravotný stav je na tehotenstvo optimálny už pred počatím.
Ročne sa na Slovensku narodí v priemere 400 detí s vrodenou chybou srdca a až polovica z nich sa kvôli oneskorenej diagnostike ocitne v ohrození života. Tomu sa však dá predísť, a to vyšetrením srdiečka bábätka počas morfologického skríningu v 22. týždni tehotenstva. V prípade optimálnej situácie, že mamička má absolvovanú prenatálnu diagnostiku a zachytenú srdcovú vrodenú chybu, sa rodičia môžu dohodnúť na konzultácii, kde sa im na makete snaží vysvetliť, o akú srdcovú vrodenú vadu ide, aká je perspektíva, aké sú riziká. Toto vyšetrenie by malo byť súčasťou prenatálneho morfologického ultrazvuku, ktorý sa uskutočňuje v 22. týždni. Dá sa realizovať už aj skôr (medzi 11. a 13. týždňom) s veľmi dobrým výsledkom skúseného prenatálneho diagnostika.
V rámci morfologického výskumu sa pozerá aj srdiečko a rodičia by sa mali pýtať svojho lekára, či bolo srdiečko ich bábätka vyšetrené. Nadácia Šťastné srdcia s projektom Ako zvon sa venuje osvete prenatálneho vyšetrenia srdiečka.
Príčiny vrodených chýb srdca sú multifaktoriálne. Dá sa povedať, že každá chyba má svoju genetickú príčinu, býva však veľký problém vypátrať to, pretože sa gény kombinujú. Ďalšie príčiny sú príčiny prostredia alebo tie zo strany matky. Zo strany matky to môžu byť metabolické ochorenia, systémové alebo ďalšie iné, tak isto je výskyt vrodených chýb typický pre niektoré syndrómy.
Po diagnostikovaní choroby srdca dieťatka sú rodičia vystrašení, zmätení. V závislosti od toho, o akú chybu ide, sa musia pripraviť minimálne na jednu operáciu, ktorá sa udeje v novorodeneckom veku a pri niektorých komplexných chybách ich čaká veľmi ťažká operácia v novorodeneckom veku, potom približne o 6 mesiacov nasleduje druhá operácia a medzi 2. a 3. rokom je to tretia operácia.
Našťastie je väčšina vrodených srdcových chýb riešiteľná, deti nemajú žiadne následky alebo len minimálne. Časť z nich (okolo 20 %) bude potrebovať ešte niekedy nejaký výkon alebo si problémy prenesie do dospelého veku.
Zaujímavé zistenia z výskumu
Výskum publikovaný v New England Journal of Medicine priniesol zaujímavé zistenia. V zlyhávajúcich srdciach žien postihnutých peripartálnou kardiomyopatiou objavili vedci látky, ktoré nepatrili budúcim matkám. Boli to ľudské bunky, ale mali inú štruktúru DNA. Išlo o základné jednotky plodu v maternici, ktoré majú schopnosť premeniť sa v tele na orgán, tkanivo alebo kosť. Ľudovo povedané, bunky plodu ešte nevedia, čím sú, a môžu sa zmeniť na čokoľvek podľa toho, kde sa usídlia a akú informáciu od už existujúcich buniek dostanú.
Život matiek ohrozovalo zlyhávajúce srdce. Ich ešte nenarodené deti preto posielali cez placentu zásobu svojich vzácnych buniek. Usídlili sa na srdci a zmenili na bunky srdcového svalu. Vyzerá to, akoby deti v maternici chceli pomôcť ozdraviť srdce svojich matiek.
„Je to skôr reakcia na patologické procesy, sprostredkovaná imunitným systémom matky,“ hovorí primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb Eva Goncalvesová. „Poškodené orgány vydávajú prostredníctvom cytokínov telu signály, že nefungujú správne. Cytokíny sa vyplavujú do krvného prúdu a dávajú bunkám v krvi informáciu, že daný orgán nefunguje a treba ho liečiť. Keďže v krvi matky sa nachádzajú aj bunky plodu, aj ony dostanú signál, že by sa mali umiestniť na srdci, ktoré zlyháva. Keď doputujú na miesto, začnú sa meniť na bunky srdcového svalu a nahrádzať časť zlyhávajúceho srdcového svalu matky.“
Žiaľ, počet buniek a celý systém dopravy na poškodené miesto v srdci je prislabý na to, aby postihnutú matku dokázalo dieťa v maternici vyliečiť. Pre vedu je však tento objav veľmi významný. Podporuje teóriu, že embryonálne bunky majú prirodzený veľký liečebný potenciál, pretože dokážu v tele nájsť poškodený orgán a liečiť ho. Existuje veľká pravdepodobnosť, že podobným princípom dieťa v tele matky dokáže liečiť aj rôzne iné alebo skryté choroby.
