Úspechy v škole zvyšujú deťom sebavedomie a napĺňajú ich pocitom, že niečo dosiahli. Cieľom je, aby deti začali uvažovať v rovine, že učenie im môže niečo priniesť. Rodičia majú viacero možností, ako motivovať a podporiť dieťa. Základom je dostatok spánku, otvorená komunikácia, voľnosť a priestor na učenie.
Škola je už v plnom prúde a je výzvou nielen pre rodičov, ale aj pre deti samotné. Tie musia po jarných prázdninách zasadnúť opäť do školských lavíc a svoje myšlienky venovať učeniu a vzdelávaniu. Deti sú od prírody hravé a živé tvory, ktoré niekoľkohodinové sedenie a učenie sa ešte aj doma po škole jednoducho nudí. Veľmi dôležitú úlohu preto zohráva rodič, ktorý by mal svojho potomka vedieť správne motivovať, aby už v najnižšom veku pochopil, že vzdelávanie môže byť aj zábava.
Prečo sa deti nechcú učiť?
Nechuť učiť sa je prirodzená, napokon, nik nemôže tvrdiť, že sa deťom učiť chce, aj keď sú v škole. Tam sú však nútení - známkami, odmenami a trestami, domácimi úlohami. Teraz sa deti, zvyknuté na donucovací systém, dostali do pozície, kedy sa majú učiť z vlastnej vôle. Nie každý na to dokáže hneď nabehnúť. Otázka teda nestojí, ako dieťa prinútiť učiť sa, ale ako v ňom vzbudiť záujem.
Problémová je aj závislosť na rodičoch. A to zvlášť vtedy, keď od dieťaťa očakávajú príliš mnoho, a preto požadujú, aby všetky činnosti spojené so vzdelávaním robilo dieťa perfektne. Takéto správanie potom znižuje motiváciu dieťaťa učiť sa, pretože sa neučí zodpovednosti za seba a svoju prácu.
„Ak dieťa vidí, že sú na neho rodičia pyšní, môže ho to značne motivovať k ďalšej práci,“ vysvetľuje Eva Smiková, psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Dobré výsledky v škole budujú deťom sebavedomie. „Toto je aj pre menej usilovných žiakov hlavným motivačným faktorom. Medzi žiakmi vzniká niekedy aj súťaživosť a záujem o známky spolužiakov býva veľký,“ vysvetľuje psychologička Eva Smiková.
Učitelia zisťujú, že ak ich žiaci zlyhávajú pri testoch a písomkách, často za tým nemusí byť samotná téma, či štýl výučby. Problém môže byť niekde úplne inde. Napríklad v prístupe študentov. Niektoré deti jednoducho nevedia, ako sa osamote učiť. Nepoznajú efektívne metódy učenia, nechajú sa ľahko rozptýliť, svoju efektivitu merajú časom, ktorý strávia nad úlohami a knihami, nie tým, ako uchopili látku.
Spoločenské hry ako nástroj učenia
Rodičia môžu do vzdelávacieho procesu zaradiť aj rôzne formy hier, prostredníctvom ktorých sa dieťa učí a ani o tom nevie. „Rodičia majú celé spektrum možností, aké hry si môžu vybrať. Napríklad puzzle učia deti kreativite a logickému mysleniu,“ vysvetľuje Štěpánka Zoubková, odborníčka na spoločenské hry zo spoločnosti Piatnik. Medzi najúčinnejší prostriedok motivácie patrí pochvala. „Rodičia môžu oceňovať deti drobnými odmenami za úsilie a vytrvalosť, s ktorou sa každý deň doma učia látku, ktorej zvládnutie vyžaduje množstvo času a trpezlivosti,“ vysvetľuje dôležitosť pochvaly psychologička Eva Smiková.
Okrem klasických spoločenských hier, môžu rodičia skúšať aj rôzne iné formy. „Koľko jednoslabičných slov dokáže dieťa napísať v priebehu troch minút alebo ako dlho mu bude trvať vypočítať nejaký matematický príklad,“ hovorí psychologička. S týmto súhlasí aj Štěpánka Zoubková a dopĺňa, že deti do hier netreba nútiť.
