Dojčiace mamičky sa často obávajú, že nebudú mať dosť materského mlieka pre svoje bábätko. A z času na čas tvorba mlieka naozaj klesá a stúpa, nie je stále rovnaká. Je však dobré poznať najčastejšie príčiny, ktoré za zníženú produkciu materského mlieka môžu, aby sme vedeli, ako situáciu napraviť.
Pochopenie tvorby materského mlieka
Laktácia sa začína rozvíjať už 16. týždni tehotenstva. Pôrod a dojčenie dieťaťa sú signálmi, že by sa mala laktácia naplno rozbehnúť. Neskôr tvorba mlieka pracuje samostatne, nakoľko satím dieťa stimuluje hypofýzu, tá produkuje potrebné hormóny, ktoré sú zodpovedné za produkciu a tok mlieka, ktoré podnecuje dieťa sať. Dojčenie zas posiela signál do mozgu, aby uvoľnil prolaktín, ktorý spôsobuje tvorbu mlieka, a tak ďalej. V skratke - na produkciu mlieka stačí dojčenie dieťaťa - mlieko je vždy čerstvé, k dispozícii a bez obmedzení. Samozrejme existujú aj situácie, kedy niečo narúša správnu funkciu laktácie.
Prvou a najčastejšou príčinou, ktorá spôsobuje, že tvorba materského mlieka je nedostatočná, je nesprávny začiatok dojčenia. Toto je najbežnejším dôvodom, prečo sa mamičky rozhodnú odstaviť dieťa od dojčenia, alebo nahrádzať dojčenie umelým mliekom, aj keď sa nevyskytujú žiadne iné problémy.
Počiatočné materské mlieko - kolostrum - sa tvorí už v 16. týždni tehotenstva a jeho tvorba pokračuje približne do prvých dvoch-troch dní po pôrode. Vo zvýšenej miere obsahuje obranné látky, a to najmä imunoglobulíny. Tieto pomáhajú dieťatku bezpečne zvládnuť náročný prechod zo sterilného vnútromaternicového prostredia. Kolostrum urýchľuje osídlenie tráviaceho traktu správnou mikroflórou, pomáha urýchliť vylučovanie smolky a je najlepšou prevenciou hypoglykémie a hyperbilirubinémie (novorodenecká žltačka).
Mlieko, ktoré začína z prsníkov tiecť ako prvé, sa nazýva kolostrum. Je žltej farby a skôr len kvapká, ako tečie. Nemajte obavy, všetko je v najlepšom poriadku! Dojčiace matky majú niekedy obavy (v prvých dňoch sú viditeľne plné mlieka), že ich prsia sa časom stávajú mäkkými. Znamená to, že sú prázdne? Nie! Mäkké prsia sú väčšinou dobrým znamením, ktoré nám hovorí, že sa laktácia stabilizovala a funguje správne. Po pár týždňoch dojčenia sa prsia prispôsobia biorytmu a potrebám dieťaťa, takže už viac zbytočne neskladujú mlieko, ale produkujú ho na základe jeho potrieb.
Princíp prísunu mlieka je na základe dopytu. Niektoré dojčiace mamičky sa snažia skontrolovať, či majú v prsníkoch mlieko tak, že sa ho zľahka snažia vytlačiť a nevýde z nich nič, alebo len malé množstvo, majú obavu, či ich mlieko nevyschlo. Avšak technika dojčenia dieťaťa sa ani zďaleka nepodobá ručnému vytláčaniu prsníkov. Nemajte strach, ak vytlačíte iba malé množstvo mlieka, neznamená to, že ho máte nedostatok. Laktácia začne pracovať správne na druhý, alebo tretí deň po pôrode. Dovtedy si môžete myslieť, že máte v prsníkoch veľmi málo mlieka, ale je ho naozaj dostatok na to, aby pokrylo potreby vášho dieťaťa.