Podľa niektorých výskumov zostávajú bunky plodu v tele matky aj niekoľko rokov po pôrode. Imunitný systém ženy sa počas tehotenstva nastavil tak, aby ich nepovažoval za cudzie. Preto ich nezničí. Niektoré štúdie naznačujú, že ak bunky plodu zostanú v tele matky pridlho, môžu žene viac ublížiť, ako pomôcť. Sú údajne zodpovedné za vznik systémovej sklerózy a iných ochorení „zbláznenej imunity“.
Dieťa produkuje viaceré látky charakteru hormónov, ktorými reaguje na normálne i chorobné procesy v tele matky. Podrobné skúmanie hormonálnych reakcií dokonca zmenilo mienku niektorých pôrodníkov, ktorí boli ešte donedávna presvedčení o tom, že pôrod vyvoláva telo matky. Je to inak. Pôrod podľa jednej z teórií vyvoláva dieťa. V prípade, že príde k stavu, keď materské prostredie už nie je pre vývoj plodu podnetné alebo bezpečné, snaží sa plod akoby prestrihnúť pupočnú šnúru tým, že spúšťa mechanizmus produkcie hormónov, ktoré vyvolávajú pôrod. Séria hormonálnych reakcií, ktoré na seba nadväzujú, pôsobí na svalovinu maternice, na jej krček a vedie ku kontrakciám a k pôrodu.
Následkom autonehody umrela v Nemecku tehotná Marion Plochová. Plod bol v poriadku, ale na ukončenie tehotenstva bolo priskoro. Bola v trinástom týždni. Mladá pacientka už mala oficiálne uznanú mozgovú smrť, napriek tomu sa lekári po dohode s rodinou rozhodli udržať ostatné funkcie tela pacientky pri živote, dať jej zdravému dieťaťu čas dorásť v maternici a predĺžiť tehotenstvo o dvanásť týždňov. Za Marion dýchali prístroje a ostatné funkcie zabezpečovali lieky. Lekári pravidelne monitorovali jej funkcie a hodnoty.
Po mesiaci pôsobenia plodu v mŕtvom tele matky začalo dieťa produkovať v nadobličkách veľké množstvo stresových hormónov, akoby chcelo zobudiť matku. Vysokú hladinu hormónov pozorovali lekári niekoľko dní. Následne sa hodnoty vrátili do normálu a životné funkcie inak zdravého plodu začali postupne vyhasínať, až nakoniec dieťa umrelo. Táto smrť dieťaťa zostala neobjasnená. Plod bol zdravý a v tele ženy mal dostatok všetkého, čo potreboval. Niektorí lekári si začali smrť plodu vysvetľovať tak, že sa snažilo komunikovať s matkou a zvýšené množstvo stresových hormónov mohlo byť dôsledkom jeho snahy vzkriesiť ju k životu. Je to dôkaz, že medzi plodom a matkou existuje intenzívna komunikácia a nie je vylúčené, že nenarodené dieťa má schopnosť hormonálne ovplyvňovať priebeh tehotenstva, prípadne liečbu matky.
V tomto kontexte je mimoriadne dôležité zdôrazniť význam prenatálnej diagnostiky vrodených chýb srdca, ktorá je špecifická a náročná. Nie každý je odborník na túto problematiku. Sú prenatálni diagnostici, ktorí problematiku ovládajú tak dopodrobna, že vedia stanoviť aj presnú diagnózu, a potom sú zjavne takí, ktorí v tejto problematike nie sú doma.
V prípade, že mamička má absolvovanú prenatálnu diagnostiku a zachytenú srdcovú vrodenú chybu, rodičia sa môžu dohodnúť na konzultácii, kde sa im na makete snaží vysvetliť, o akú srdcovú vrodenú vadu ide, aká je perspektíva, aké sú riziká. Rodičia to vedia dopredu väčšinou medzi 22. až 24. týždňom tehotenstva a zároveň si dohodnú termín pôrodu v blízkosti pracoviska, kde sa venuje detská kardiochirurgia. To je približne 30 percent prípadov, sú však ale aj bábätká, o ktorých sa nevie.
Časť z nich má našťastie dobrý priebeh, to znamená, že si to niekto všimne včas, upozorní na to, zavolajú si detského kardiológa, vyslovia diagnózu a pošlú k nám bábätko, ale to je až po narodení. Vídavame každý rok prípady, že bábätko príde v ťažkom stave so zlyhanými orgánmi, ktoré podstúpilo epizódu nedokrvenia, práve kvôli tomu, že má vrodenú srdcovú chybu. Priebeh takéhoto bábätka je ťažký, nakoľko sa musí dostať na dýchací prístroj, musíme riešiť zlyhané orgány, ako sú napríklad obličky, pečeň, pľúca, infekciu... Pri takýchto ťažkých prípadoch, ktoré nemali prenatálnu diagnostiku, býva náročný aj pooperačný priebeh.
