Kňazstvo je vzácny a nezaslúžený dar, ktorý už nikto nezmyje z duše toho, kto ho prijal. Je to služba Bohu a ľuďom, ktorá si vyžaduje vernosť, odhodlanie a neustálu snahu o osobný rast. V tomto článku sa pozrieme na kňazské povolanie z rôznych uhlov pohľadu. Priblížime si život novokňaza, výzvy, ktorým kňazi čelia, a dôležitosť odpočinku a načerpania síl v ich náročnej službe. V živote kňaza sa prelínajú duchovné a telesné potreby, pričom správna diéta zohráva kľúčovú úlohu v udržiavaní celkovej pohody. Tento článok sa zameriava na jedálniček kňaza, ktorý by mal byť vyvážený, zdravý a zároveň zohľadňovať špecifické požiadavky jeho povolania.
Novokňazské požehnanie a rozhodnutie pre kňazstvo
Po kňazskej vysviacke nasleduje novokňazské požehnanie, ktoré je silným a emotívnym momentom. Novokňaz kľaká pred svojich rodičov a prosí ich o požehnanie na svoju kňazskú cestu. Je to zvláštne, že nie rodičia si pýtajú novokňazské požehnanie, ale syn - kňaz. Tento obrad symbolizuje odovzdanie syna Bohu a Cirkvi a zároveň vyjadruje vďačnosť rodičom za ich lásku a výchovu.
Príkladom je príbeh Ladislava, ktorý sa narodil na sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Už od malička sa motal okolo kostola a pomáhal kňazovi. Bolo vidno, že tento chlapec má záujem o kostol. Páčilo sa mu kostolníčenie, mal naozaj veľkú radosť, keď mohol slúžiť kňazovi. Bol, dá sa povedať, mojou pravou rukou. Slúžil v blízkosti mňa - kňaza. Či to boli sviatky, či to bolo v týždni, naozaj celý čas, až kým neprišiel 24. Vtedy mi prišiel vinšovať na faru, tak ako každý rok bolo zvykom, na Štedrý deň ráno. Vtedy sa mi zdôveril: „Duchovný otec, chcem vám niečo povedať. Ja chcem byť kňazom.“
Rozhodnutie stať sa kňazom nie je jednoduché. Je to veľké rozhodovanie, pretože na jednej strane je človek povolaný buď byť v rodine, to znamená byť otcom a manželom, alebo na druhej strane - ísť do kňazstva povolaný Bohom. S Bohom som zažíval väčšiu lásku ako lásku k žene. A to sú veci, o ktorých sa rozhodujete na základe sily lásky. Aj do manželstva sa vstupuje na základe sily lásky, a neviete, čo vás čaká, či to ustojíte, keď prídu trápenia, krízy alebo skúšky. Toto rozhodnutie posilnilo a uistilo v tom, že je správne „byť Božím priateľom, byť v blízkosti Boha a byť v úlohe, keď môžete plniť poslanie a úlohu Boha, meniť život iným, ale aj sebe k lepšiemu.
Výzvy kňazského života
Kňazi sú dennodenne vystavovaní mnohým útokom zla zo strany tohto sveta a často nemajú silu v tejto dobe temna kráčať za svetlom. Svätý otec František, biskupi a kňazi sú v prvej línii pokušení - aj ich zvádza zlý duch. Z duchovného zápasu nie sú vylúčení, práve naopak, démon napáda v prvom rade ich, pretože si je vedomý toho, že ak zvedie kňaza - veriaci prídu o svojho duchovného pastiera a bude trpieť celá duchovná farnosť.
Medzi najčastejšie výzvy patria:
- Osamelosť: Kňazi často žijú sami a nemajú partnera, s ktorým by mohli zdieľať svoje radosti a starosti.
- Vyrehnie: Neustály tlak a množstvo povinností môžu viesť k vyhoreniu a strate motivácie.
- Kritika a posudzovanie: Kňazi sú často vystavení kritike a posudzovaniu zo strany veriacich i neveriacich.
- Pokušenia: Kňazi sú tiež ľudia a musia čeliť rôznym pokušeniam, ktoré ich môžu odviesť od ich povolania.
Kňazi sú vystavovaní mnohým výzvam, ktoré môžu ovplyvniť ich fyzické i psychické zdravie. Medzi najčastejšie patria osamelosť, vyhorenie, kritika a posudzovanie, a pokušenia. Tieto výzvy si vyžadujú silnú vieru, vnútornú vyrovnanosť a podporu spoločenstva.