Denný príjem živín má zásadný vplyv na celkové zdravie matky, jej psychickú pohodu a výrazne ovplyvňuje aj zloženie materského mlieka. Živiny, ktoré prechádzajú do materského mlieka, ovplyvňujú zdravie bábätka nielen krátkodobo, ale bolo dokázané, že majú dlhodobé pôsobenie na jeho zdravie i v dospelosti. Pre telo matky je tvorba materského mlieka energeticky veľmi náročná. Väčšina živín prechádza do materského mlieka z nutričných zásob matky, ktorá ich následne musí doplniť zo stravy.
Materské mlieko obsahuje polynenasýtené mastné kyseliny (AA a DHA), ktoré sú dôležité pre vývoj mozgu, očí a nervového systému dieťaťa. Hlavnými zdrojmi týchto kyselín sú ryby, vajcia a mäso. Ďalej obsahuje nukleotidy, ktoré sú základné stavebné kamene všetkých buniek ľudského tela vrátane imunitného systému.
Možné príčiny nedostatku materského mlieka
Existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu viesť k zníženej produkcii materského mlieka:
- Cumlík: Znížená tvorba mlieka je niekedy spôsobená používaním cumlíka. Dieťatko, ktoré má cumlík, sa nemusí dojčiť (a zvyčajne ani nedojčí) tak často, ako dieťa bez cumlíka. S predlžujúcimi sa pauzami medzi dojčením a celkovo s menej častým dojčením klesá aj tvorba mlieka, pretože bábätko nedostatočne stimuluje matkine bradavky pri satí. Je preto lepšie u dojčených bábätiek cumlík nepoužívať.
- Fľaša alebo klobúčiky: Ak svoje bábätko prikrmujete fľašou (či už odstriekaným materským alebo umelým mliekom), je to ďalšia z možných a pomerne častých príčin nedostatku mlieka. Čím viac pije bábätko z fľaše, tým menej času strávi dieťa na prsníku matky a tým menej mliečka sa matke vytvorí. Okrem toho pitie z fľaše narúša techniku dojčenia, takže je potom ťažšie dosiahnuť správne prisatie bábätka, čo je ďalší predpoklad pre dostatočnú tvorbu materského mlieka. Aj používanie klobúčikov často vedie k zníženej tvorbe mlieka.
- Nesprávne prisatie: Dôležitým faktorom pre dostatočnú produkciu materského mlieka je aj správne prisatie bábätka. Bábätko, ktoré nie je na prsníku správne prisaté, nedostane zvyčajne toľko mlieka, koľko potrebuje. Tvorba mlieka je taktiež pri nesprávnom prisatí znižovaná neefektívnym pitím bábätka. Je preto naozaj žiaduce upraviť prisatie dieťatka.
- Málo časté dojčenie: Nedostatok mlieka môže spôsobiť aj málo časté dojčenie. Ak mamička dojčí dieťatko v troj- či štvorhodinových intervaloch, nechá ho na prsníku len obmedzený čas (napríklad päť až desať minút maximálne), nemusí to byť prospešné pre tvorbu mliečka. Bábätko by sa malo dojčiť vtedy, ak o dojčenie javí záujem a malo by zostať na prsníku tiež tak dlho, ako potrebuje.
- Snaha naučiť dieťa prespať noc: Snažíte sa naučiť svoje bábätko prespať celú noc bez dojčenia alebo aspoň znížiť počet nočných dojčení? Potom treba rátať aj s tým, že produkcia materského mlieka klesne. Nočné dojčenie je normálne a tento jav pomáha udržiavať dostatočnú laktáciu.
- Antikoncepcia či tehotenstvo: Užívanie hormonálnej antikoncepcie má niekedy za následok aj zníženie tvorby mlieka. Rovnaký efekt majú aj niektoré lieky, napríklad diuretiká. Podobne môže mliečka ubrať aj pri ďalšom tehotenstve. V tehotenstve vplyvom hormónov klesá produkcia mlieka, je to prirodzený jav.
- Diéta a stres: Nedostatočná výživa (skutočne drastická diéta) a priveľa stresu môžu tiež ovplyvniť vašu tvorbu mliečka. Preto sa počas dojčenia naozaj neodporúča držať diéty.