Pregnancy and the Cardiovascular System
Žiaľ, máme aj také prípady, i keď ich našťastie nie je veľa. Každý rok sa však vyskytne jedno alebo dve bábätká, ktoré prídu v takom stave, že aj napriek tomu, že máme sofistikované metódy, mu nevieme pomôcť. Tomuto všetkému sa dá predísť, ak sa absolvuje vyšetrenie srdiečka, ktoré by malo byť súčasťou prenatálneho morfologického ultrazvuku, ktorý sa uskutočňuje v 22. týždni. Toto vyšetrenie je ale určené skôr špecialistom, ktorí ho vedia spraviť, rodinám, kde je pozitívna rodinná anamnéza na vrodenú chybu srdca alebo mamičkám, ktoré majú cukrovku, veľmi rizikové tehotenstvo, a podobne. Štandard ale pre iné mamičky je 22. týždeň, kedy sa meria plod a pozerá sa na ultrazvuku, ako sa plod vyvíja.
Je dôležité, aby rodičia vedeli, že v rámci morfologického výskumu sa pozerá aj srdiečko a aby si to pýtali od svojho lekára. Síce 3D alebo 4D fotografia tváričky dieťatka je fajn, ale toto je určite dôležitejšia vec - to, aké má srdiečko a či bude to srdiečko zdravé.
Pri náročnom spôsobe pracovného života určite pomáha, keď človek dokáže úplne vypnúť. V mojom prípade to znamená, že športujem, ale sú ľudia, ktorí chodia na koncerty, hrajú na hudobný nástroj alebo im dá veľa relax s rodinou. 100 % vypnutie sa úplne nedá, pretože človek má vždy vzadu v hlave, že ho môžu kedykoľvek počas dňa zavolať.
Predpokladám, že nie každá operácia sa podarila. Vďaka rokom rutiny a skúsenostiam, ktoré človek má, už vieme dopredu predpovedať, s akým rizikom ideme do operácie. Týmto spôsobom komunikujeme vždy aj s rodičmi a vieme to teda aj my vopred, aké veľké riziko so sebou nesie ktorá diagnóza, a to znamená aj riziko, že bábätko nemusí prežiť. Vždy robíme všetko, aby sme to zvládli, napriek tomu sa vyskytujú situácie, kedy sa to nepodarí a kedy dieťa s ťažkou, komplexnou a vrodenou chybou i pri našej veľkej snahe a pri množstve zákrokov a operácií, neprežije. Vždy je to náročné pre samotného chirurga, ale aj pre celý tím, ktorý strávil ťažké chvíle pri liečbe takéhoto pacienta, takže nedá sa to úplne vytesniť. Naučili sme sa to zvládať sami vďaka skúsenosti a narastajúcej rutine, ktorú má celý tím, no rokmi sa nám osvedčil asi najlepší recept, ktorým je: Nový deň = nový pacient. To je asi to, čo nás poháňa najviac dopredu.
Ročne vykonávame okolo 300 - 350 vrodených operácií srdca. Vy nielen zachraňujete život pacientov, ale vy tým najmenším, ktorí sa rodia s chorobu srdca, dávate možnosť žiť, čo z môjho pohľadu vytvára medzi vami a pacientom obrovské puto.
Často povieme rodičom len to najnutnejšie a aj oni sú mentálne nastavení, že rozmýšľajú, čo všetko ich čaká doma, na čo si musia dávať pozor. Nemáme teda čas rozprávať sa spolu nejako dlho, povieme si len tie základné veci, ale stávajú sa situácie, že sa nám prídu pacienti ukázať, poprípade pošlú fotografiu, pohľadnicu na Vianoce od rodičov... Občas sa stretávame s pacientmi aj neformálne, vidíme ich v civilnom svete. Takéto akcie sa snažíme organizovať aspoň 2x do roka v rámci oddelenia Detskej kardiochirurgie - Mikuláša a MDD.
Pri takomto náročnom spôsobe pracovného života určite pomáha, keď človek dokáže úplne vypnúť. V mojom prípade to znamená, že športujem, ale sú ľudia, ktorí chodia na koncerty, hrajú na hudobný nástroj alebo im dá veľa relax s rodinou. 100 % vypnutie sa úplne nedá, pretože človek má vždy vzadu v hlave, že ho môžu kedykoľvek počas dňa zavolať.
Najväčšia radosť je, keď vieme dobre zoperovať nejakú komplexnú srdcovú chybu a vidíme, že priebeh po operácii je hladký a bábätko so spokojnými rodičmi odchádza od nás.
Pri malých deťoch je to veľmi optimizmom napĺňajúce, ako vedia tolerovať záťaž a námahu, ako sa s tým vedia popasovať. Našťastie je väčšina vrodených srdcových chýb riešiteľná, deti nemajú žiadne následky alebo len minimálne.
V súčasnosti, vďaka tomu, že operujeme väčšinu srdcových chýb, sa populácia detí presúva do dospelosti a objavujú sa tam problémy dospelých, ktorí mali srdcové vrodené chyby a tie problémy sa týkajú chlopní alebo iných záležitostí.
tags: #choroby #srdca #tehotenstvo