Chránené vtáčie územie Parížske močiare sa nachádza v juhozápadnej časti Slovenska, v juhovýchodnej časti Podunajskej nížiny a Podunajskej pahorkatiny na povodí potoka Paríž v nadmorskej výške 120 - 125 m n. m. Územie sa nachádza v okrese Nové Zámky v katastrálnom území obcí Gbelce, Nová Vieska a Strekov. Povodie potoka Paríž leží v Hronskej pahorkatine, prevažuje rovinný až pahorkatinný reliéf s relatívnymi výškovými rozdielmi od niekoľkých metrov po 100-200 m. Jeho údolie je pomerne úzke, ale v hornej časti lokality sa rozširuje a vytvára panvu cca 3 km dlhú a 1 km širokú. V Gbelciach sa údolie prudko zužuje a vytvára úzke hrdlo.
Najvýznamnejšou skupinou živočíchov, ktoré sú aj hlavným predmetom ochrany Parížskych močiarov, sú však vtáky. Dodnes tu bolo zaznamenaných až 171 druhov, z ktorých 67 tu hniezdi. CHVÚ je charakteristické porastami trstiny (Phragmites australis), ktorá tu vytvára rozsiahly súvislý vegetačný pokryv a zaraďuje tak Parížske močiare medzi najväčšie biotopy trstín na Slovensku. Parížske močiare alebo parížsky močiar s rozlohou takmer 200 hektárov je najväčší trstinový močiar na Slovensku, nachádzajúci sa medzi obcami Gbelce a Nová Vieska v okrese Nové Zámky. Územie je chránené ako národná prírodná rezervácia a Chránené vtáčie územie Parížske močiare. Z hľadiska výskytu živočíchov patrí k významným európskym a svetovým močiarnym biotopom (Ramsarská lokalita).
Parížsky močiar bol umelo vytvorený. Tvoria ho rozsiahle močiare so zárastmi trstiny obyčajnej (Phragmites australis), tečúce vody, mokré lúky a umelá nádrž v povodí rieky Paríž. Toto močiarne územie s rozlohou 184 hektára sa rozprestiera na juhozápadne Slovenska v juhovýchode Podunajskej nížiny a Hronskej pahorkatiny v nadmorskej výške 120−125 m n. m.
1800 gróf Pálfy povolal francúzskeho inžiniera z Paríža, ktorý mal za úlohu vytvoriť jazero (močiar) v oblasti južného Slovenska tak, aby sa zväčšila pôda na poľnohospodárske využitie. Močiar dostal pomenovanie "Parížsky" a kanál, ktorý odvádza vodu z močiara do Hrona, "Paríž". Parížske močiare boli vyhlásené za Národnú prírodnú rezerváciu (NPR) v roku 1966 na rozlohe 184,046 ha. Sú zaradené tiež medzi Ramsarské mokrade, t.j. medzinárodne významné mokrade na Slovensku od roku 1990 na rozlohe 184 ha. V susedstve NPR Parížske močiare nadväzuje na lokalitu Chránený areál (CHA) Alúvium potoka Paríž, ktorý bol vyhlásený v roku 1988 na rozlohe 103,094 ha. V roku 2008 boli Parížske močiare vyhlásené ako chránené vtáčie územie (CHVÚ) na rozlohe 376,58 ha.
Územie Parížskych močiarov patrí medzi najvýznamnejšie mokrade na Slovensku. Z hľadiska výskytu živočíchov patrí k významným európskym a svetovým močiarnym biotopom, navštevujú ho ornitológovia z celej Európy a v priebehu celého roka tu prebieha celoeurópsky monitoring. Umelo vytvorený močiar sa stal domovom pre 171 druhov vtáctva, 160 druhov pavúkov a koscov, 500 druhov hmyzu, 44 druhov mäkkýšov. Z radu stavovcov je to 18 druhov rýb, 10 druhov obojživelníkov a viac ako 31 druhov cicavcov, medzi nimi aj unikátna vydra riečna a jedinejšia korytnačka močiarna Korytnačka močiarna.
Parížske močiare majú obrovský význam aj počas migrácie vtáctva. Vtáky sa tu zastavujú počas sťahovania na jar a na jeseň na odpočinok či zber potravy. V trstinách na ostrove v čase sťahovania nachádza svoje útočisko na nocovanie až desaťtisícové kŕdle lastovičiek. Močiar vznikol v roku 1800, kedy gróf Pálfy povolal francúzskeho inžiniera z Paríža za účelom vytvoriť na južnom Slovensku jazero (močiar) tak, aby sa zväčšila pôda na poľnohospodárske využitie. Močiar dostal pomenovanie Parížsky a kanál Paríž odvádza vodu do Hrona.