Dojčenie počas tehotenstva
Tehotenstvo môže výrazne znížiť tvorbu mlieka. V tehotenstve vplyvom hormónov klesá produkcia mlieka, je to prirodzený jav. Postupne v priebehu tehotenstva sa bude tvorba mlieka zvyšovať, prvý trimester sa vyznačuje najnižšou tvorbou mlieka, potom je lepšie. V tehotenstve neexistujú spôsoby, ako tvorbu mlieka zvýšiť. Zníženie tvorby mlieka počas tehotenstva je potrebné kompenzovať kŕmením kalorickým, rozličným jedlom a zaistením príjmu tekutín. Zároveň s tým môže byť bábätko naďalej dojčené tak, ako je zvyknuté.
Tehotenské hormóny znižujú tvorbu mlieka a toto nie je možné zmeniť užívaním prostriedkov na zvyšovanie tvorby mlieka. Dobrá správa však je, že postupne sa bude tvorba mlieka zvyšovať, obdobie, kedy je tvorba mlieka tehotenstvom znížená najviac, už máte za sebou. Staršiemu dieťatku môžete v prípade nespokojnosti v noci ponúknuť kalorické jedlo, napríklad banán.
Dojčenie počas tehotenstva je považované za bezpečné. Napriek tomu, že odborníci majú v tejto otázke rôzne názory, existujú dôkazy a skúsenosti, ktoré potvrdzujú, že dojčenie počas tehotenstva je možné a pre mnohé matky a ich deti prospešné. Vo vedeckej literatúre neexistujú dôkazy, ktoré by odôvodňovali odporúčanie odstaviť dieťa počas tehotenstva. Tehotenské hormóny sa v malých množstvách nachádzajú aj v materskom mlieku, ale dojčenému dieťaťu neškodia.
Zvýšená tvorba mlieka v tehotenstve nie je možná, ale dôležité je zabezpečiť, aby staršie dieťa malo dostatok výživy z pestrej a čerstvej stravy. Umelé mlieko dieťa v tomto veku už nepotrebuje, ani keby vôbec nebolo dojčené. V prípade nespokojnosti v noci môžete staršiemu dieťatku ponúknuť kalorické jedlo, napríklad banán.
Vnímaný nedostatok mlieka vs. reálna potreba podpory laktácie
Keďže v pôrodnici mamičky nie vždy dostanú správne informácie o dojčení, po príchode domov ich začne trápiť otázka: “Mám dostatok mlieka“? Dôvody vplývajúce na vznik tejto otázky a neistoty môžu byť rôzne. Najčastejšie sa stáva, že mamička nedokáže rozoznať, či bábätko naozaj pije, alebo len nenutritívne saje (dudluje). Rovnako často sa stáva, že bábätko v pôrodnici schudlo, a tak sa mamičky obávajú, či začne dobre priberať. Prípadne bábätko môže byť spavé, tzn. neprejavuje záujem o dojčenie, prisaje sa a hneď zaspí.
Ako rozlíšiť, kedy príčinou problémov je, alebo nie je nedostatok materského mlieka? Najlepším krokom v prípade, že máte pochybnosti o správnom fungovaní dojčenia, je vyhľadať certifikovanú poradkyňu pri dojčení, ktorá vďaka osobnému stretnutiu a pozorovaniu dojčenia zhodnotí priebeh dojčenia a jeho výdatnosť.
Čo však môžete urobiť už predtým je pozorovať pitie dieťatka. Medzi satím bez príjmu mlieka a satím spojeným s pitím mlieka je viditeľný rozdiel. Ak bábätko pije a prehĺta, prejaví sa to tzv. „pauzou v brade“. Samotný proces pitia sa prejaví tým, že brada poklesne, potom nastane prestávka (to je prehltnutie), a potom sa brada vráti späť. Čím intenzívnejšia je pauza v brade, teda čím dlhšie trvá, tým viac mlieka dieťatko vypilo. Pri pozornom sledovaní pitia túto pauzu môžete sledovať, a tak zhodnotiť, či vaše dieťatko na prsníku pilo dostatočne, alebo nie.