Potreba odpočinku a načerpania síl
Pre kňazov je preto veľmi dôležité, aby si našli čas na odpočinok a načerpanie síl. Potrebujú nedeľu, aby sme vedeli kým sme, čo máme a k čomu sme skutočne pozvaní. Ako som spomínal predtým nie Izrael zachovával sabat (pre nás nedeľu), ale sabat zachovával Izrael.
Možnosti odpočinku a načerpania síl sú rôzne:
- Modlitba a meditácia: Osobná modlitba a meditácia pomáhajú kňazom upevniť svoj vzťah s Bohom a nájsť vnútorný pokoj.
- Duchovné cvičenia: Duchovné cvičenia sú časom intenzívnej modlitby a reflexie, ktorý pomáha kňazom prehĺbiť svoje povolanie a nájsť nové inšpirácie.
- Pobyt v prírode: Pobyt v prírode a fyzická aktivita pomáhajú kňazom uvoľniť sa a načerpať novú energiu.
- Stretnutia s priateľmi a rodinou: Stretnutia s priateľmi a rodinou pomáhajú kňazom udržať si sociálne kontakty a necítiť sa osamelo.
- Sabatický čas: Sabatický čas je obdobie, kedy si kňaz vezme dlhšie voľno a venuje sa osobnému rastu a obnove síl.
Program Minister to Ministers (v preklade Slúžiť služobníkom) v San Antoniu už beží 40-ty rok. Je pre kňazov, zasvätených mužov a ženy, ktorí sa chcú zastaviť, načerpať, prehodnotiť, získať nové inšpirácie, mať radi aj sami seba a chcú dovoliť Bohu, aby k nim prehovoril.
| Komponent programu | Popis |
|---|---|
| Duchovné sprevádzanie a zdieľanie viery | Individuálne rozhovory a zdieľanie skúseností s duchovným sprievodcom. |
| Prednáškové vstupy | Teológia, spiritualita, psychológia zamerané na budovanie zdravej osobnosti. |
| Akademické prednášky a kurzy | Štúdium na teologickej fakulte. |
| Starosť o fyzické zdravie | Aktivity zamerané na zlepšenie fyzickej kondície. |
| Možnosť terapie | Individuálne alebo skupinové terapie. |
| Zdieľanie komunitného spôsobu života | Spoločné aktivity a zdieľanie života s ostatnými účastníkmi. |
Na Slovensku vznikla myšlienka Holy-days, svätých dní (sabat), posvätného priestoru. Aj Boh po šiestich dňoch stvorenia oddychoval a tešil sa zo svojich diel. Sú to dni kontemplácie, vychutnávania i poobhliadnutia sa za seba. Nadýchnutia sa života, aby sme mali odvahu a silu ďalej kráčať. Program Holy-days nie je primárne pre vyhorených, tí potrebujú viac času na obnovu síl, môžu byť však jej dobrým začiatkom. Sú ale pre každého, kto sa chce zastaviť na ceste, pozrieť sa do svojej mapy, poďakovať za to, čo prešiel, nabrať si vodu a jedlo na cestu ďalej.
Na Lukovom dvore čaká kňazov spoločenstvo bratov, krásne ubytovanie v Dome Kána, sestry z Kiribati - vynikajúco a chutne pripravujúce stravu, nádherné blízke i vzdialenejšie okolie. Posedenie pri krbe, dobrom jedle, víne, čaji. Veľa smiechu. Čas diskusií, modlitby, reflexie inšpiratívnych prednášok, vzácnych hostí, individuálnych duchovných cvičení. Čas slobody pre osobné prežívanie. Najprv je čas pre osobné spomalenie,...
Starostlivosť o telo ako chrám Ducha Svätého
V živote každého veriaceho človeka, vrátane kňaza, zohráva úcta k Bohu a Jeho menu dôležitú úlohu. Druhé Božie prikázanie, "Nevezmeš meno Božie nadarmo!", nám pripomína, že úcta k Bohu sa začína už jeho oslovením. Mali by sme si uvedomiť vážnosť tohto prikázania a spomínať Božie meno s úctou. Dar reči je jedným z úžasných Božích darov a raz sa budeme zodpovedať ako sme ho používali aj k oslave Boha.