Spoločenské hry deti vzdelávajú. Vymyslieť plán, ako deti motivovať k učeniu, nie je jednoduchá úloha. Psychológovia v takejto situácii odporúčajú vyhnúť sa príkazom a radšej uprednostniť rôzne spôsoby zábavného a spoločného vzdelávania, napríklad formou hrania spoločenských hier. Ich obrovskou výhodou je, že v každom veku dokážu priniesť deťom celý rad benefitov. Tie najmenšie vďaka nim spoznávajú svet okolo seba, rozvíjajú komunikačné a koordinačné zručnosti. Neskôr tento druh zábavy deťom slúži ako nástroj na trénovanie logického myslenia, socializáciu s vrstovníkmi či akceptovanie princípu fair play. Deti sa naučia, čo je to byť spravodlivý, pochopia, že prehra je súčasť života a že pravidlá sa musia dodržiavať. Spoločenské hry bez ohľadu na vek stimulujú mozog, konkrétne tú časť, ktorá zodpovedá za fungujúcu pamäť či iné kognitívne zručnosti ako vnímanie, rozhodovanie a samozrejme, aj učenie sa. A aby toho nebolo málo, pri hraní hier sa rozvíja kreativita a tvorivosť.
Pri stolových hrách veľmi rýchlo vzniká puto, ktoré je založené na dôvere a na trvalých vzťahoch. „Pri hraní videohier je pozornosť na obrazovke viac než na spoluhráčoch. Ak je videohra online, interakcie často poskytujú anonymitu a príležitosť prezentovať sa inak, ako by tomu bolo v skutočnosti,“ ozrejmila rozdiel Elizabeth Brunscheen-Cartagena z univerzity.
Efektívne metódy učenia a domáce prostredie
„Efektívne je, aby sa dieťa učilo zábavnou formou. Musíte sa vyhnúť zmätku. Rodičia by sa mali presvedčiť, že dieťa presne vie, čo sa od neho čaká v škole a počas domácej prípravy. „Zmätok a neistota sú nepriatelia akejkoľvek motivácie,“ upozorňuje psychologička Eva Smiková.
Domáce úlohy podporujú a rozširujú učenie v triede a pomáhajú deťom vyskúšať si nové zručnosti, či vedomosti. Podporujú učenie k zodpovednosti a prístupu k „práci“, čo sa im neskôr v živote môže zísť. Aby sa deťom dobre učilo v domácom prostredí, pokúste sa im ho čo najviac spríjemniť. Potrebujú tichší, dobre osvetlený priestor, bez televízora a rádia, ktoré ich môžu rozptyľovať. Ideálne je, ak nemajú pri sebe ani telefóny. Zapnúť ich môžu po skončení úloh. Domáce štúdium by malo dieťaťu zabrať približne desať minút na každý ročník. Štvrtáci by sa teda mali učiť približne 40 minút.
Keď sedíte s dieťaťom počas toho, ako si robí úlohy, pokúste sa odolať tomu, že mu hneď poviete riešenie. Skôr sa ho k správnej odpovedi pokúste naviesť, odpovedajte mu na otázky, skontrolujte odpovede.
Pomôžte deťom pochopiť systém samoštúdia. Kúpte mu veľký plánovací kalendár, zaveste na stenu alebo iné, dobre viditeľné a prístupné miesto a vyznačte do neho termíny veľkých, záverečných skúšok, ale aj menších, priebežných testov. Takto budete všetci vedieť, čo a kedy vás očakáva a môžete podporiť dieťa, nech sa učí skôr ako večer pred skúškou. Pripomínajte mu, aby malo k štúdiu pripravené všetky potrebné podklady ako poznámky, knižky a pod. Poznámky v kalendári kontrolujte každý večer, aby vám nič neušlo. Dieťa musí vedieť, že veci sa plánujú a na všetko máme deadliny. Nielen v škole, ale aj v práci.