Kedy je možné, že máte nedostatok mlieka
Ak má bábätko prsník v ústach a robí sacie pohyby, čiže jeho brada sa hýbe rýchlo a nerobí pauzu v rytme, tak sa dieťa síce snaží dostať mlieko von, ale nejde to. Takže nie každé dieťa, ktoré má prsník v ústach a robí sacie pohyby, reálne na prsníku aj pije. Preto je najdôležitejšie pozorovanie dojčenia. Tento spôsob zhodnotenia príjmu mlieka je smerodajnejší, ako váženie pred a po dojčení, obzvlášť v prvých dňoch po pôrode.
Ak sledujeme, že bábätko saje, ale nepije, môžeme mu pomôcť vypiť viac mlieka pomocou stláčania prsníka. Ak už nepije ani so stláčaním, ponúknite dieťatku druhý prsník.
Niekedy sa stane, že po počiatočnom pokojnom období dojčenia a dobrého priberania príde po pár týždňoch, či po pár mesiacoch k zmene správania bábätka. Vtedy je možné všimnúť si jeden alebo viacero z týchto znakov, ktoré predstavujú situácie, kedy matka môže mať sekundárne zníženú tvorbu materského mlieka:
- Bábätko už je dokrmované, alebo sa zistí, že nepriberá.
- Bábätko začne tráviť čoraz kratšiu dobu pitím z prsníka, a zároveň po skončení dojčenia je nespokojné, prípadne sa dojčenie končí plačom.
- Bábätko sa pri dojčení vzpiera, hnevá, plače, začne otáčať hlavičku preč od prsníka, aj keď to predtým nerobilo, plače už aj pri prisávaní.
- Bábätko sa javí pokojné, keď je položené na podložke, ale pri pokuse vziať ho na ruky a prisať sa, začne plakať a odtláčať sa.
- Bábätko sa viackrát za deň odmieta nadojčiť, hoci je hladné, celkovo odmieta dojčenie počas bdelosti, typicky sa dojčí lepšie v noci ako cez deň.
- Bábätko sa pri pokuse o prisatie prehýba do luku, odťahuje sa od prsníka, púšťa prsník po krátkej chvíli a nechce sa prisať na druhý prsník, aj keď evidentne nepilo dostatočne.
- Bábätko si radšej saje pästičku alebo prsty miesto prisávania na prsník.
- Dojčenie neprebieha často, medzi dojčeniami sú veľké rozostupy a bábätko nie je ochotné prisať sa ani keď je viditeľne hladné a nespokojné.
- Veľa času denne venujete vystihovaniu správneho okamihu, aby sa vaše dieťatko prisalo, dojčenie je pre vás frustrujúce.
- Paradoxne môžete cítiť naliate prsia, môžete mať v prsníkoch hrčky a teda mať pocit, že mlieka máte dostatok. Naliate prsia však hovoria o tom, že bábätko mlieko nevypilo a toto sa hromadí v prsníkoch.
Všetky tieto znaky by mali byť pre vás dôvodom na kontaktovanie poradkyne pri dojčení a riešenie začínajúcich problémov s dojčením.
Kedy sa pravdepodobne obávate zbytočne
Ak bábätko získava dostatok mlieka, materské mlieko pokrýva všetky jeho výživové potreby a nie je potrebné ho dokrmovať. V prípade, že máte problém rozlíšiť, kedy bábätko pije a kedy saje bez pitia, pomôže vám v tom poradkyňa pri dojčení, ktorá pri osobnom stretnutí vie ukázať mamičke prehĺtanie dieťatka.
Niekedy sa stáva, že mamičky uvažujú o tom, či je tvorba mlieka dostatočná na základe rôznych príznakov, ktoré nemusia znamenať, že sa niečo s tvorbou mlieka deje. Napríklad sa často mamičky vo veku 2 mesiacov bábätka znepokojujú preto, že prestávajú pociťovať naliatie prsníkov medzi dojčeniami, prípadne preto, že nie sú schopné odsať alebo odstriekať po dojčení mlieko, alebo ich bábätko býva nespokojné a uplakané, najmä večer. Za predpokladu, že bábätko dobre pije, prospieva a je spokojné, tak je pravdepodobne všetko v poriadku, a mäkké prsníky sú tým pádom tiež v poriadku - v takejto situácii dobrého pitia a prospievania sú totiž mäkké prsníky normálny a žiaduci jav.