Kňazi sú tiež ľudia a musia čeliť rôznym pokušeniam, ktoré ich môžu odviesť od ich povolania. V tomto kontexte je dôležité pripomenúť si, že aj telo je chrámom Ducha Svätého. Citátmi zo Svätého písma dokazuje, aký prístup k telu od nás žiada Boh, ktorý nás neurobil vlastníkmi, ale správcami našich tiel. „Vari neviete, že nepatríte sebe, ale že vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha?“ cituje pastor z Pavlovho listu Korinťanom. „Keby ste videli, ako niekto pustoší chrám zasvätený Bohu, nepovažovali by ste to za zločin? Vy však zneužívate a pustošíte Boží chrám, svoje telo, keď ho ukracujete o odpočinok a spánok, prejedáte sa, naložíte naň priveľa stresu a nestaráte sa oň,“ menuje pastor Warren „diagnózy“ mnohých kresťanov.
Ako argument dodáva aj to, že Ježiš za nás zaplatil privysokú sumu na to, aby sme na seba „kašľali“. „Ak by ste si kúpili dostihového koňa, ktorý má hodnotu milión dolárov, kŕmili by ste ho nezdravým krmivom a nedali by ste sa mu celú noc vyspať? Jasné, že nie. Faktom je, že aj Ježiš do vás investoval,“ prirovnáva Warren.
Hoci americký kontext sa nám zdá vzdialený a nepovažujeme sa za krajinu hamburgerov a hranolčekov, počet ľudí vrátane detí s nadváhou na Slovensku stále narastá a v spotrebe cukru nie sme príliš vzdialení od USA. „Hnevá ma, že hoci sme kresťanská krajina, obžerstvo nevnímame ako hriech. Slová lekárky potvrdzuje aj ľudový misionár Michal Zamkovský. V knihe Spovedal som Slovensko označuje popri alkoholizme za náš veľký problém prejedanie sa. Hriech nemierneho jedenia a nezdravého stravovania súvisí podľa Zamkovského aj Penesovej s dobou blahobytu a stálou dostupnosťou spracovaných potravín. Naši prastarí rodičia mali omnoho skromnejšiu stravu z domácich zásob, prijímali minimum cukru, mäso jedli len na sviatky, fyzická práca im zabezpečila množstvo pohybu na čerstvom vzduchu.
„Za posledných dvadsať rokov badať zmenu. Keď sme chodili na misie kedysi, ľudia boli chudší. Robilo sa na poli, v záhradke a nebol taký dostatok ako dnes. Ľudia naozaj veľmi veľa jedia. Asi si tým kompenzujú nedostatok lásky, pochopenia, prijatia,“ zamýšľa sa kňaz, no pripúšťa, že za obezitou môžu byť aj iné, medicínske dôvody. Nezdravé jedlo je novým objektom závislosti mnohých ľudí. Mnohé spracované potraviny sú vyrábané tak, aby ju vyvolali, pričom funguje na podobnom princípe ako závislosť od alkoholu či nikotínu. Ako problém páter Zamkovský vníma chýbajúcu miernosť. „Potrebujeme sa učiť miere, čnosti striedmosti. Bojím sa, že aj nám kňazom to chýba. Pitie kávy, internet, jedlo…“ hodnotí.
Obezitologička zo SAV si tiež myslí, že mnohí kňazi v tom nie sú svojim veriacim dobrým príkladom. „Minulý rok môj pacient, katolícky kňaz, prišiel počas pôstu pred Veľkou nocou na kontrolu a pribral dve kilá. Pýtala som sa ho: ako sa dá pribrať ešte aj cez pôst?“ spomína v rozhovore.
Dôstojnosť tela a jeho jednotu s dušou vyzdvihoval pápež Ján Pavol II. vo svojej známej Teológii tela. Dal tým zbohom všetkým dávnym teóriám, ktoré pohŕdali telesnou schránkou ako väzením duše a odsudzovali ju na umŕtvovanie. Správnu životosprávu kresťanom nariaďuje aj piate Božie prikázanie. Už tretiaci sa pri príprave na prvé sväté prijímanie učia, že o telo sa máme dobre starať. Prečo teda my kresťania stále neberieme fyzickú stránku dostatočne vážne a v cirkvi nekladieme dôraz na potrebu pohybu, cvičenia, zdravej stravy a miernosti?
Katolícka blogerka, ktorá sa zaoberá zdravou stravou, Emily Stimpson Chapman pomenúva rozdiel medzi kontrolovaním svojho tela a starostlivosťou oň. „Niektorí ľudia zdôrazňujú kontrolu nad svojím telom, lebo môže byť zdrojom hriechu. Ale telo potrebuje opateru. Je to úžasný dar a my mu máme dať to, čo naozaj potrebuje, aby mohlo vykonať to, na čo ho Boh stvoril.“
Nutričný kouč a štrukturálny terapeut Tomáš Rusňák hovorí, že telo sa v ponímaní niektorých kresťanov stále vníma ako niečo prízemné či podradné alebo minimálne nedôležité. „Preťažené telo k nám často hovorí cez bolesť. Okrem laikov mám veľmi veľa pacientov spomedzi kňazov a rehoľných sestier, ktorí až v čase, keď ich niečo brutálne bolí, zistia, že majú aj telo a len kľačať a adorovať nestačí, ale potrebujú vyhľadať odbornú pomoc,“ povedal Rusňák pre Postoj.
