Dieťa sa narodí ako nepopísaná kniha a všetko, čo sa okolo neho deje nasáva ako špongia. Vzorce správania neskôr začne zrkadliť. Rodičia zväčša nemajú v pláne na deti kričať a nechcú to robiť. Emócia príde náhle a spraví viac škody ako úžitku. Dlhodobý krik narobí deťom v tele veľa škody. Takto sa tomu dá predísť.
Ako krik ovplyvňuje dieťa a prečo k nemu dochádza
Krik na dieťa je krutý spôsob vyžiadania ich disciplíny a môže mať na ne hlboký negatívny psychologický vplyv, ktorý sa prejaví postupne. Krik pritom neovplyvňuje len deti, rodičia môžu pociťovať jeho vedľajšie účinky na sebe a to vrátane fyzických príznakov napätia na hrudi, tráviacich ťažkostí, zvýšenej srdcovej frekvencie, zrýchleného dýchania a úzkosti. Väčšina rodičov nekričí vedome. Strácajú kontrolu nad svojim temperamentom a slovami, keď sú unavení a vidia, že ich úlohy nemajú konca. Krik na dieťa sa vtedy zdá byť ľahké a rýchle východisko, pretože je málo pravdepodobné, že sa deti budú hádať alebo odvrávať. Bohužiaľ, má to svoje následky.
Krik na dieťa môže viesť k zhoršeniu jeho správania a vytvoreniu cyklu zlého správania a stiahnutia sa od rodičov. Chlapci častejšie strácajú sebakontrolu a dievčatá často reagujú hnevom alebo frustráciou. Časté kričanie môže spôsobiť významné trvalé zmeny vo vyvíjajúcom sa mozgu dieťaťa, ktoré sa v dlhodobom horizonte prejavia napríklad ako depresia či úzkosť. Depresia síce býva jedným z výsledkov, ale krik môže viesť aj k pocitom neistoty, uzavretosti a izolácie u detí.
Kurzy vplyvu na fyzické a sociálne zdravie
Krik deťom spôsobuje stres a ovplyvňuje aj ich fyzické zdravie. V niektorých prípadoch môže viesť k dlhodobým zdravotným problémom ako sú artritída, problémy s chrbticou a krkom či silné bolesti hlavy. Tieto príznaky sa môžu preniesť až do dospelosti a sťažovať im život. S týmto súvisí aj vplyv na sociálne vzťahy - dieťa môže cítiť neistotu, báť sa a stiahnuť sa zo spoločenských interakcií, čo ovplyvní aj jeho školský život a vzťahy s rovesníkmi.
Čo robiť, keď sa krik dostaví
Ak sa vám prasknú nervy a na dieťa nakričíte, skúste tri kroky: upokojte sa, ospravedlnite sa a povedzte dieťaťu, čo sa stalo. Upokojte sa tým, že pôjdete do inej miestnosti, zatvoríte oči a zhlboka sa nadýchnete. Potom upokojte aj dieťa, objímte ho, ak je malé, a pomôžte mu vyjadriť hnev vhodným spôsobom. Pre staršie deti môže byť užitočné fyzické cvičenie alebo aktivity ako kreslenie či hudba. Ospravedlnenie je dôležité, aj keď nie je nutné implikovať, že rodič je „chybný“, skôr vyjadriť pochopenie vlastných emócií a spoločnú cestu na zlepšenie komunikácie.
Následne je vhodné diskutovať o tom, čo spôsobilo výbuch, a ponúknuť dieťaťu šancu vyjadriť svoje pocity. Deti by mali vidieť, že aj rodič uzná časť zodpovednosti a že sa učí zvládať emócie. Zapojenie dieťaťa do domácich prác alebo staranie sa o domáceho miláčika môže posilniť pozitívne vzťahy a zlepšiť sebareguláciu.
Ako znížiť pravdepodobnosť opätovného výbuchu
Dobrá taktika, ktorá funguje lepšie než krik, zahŕňa jasné a realistické očakávania podľa veku dieťaťa, pokojné vysvetľovanie pravidiel a konštantný, láskavý prístup. Po výbuchu môže pomôcť rozprávanie o emóciách a spoločné hľadanie riešení. Porozprávajte sa s dieťaťom o tom, čo prežíva, čo ho vedie k takej reakcii a keď sa dieťa nebude chcieť rozprávať hneď, poskytnite mu čas a priestor na neskoršie vyriešenie.