Parížske močiare, ktoré sú obklopené prekrásnou prírodou, boli v roku 1966 zapísané do zoznamu chránených nálezísk a zároveň sú zaradené do Ramsarskej konvencie. Komunistický plán pestovania ryže nebol realizovaný. Pozitívna zmena nastala v roku 1982, keď bol areál vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť. O tri roky neskôr bol v katastri obce Ľubá vytvorený rybník. Ramsarská konvencia z roku 1990 zabezpečila medzinárodný význam mokraďi. V roku 1992 sa územie stalo prirodzenou rezerváciou a v roku 1996 aj národnou prírodnou rezerváciou (NPR).
Najväčším problémom je absencia čistiacich zariadení na odpadové vody a prítoky z obcí, ktoré končia v potoku Paríž. Ďalším problémom je zazemnenie a erózia spôsobená intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou, čo vedie k znižovaniu vodných plôch. Správcovia a rozhodovacie orgány zatiaľ nezabezpečili potrebné zásahy na záchranu biodiverzity. Plánované riešenia zahŕňajú vybudovanie vodohospodárskeho systému s napojením Kisújfalu a Kürt na pravidelnú vodnú zásobu močiarov a vybudovanie ochranného pásma proti erózii, ktoré by bolo realizované formou stĺpikových opôr a kontrolovaných zásahov do hydrológie.
Najväčší súvislý trstinový močiar na Slovensku sa nachádza medzi obcami Nová Vieska a Gbelce, a jeho veľkosť je približne 184 ha. Na ploche 4,2 hektárov si našlo trvalé alebo dočasné hniezdisko viac ako 171 druhov vtákov. Z hľadiska biodiverzity tu prežívajú aj vydra riečna a korytnačka močiarna. Správca územia je občianske združenie Gbelcia crassiceps a Matej Medveď pokračuje v starostlivosti a ochrane územia od svojho otca.
The Secret Routes of Migratory birds | Documentary
V súčasnosti sa o močiari diskutuje v kontexte európskych programov a virologického monitoringu. Územie je významné nielen kvôli vtáctvu, ale aj kvôli hmyzu, mäkkýšom, pavúkom a cicavcom, ako je vydra riečna a ďalšie. Aktuálne výskumy a monitorovanie prebiehajú pod vedením zahraničných odborníkov a miestnych správcov, pričom sa kladie dôraz na udržanie hydrológie a biodiverzity napriek tlakům klímy a ľudskej činnosti.
- Najpočetnejšie trstinové druhy vtáctva v močiaroch
- Monitorovanie migrácie vtáctva a hniezdisk
- Významné európske a svetové mokrade
- Problémy spôsobené zazemňovaním a nedostatkom čistiacich zariadení
História a vývoj územia
Močiar vznikol v roku 1800 počas snahy zväčšiť poľnohospodársku pôdu. V minulosti plánované projekty na pestovanie ryže neboli realizované a miesto si zachovalo svoju prirodzenú mokraďovú tvár. V 80-tych rokoch 20. storočia vznikla ochrana ako chránená krajinná oblasť a neskôr NPR a CHVÚ, čo odráža rastúci záujem o zachovanie unikátnej biotopy. Dlhodobé problémy sú spojené s nedostatočnou infraštruktúrou na čistenie odpadových vôd a eróziou zabezpečovanou poľnohospodárstvom.
Ekologia a významné druhy
Dominujú porasty trstiny obyčajnej, dosahujúce výšku až do 4 m a nachádzajú sa aj ostrovčeky pálky širokolistej. V močiaroch sa nachádzajú aj vzácne druhy hmyzu, pavúkov a mäkkýšov; v zozname hostí sú napríklad kaňa močiarna, vydra riečna a korytnačka močiarna. Vtáky tvoria centrálnu ochrannú zložku s 171 druhmi zaznamenanými od roku 1954; 77 druhov sa pravidelne vracia a využíva močiar ako hniezdisko.
- Unikátne trstinové oblasti, najmä v Kisújfalu a Köbölkút
- Aktívne migračné trasy cez Parížske močiare
- Medzinárodný monitoring a spolupráca s odborníkmi z Európy
Parížske močiare sú tiež významné pre migráciu vtáctva, kde sa desiatky tisícov lastovičiek zhromažďujú na nocovanie v trstinových ostrovoch. Dlhodobé problémy si vyžadujú koordinované riešenia zo strany mestských a regionálnych orgánov, ako aj dostatok prostriedkov z EU zdrojov na záchranu biotopy a hydrológie územia.
tags: #chranene #vtacie #uuemie #parizske #kociare