„Svojim pacientom kladiem mnohé otvorené otázky, napríklad: Kde prežívaš svoj duchovný život? Kde kontempluješ Boha? V tele alebo mimo tela?“ dodáva. S jedným z kňazov, ktorý Rusňáka pôvodne vyhľadal pre veľké bolesti, a so psychologičkou začali robiť semináre Z2S2 zamerané integrálne na dušu, ducha aj telo. Okrem duchovných prednášok a modlitieb sa účastníci vzdelávajú aj o témach z oblasti psychológie, pohybu, životosprávy, no v rámci programu aj cvičia a jedia nutrične vyváženú stravu.
„Keď telo dostane vyváženú stravu a pohyb, má to vplyv aj na duchovný a duševný život. Mnohí kresťania vítajú možnosť seminárov zameraných okrem duše aj na telo. „Veľa veriacich, ktorí chcú so sebou niečo robiť, sa pri vyhľadávaní na internete stretne so všetkým možným a boja sa toho. Prítomnosť kňaza je pre nich garanciou, že to neuletí smerom k ezoterike,“ povedal v relácii U Nikodéma v TV Lux kňaz Marek Kunder, ktorý spolupracuje pri tvorbe seminárov Z2S2.
Terapeut Tomáš Rusňák, ktorý študoval aj v Spojených štátoch, sa na svojich pacientov snaží pozerať celistvo. Ignorovanie potrieb tela vychádza podľa neho často z nezdravého vnímania vlastnej sebahodnoty, prehliadania svojej jedinečnosti, dokonalosti a tela ako chrámu Ducha Svätého. Prejedanie zas môže súvisieť s emočnými problémami, vzťahovými či osobnými zraneniami, hriechom, stresom alebo nevedomosťou. „Pacienta sa vždy pýtam na anamnézu, kladiem mu mnoho otázok o jeho životnom štýle a potom sa ho snažím usmerniť. Veľmi dôležitý okrem zdravej výživy a pohybu je aj spánok, režim dňa, schopnosť oddychovať, budovať osobnosť, vzťahy či denne sa každou aktivitou vedome pripravovať na večnosť.“
Verbista Ján Štefanec absolvoval v Kanade kurz pre kňazov založený na holistickom prístupe k človeku. Ten pri rozvoji osoby berie do úvahy jej fyzické, duchovné aj duševné potreby. „Bola to pre mňa cenná skúsenosť, ktorá ma výrazne ovplyvnila. Duchovný život bez zdravej životosprávy nemôže fungovať plnohodnotne, ako ani život zameraný na výkon bez potrebného oddychu a naplnenia duchovných potrieb. Aj preto vyvažujem duchovnú činnosť fyzickou prácou a športom podľa možností,“ hovorí kňaz o svojej skúsenosti.
Okrem vyváženého života je podľa neho dôležité správať sa k telu šetrne. „Nehazardujem so zdravím, chodím na preventívne prehliadky a udržujem sa v kondícii. Toto je základ pre zdravý sebarozvoj a uvedomenie si svojho miesta i poslania tu na zemi,“ zdôrazňuje Štefanec.
Základy Bible 6 | Duch - duše - tělo
Príklad zdravej kresťanskej komunity
Dobrým príkladom toho, ako jasne dané pravidlá životosprávy v rámci cirkevného spoločenstva môžu ovplyvniť zdravie jeho členov, je americké mestečko Loma Linda v Kalifornii. Je až šokujúce, že mesto v blízkosti Los Angeles v rušnej časti Spojených štátov bolo popri gréckom ostrove Ikaria, talianskej Sardínii, japonskej Okinawe a polostrove Nicoya v Kostarike označené za jednu z piatich modrých zón. Ide o oblasti, kde sa ľudia vo väčšom počte dožívajú pri plnej sile vysokého veku, viacerí aj stovky.
V Loma Linde žijú ľudia asi o dekádu dlhšie, než je americký priemer. V reportážach, ktoré sa tam natáčali, môžete vidieť storočného kardiochirurga, ktorý hovorí, že by nemal problém postaviť sa so skalpelom za operačný stôl. Hlava aj telo mu napriek veku fungovali na jednotku.