Pri znižovaní kriku je užitočné zamerať sa na techniky sebakontroly ako počítanie do desiatich, hľadanie alternatív slušného vyjadrenia hnevu a pozitívne posilňovanie. Pozrite sa na situácie z pohľadu dieťaťa, snažte sa identifikovať momenty, kedy dieťa nepotrebuje len zákaz, ale pochopenie a vedenie. Humor môže byť účinným alternatívnym nástrojom na udržanie autority bez toho, aby dochádzalo k emocionálnemu námietaní dieťaťa.
Hlbší pohľad z výskumu
Podľa štúdií sa ukazuje, že citlivé a pokojné prístupy rodičov pomáhajú dieťaťu naučiť sa regulovať stres a zlepšujú jeho nervový systém. Verbálne násilie je v dnešnej dobe frekventovanejšie než fyzické či sexuálne, a môže viesť k sebapoškodzovaniu či užívaniu drog v neskoršom veku. Výskum ukazuje, že deti vychovávané tvrdším štýlom majú po stresových situáciách pomalšie upokojovanie a dlhšie zostáva ich telo v stave napätia, čo môže viesť k problémom s reguláciou emócií.
Vo výskume sa tiež ukazuje, že najefektívnejšia výchova spočíva nielen v citlivom prístupe, ale aj v tom, ako dobre rodič dokáže pri interakcii udržať pokoj a vyrovnanosť. Rodičia by mali byť vzorom v tom, ako zvládať emócie a ako komunikovať s dieťaťom, aj keď sú dni, ktoré sú náročné. Nápomocné môže byť aj rozprávanie s dieťaťom o hneve a iných negatívnych pocitoch a hľadanie spôsobov, ako ich vyjadriť bez kriku.
Význam kontextu a individuality
Rodičia by mali zohľadniť temperament dieťaťa a osobné charakteristiky rodiny. Niektoré rodiny kričia prirodzene ako spôsob vyjadrenia lásky, iné kladú dôraz na pokojný dialóg. Dôležité je, aby rozhovor o emóciách a hraniciach bol otvorený pre obe strany a aby dieťa videlo, že aj rodič pracuje na zlepšení a že v rodine platí spravodlivosť a rovnosť.
V prípade verejného výbuchu alebo kritických situácií je potrebné zachovať pokoj a konať primerane. Niekedy je potrebné upozorniť dieťa hlasom, ktorý upúta pozornosť, no dlhodobo by mal ostať krik minimálny a slúžiť len na okamžité záchranné situácie. Prirodzené je ospravedlniť sa a vysvetliť, že obaja sa z toho poučíte a spoločnými silami nastavíte nový spôsob spolužitia.
Podpora a inšpirácie z praxe
V praxi sa zvyšovanie vedomostí o zvládaní emócií prejavuje v aktualizovaných prístupoch k rodičovstvu. Psychologička Radka Čopková zdôrazňuje, že dôležité je rozprávať sa s dieťaťom o emóciách a netsať ho. Rodič musí vedieť uviesť dieťa do pohody a zároveň vysvetliť, čo od neho očakáva. Nad rámec kritiky sa odporúča pozitívne posilnenie a konzistentné vedenie, čím dieťa získava pocit bezpečia a istoty, čo znižuje riziko výbuchov v budúcnosti.
Podľa štúdií Erica Lunkenheimer a ďalších autorov je dôležité, aby rodičia zvládali svoje vlastné emócie a boli k dieťaťu citliví a pokojní. To vytvára základ pre to, ako sa dieťa naučí zvládať stres a regulovať svoje reakcie. Rodičovská rola je vzorom pre dieťa a vyžaduje vedomé zvolenie takých stratégií, ktoré podporujú sebapoznanie a zdravý vývoj nervového systému dieťaťa.
Na káve s Tinou- Ako zvládať hnev a spracovať ho na pozitívnu emóciu
tags: #co #sa #deje #ked #rodic #krici