Mnohí ľudia preferujú systém, že sa pustia najskôr do svojich najťažších úloh a na koniec si nechávajú najľahšie. Pre niektoré deti to však môže byť frustrujúce. Ak sa pustia do najťažšej úlohy a zaseknú sa pri jej spracovaní, nakoniec sa im môže stať, že nezvládnu včas dokončiť nič.
Pomôžte mu v zlepšovaní čítania s porozumením. Pýtajte sa ho, čo bola hlavná myšlienka nielen celku, ale aj jednotlivých častí, pozrite si spolu, čomu nerozumel. Ak mu to pomôže, môže si graficky stvárniť hlavné body, nakresliť diagramy a pod. Podporte ho, nech sám v krátkosti porozpráva, o čom učil a nech porozmýšľa, čo by, podľa neho, mohlo byť v blížiacom sa teste. Tiež pomôže, ak mu vysvetlíte jednoduché triky pomáhajúce ľahšiemu zapamätaniu, napríklad ako fungujú mnemotechnické pomôcky. Sú to slová, slovné spojenia, či slovné hračky, niekedy vety alebo celé súvetia, ktoré pomáhajú zapamätať si mnohé informácie.
Pokiaľ ide o testy, nestačí poznať len termín, je dôležité vedieť, z akého učiva budú vytvorené, aká bude ich štruktúra, koľko otázok, aký dlhý čas budú mať deti k dispozícii, ako bude prebiehať hodnotenie a váhu tohto testu vo výslednej známke.
Podporujte spoločné štúdium. Ak má váš Peťko kamaráta a spolužiaka Paľka, navrhnite im, aby sa učili spolu. Spolupráca pomáha lepšie pochopiť učivo a rýchlejšie nájsť riešenia domácich úloh.
Upozornite deti, že učiteľ v škole počas výkladu často sám naznačí, čo bude v teste. Pri prednášaní látky povie, čo je dôležité, čo si treba zapamätať.
Myslite pozitívne a motivujte k tomu aj svoje dieťa. Pomôžte mu odstrániť strach a nepríjemné pocity z blížiaceho sa testu. Uistite ho, že má/malo dostatok času a venovalo sa štúdiu, preto sa nemusí znepokojovať. Dajte si záležať, aby bolo v škole načas a zbytočne sa nezaťažovalo stresom z neskorého príchodu. Otázky by si malo pozorne prečítať až do konca, bez toho, aby cítilo, že sa musí ponáhľať. Zle pochopené zadanie vedie k nesprávnemu vypracovaniu. Pokiaľ nevie odpovedať na otázku, je v poriadku, ak ju vynechá a na konci sa k nej ešte raz vráti.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Nedostatočná motivácia sa najprv prejaví zhoršeným prospechom. Dieťa nepracuje naplno a jeho práca je nedôsledná. Z psychologického hľadiska nie je nedostatočná motivácia závažný problém. „Dospelí by sa mali začať znepokojovať vtedy, keď dieťa začne nosiť zlé známky a pritom sa zdá, že mu to vôbec nevadí,“ objasňuje problematiku Eva Smiková.
Nie vždy, je za tým strata motivácie. „Je viac dôvodov, pre ktoré sa dieťaťu môže zhoršiť prospech či správanie v škole: poruchy učenia, šikanovanie spolužiakmi či problémy v rodinnom prostredí a citová nevyrovnanosť.“ Na druhej strane sú aj nadaní žiaci, ktorí sa môžu v škole nudiť. „Vnímavý rodič si všimne zmeny v správaní, prežívaní dieťaťa a ak ich nedokáže zvládnuť, identifikovať alebo sa jednoducho potrebuje poradiť s odborníkmi, môže vyhľadať odbornú pomoc v Centrách pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie.
V prípade, že sa dieťa vyhýba povinnostiam, rodičia by si mali podľa psychologičky nájsť čas na spoločný rozhovor. „V prípade, že sa dieťa nechce rozprávať, jednou z možností je aj pravidelné hranie spoločenských hier, ktoré dokáže odbúrať bariéry a zároveň spája rodinu,“ dopĺňa odborníčka na spoločenské hry.
📣 Rozhovor: Ako pomôcť deťom s poruchami učenia? 🤔
tags: #co #robit #ked #sa #dieta #nechce