Čo je tajomstvom zdravia tohto malého mestečka? „Tretinu obyvateľov mesta Loma Linda tvorí komunita adventistov siedmeho dňa. Viera ich vedie k tomu, aby sa k svojim telám správali ako k chrámom: žiadne mäso či ryby alebo len málo, žiadne fajčenie, alkohol, množstvo cvičenia a život so zmyslom,“ zhodnotil denník Los Angeles Times.
Do života v Loma Linde sa dá nahliadnuť v seriáli Netflixu Žite do 100: Tajomstvá modrých zón (Live to 100: Secrets of the Blue Zones). Reportér National Geographic Dan Buettner ukazuje životy starých ľudí v plnej sile, ktorí sa spolu modlia, varia pestré zeleninové jedlá, slúžia ako dobrovoľníci a na veľkých športoviskách sa veľa hýbu. Všetky tieto činnosti zároveň bránia životu v izolácii, čo je ďalší z predpokladov zdravého života aj vo vysokom veku.
Vnímanie tela ako chrámu Ducha Svätého máme s touto protestantskou denomináciou spoločné. Rozdiel je v tom, že adventisti kladú na zdravie, pohyb a stravu veľký dôraz a berú ho ako súčasť svojho vierovyznania. Inými slovami, berú to vážne.
Kým striedmosť, množstvo pohybu a skromné jedlo boli ešte dve generácie dozadu nevyhnutným štandardom, v dnešnej dobe sedavých zamestnaní a obchodov plných spracovaných potravín je zdravá životospráva výsledkom vedomej voľby. Táto téma je tak dnes aktuálnejšia než kedykoľvek predtým. Kresťanstvo nám ponúka množstvo argumentov, prečo na tele záleží.
Posolstvo pre veriacich
Veriaci by si mali uvedomiť, že kňazi sú tiež len ľudia a potrebujú našu podporu a modlitby. Nemáme právo súdiť, lebo Ježiš vraví, že on sám ich bude súdiť podľa svojej vlastnej spravodlivosti a nepotrebuje k tomu naše nedokonalé bezbožné súdy. Nikdy sa nestavajme do role sudcu. Matka Božia v Medžugorí hovorí o tom, aby sme NEPOSUDZOVALI KŇAZOV. Panna Mária hovorí, že iba Jej Syn má právo posudzovať kňazov. Čím si ty, človeče, aby si mohol posudzovať dušu kňaza. Ako môžeš byť taký pyšný!
Problém povinného celibátu u katolíckych kňazov rozoberali už desiatky teológov, cirkevných právnikov, či historikov, ale všetko je to len vzdialená teória, pokiaľ sa to netýka priamo vás. Svoje by o tom vedel rozprávať mladý kňaz Michal zo severu Slovenska. “Stojím pred najťažšou križovatkou vo svojom živote. Druhý lateránsky koncil v roku 1139 zaviazal všetkých držiteľov vyšších svätení, teda diakonov, kňazov i biskupov, zrieknutia sa akéhokoľvek druhu sexuálnej aktivity. Najmä v mladosti katolíckeho kňaza je to súboj prirodzeného pudu a vernej služby cirkvi, ku ktorej sa každý z nich zaviazal. Emeritný pápež Benedikt XVI. v príhovore ku kňazom raz povedal: „Ako by mohlo kresťanské spoločenstvo chápať kňaza, ak nie je zjavné, že je ,oddelený od bežnej sféry‘ a ,odovzdaný Bohu‘? Ako by mohli kresťania chápať, že sa im kňaz dáva, ak nie je úplne oddaný Otcovi?“ Sú to silné myšlienky. Kňazom iste mnohé vysvetlia, ale zďaleka to neznamená, že vyriešia ten večný súboj prirodzeného pudu.
Je samozrejmé, že pri každom povolaní sa vyskytnú aj problémy a prekážky - a dokonca ani dosiahnuté kňazstvo nie je poistkou proti utrpeniu. Napriek tomu ukrýva v sebe veľkú radosť práve z toho, že človek svoj život dokázal úplne odovzdať Ježišovi. Väčšina kňazov prežíva vo svojom vnútri spokojnosť so svojím povolaním! Kňazský život totiž prináša mimoriadne pestrý a plodný život. Kňaz totiž musí mať pevné základy viery, ktoré okrem hlbokého duchovného života potrebujú stáť aj na solídnom teologickom poznaní.