Preplnené prsia nie sú ideálom dobrého dojčenia, skôr naopak. Tvrdé prsia totiž znamenajú prílišné naliatie prsníkov, a to sa postupom času mení, takže matky, ktoré bez problémov dlhodobo dojčia, majú normálne mäkké prsníky. Niekedy sa totiž aj úspešne dojčiace matky obávajú straty mlieka, i keď to nemusí byť podložené, pretože je úplne reálne dojčiť dlhú dobu tak, že tvorba materského mlieka je bezproblémová.
Dôležitosť dojčenia pre dieťa aj matku
Význam dojčenia a prijímania materského mlieka je počas celého obdobia trvania pre dieťa nenahraditeľný. Samotné zloženie materského mlieka a umelého mlieka (to sa väčšinou vyrába z kravského mlieka) je neporovnateľné. Dojčené deti majú vďaka zloženiu materského mlieka zvýšenú ochranu pred infekciami, zatiaľ čo nedojčenie, respektíve používanie umelého mlieka zvyšuje riziko užívania väčšieho množstva liekov či väčšieho počtu hospitalizácií, a to hlavne v súvislosti s najčastejšími dôvodmi hospitalizácie detí ako sú hnačky, zvracanie, infekcie dýchacích ciest a dehydratácia.
V prípade, že dojčené dieťa predsa len ochorie, má u neho choroba miernejší priebeh, nakoľko sa v materskom mlieku vytvárajú protilátky. Jedným z faktorov, ktorý dieťaťu pomáha prekonať ochorenie, je tzv. laktoferín. Ten ničí škodlivé baktérie, kvasinky a vírusy. Toto je jeden z dôvodov, pre ktorý majú dojčené deti možnosť bojovať voči patogénom a udržať si zdravie.
Dojčenie je dôležité aj pre kognitívny a senzorický vývin dieťatka, nakoľko novorodenec po pôrode ešte nemá úplne vyvinutý mozog. Približne prvé tri roky po narodení sa mozog vyvíja rýchlo a počas tohto obdobia sa vytvárajú nové medzibunkové spojenia. Materské mlieko obsahuje látky pomáhajúce k dozrievaniu mozgu a naplneniu jeho maximálneho potenciálu.
Už pri samotnom dojčení sa rozvíja celkové vnímanie dieťatka. Cíti vôňu matky, chuť mlieka, pozerá sa na jej tvár, dotýka sa jej pokožky, cíti jej teplo spredu a zároveň dotyk na chrbátiku, počúva jej hlas, tlkot srdca, pohybuje sa spolu s matkou - toto všetko pôsobí na vznik nových mozgových prepojení a podporuje vývin mozgu. Je to jemná a prirodzená stimulácia, ktorá je nenahraditeľná inými terapeutickými postupmi.
Materské mlieko tiež poskytuje látky, ktoré sú kľúčové pre rast mozgu a vývoj predčasne narodených detí s nízkou pôrodnou váhou. Bábätká, ktoré dostávali materské mlieko, v porovnaní s bábätkami, ktoré dostávali umelú výživu, mali v bielej mozgovej hmote výrazne vyššie hladiny inozitolu a kreatínu.
Kŕmenie umelým mliekom naopak zvyšuje u detí riziko výskytu cukrovky, zápalov črevného traktu, obezity, zápalov stredného ucha, ochorení horných a dolných dýchacích ciest, alergií a množstva ďalších diagnóz. Metanalýza štúdií publikovaných za posledných 50 rokov, v ktorých sa skúmalo 28-tisíc detí, odhalila, že nedojčenie detí zvyšuje riziko výskytu detskej leukémie a lymfómov o 19 %.
Prekvapujúcim pre mnohých ľudí je zistenie, že nedojčenie prináša zdravotné riziká aj pre matku. Matky, ktoré nedojčili, majú v neskoršom veku tepny v horšom zdravotnom stave než matky, ktoré dojčili. Dojčenie má nielen okamžitý pozitívny vplyv na zdravie žien, ale jeho pozitívne účinky pretrvávajú po celý ich život. Kratšie obdobie dojčenia za život sa spájajú so zvýšeným rizikom depresie u žien v období po menopauze. Medzi ďalšie riziká nedojčenia pre matky je možné zaradiť aj vyššiu náchylnosť na vznik cukrovky po pôrode. Dojčenie totiž chráni pred cukrovkou tým, že tvorba materského mlieka zvyšuje tvorbu sérotonínu v pankrease.
Dojčenie tiež dokáže vyliečiť z endometriózy až takmer polovicu žien, ktoré ňou trpeli pred tehotenstvom. Čím dlhšie žena dojčí, tým väčšia ochrana.
Riešenia a podpora pri problémoch s dojčením
Ak máte pochybnosti o správnom fungovaní dojčenia, najlepším krokom je vyhľadať certifikovanú poradkyňu pri dojčení. Tá vám vďaka osobnému stretnutiu a pozorovaniu dojčenia zhodnotí priebeh dojčenia a jeho výdatnosť.
MAMILA: Dojčenie poležiačky a dojčenie v noci - ako na to? | Kojení v leže a v noci - jak na to?
V prípade problémov počas tehotenstva je dôležité získať odborné rady, ktoré pomôžu matke urobiť správne rozhodnutie pre ňu a jej deti. Neexistujú dôkazy o tom, že by dojčenie oberalo nenarodené dieťa o živiny.
Pre správnu starostlivosť o prsia by budúca mamička mala zvoliť mastný krém, ktorý pokožku pŕs upokojí. Veľmi vhodné sú masti priamo určené proti striám.
Tipy pre pomoc pri bolesti pri dojčení v tehotenstve:
- Dávajte pozor na prisatie a polohu, v ktorej sa vaše dieťatko dojčí. Prisuňte telo dieťatka k svojmu telu.
- Zaistite, aby brada bábätka bola zaborená do prsníka a nos sa prsníka nedotýkal.
- Všímajte si, či sa bolesť objavuje aj po dojčení - napríklad pálivá či pulzujúca bolesť po dojčení alebo medzi dojčeniami môže byť prejavom vazospazmu.
- Udržiavajte prsníky v teple, čo najviac sa chráňte pred zmenami teploty v oblasti prsníkov.
- Môže pomôcť, keď budete užívať B-komplex v kombinácii s vitamínom B6.
- Pred dojčením aj po dojčení môžete na bradavku aplikovať malé množstvo olivového oleja.
- Pektorálna masáž môže pomôcť na masírovanie svalov okolo prsníkov tesne pred dojčením aj po dojčení.
Precitlivená koža sa napína a hrozí vznik strií. Pre správnu starostlivosť o prsia by budúca mamička mala zvoliť mastný krém, ktorý pokožku pŕs upokojí. Veľmi vhodné sú masti priamo určené proti striám.
Najčastejšou príčinou bolesti pŕs pri dojčení je zlá technika sania bábätka. So správnou technikou si mamička aj dieťa na dojčenie čoskoro zvyknú a nie je pre nich nepríjemné. Aby pokožka nebola vysušená, ošetrujte ju lanolínom. Ani opuchnuté alebo krvácajúce bradavky nie sú dôvodom pre prerušovanie dojčenia. Popraskané bradavky je možné ošetrovať lanolínom, regeneráciu potom urýchlia hydrogélové vankúšiky.
Nepríjemnou komplikáciou, ktorá novú mamičku môže stretnúť, je upchatie mliekovodu. V mliekovode sa vytvorí „zátka“ zo zaschnutého materského mlieka. Kvôli nahromadenému mlieku je prsník bolestivý, tvrdý a opuchnutý. Neprestávajte v tejto situácii dojčiť ani pokiaľ sa objaví zvýšená teplota. Pred dojčením prsník nahrejte, aby sa mlieko ľahšie uvoľnilo.
V prípade, že máte podozrenie, že dieťa nemá dostatok mlieka, navštívte lekára alebo laktačnú poradkyňu. Jedine odborník môže posúdiť, či máte málo mlieka a pozrie sa, ako dojčíte, aby zistil, či je dieťa dobre prisaté a prijíma dostatočné množstvo potravy.
tags: #dojcenie #pocas #tehotenstva #nedostatok #mliecka