Ginko dvojlaločné (Ginkgo biloba) je známa liečivá rastlina, ktorá sa využíva najmä na podporu pamäti, koncentrácie a prekrvenia organizmu. Pomáha zlepšovať cirkuláciu krvi, najmä v mozgu a končatinách, preto sa často používa pri pocite studených rúk a nôh, únave či zhoršenej pozornosti. Ginko dvojlaločné patrí medzi najstaršie stromy na svete a často sa označuje ako „živá fosília“. Jeho typické vejárovité listy sú symbolom dlhovekosti, vitality a odolnosti. Strom ginka sa dokáže dožiť stovky až tisíce rokov najmä vďaka svojej mimoriadnej odolnosti.
Ginko je navyše mimoriadne prispôsobivé - odoláva znečisteniu, škodcom, mrazu aj suchu. Dvojdomý, nahosemenný vysoký strom s nepravidelne širokou alebo kužeľovitou korunou a so striedavými, stopkatými dvojlaločnými vejárovitými listami na krátkych a hrubých brachyblastoch. Samčie kvety sú v riedkych jahňadách, samičie jednotlivo v pazuchách listeňov. Ginkgo patrí medzi nahosemenné rastliny, z ktorých prvý zástupcovia sa vyvíjali na konci prvohôr z veľkolistých alebo drobnolistých papraďorastov.
Veľké perovité listy pripomínajúce listy papradí, mali stromovité cykasy (Cycas) dnes rozšírené v trópoch a subtrópoch celého sveta. Vyhynuté kordaity (rod Cordaites, rastúci aj v karbónskych pralesoch, objavil ho v 19. storočí pražský paleobotanik A.J. Corda) boli mohutné stromy s ploskými kožovitými listami; vzhľadom pripomínali ihličnaté stromy - ihličiny. Ginkgo - ginkyo je názov stromu v Japonsku; synonymné označenie salisbúria je na počesť R.A. Salisburyho (zomrel 1829), anglického botanika a spisovateľa, ale aj záhradníka, člena Linného spoločnosti v Londýne.
Ginko dvojlaločné je dvojdomý, vetrom opelivý strom. Má kužeľovitú alebo rozložitú korunu, tenké konáre a dorásť môže do výšky 30 m. Dožíva sa tiež úctyhodného veku, niektoré zdroje uvádzajú aj vyše 1000 rokov. Kvety začína tvoriť až po 20. rokoch. Ginko patrí medzi nahosemenné rastliny (kam patria zjednodušene ihličňany) a jeho listy vyrastajú na brachyblastoch (skrátené bočné stonky s obmedzeným rastom).
Listy ginka s plochou listovou čepeľou nie sú považované za pravé listy, ale za zvláštne ihličie vejárovitého tvaru, vyrastajúce v skupinách. Na jar sú svetlozelenej farby, v lete stmavnú, na jeseň sú maslovožlté a potom opadajú. Ginko je dvojdomá rastlina, teda jedinec má buď samčie alebo samičie kvety. Samčie kvety sú šištice pripomínajúce jahňady a vyrastajú výlučne na brachyblastoch. Samičie kvety vyrastajú po 2 - 3 a sú tvorené nahým zeleným vajíčkom vyrastajúcim na stopke. Plody tvorí samičia rastlina. Plod je sivozelená alebo žltkastá semenná kôstkovica.
Ginko dvojlaločné je strom, ktorý niektorí odborníci považujú za tzv. živú fosíliu vo svete rastlín. Patrí teda medzi organizmy, ktoré vznikli pred mnohými miliónmi rokov a nevyhynuli, pričom počas evolúcie sa zmenili len málo alebo takmer vôbec. Ginko dvojlaločné je jediný súčasný zástupca triedy gínk. Výskyt týchto rastlín vrcholil v druhohorách, ale následkom treťohorného ochladenia začali ubúdať. Niektorí odborníci tvrdia, že rozvoj čeľade ginkovitých umožnil rozmach dinosaurov v tejto dobe. Prirodzene rastie už iba na malom území pohoria Tianmu Shan v Číne, kde sa nachádzajú exempláre staré okolo 1 200 rokov.
Ale aj dnes sa s obľubou vysádza ako okrasný strom v množstve rôznych kultivarov v parkoch a záhradách v Amerike a Európe. Dá sa jednoducho množiť výsevom semien. Rozmnožíte si ho aj odrezkami. V lete sa odoberajú nevyzrelé bylinné 15 cm dlhé odrezky alebo v zime odoberte vyzreté 15 - 30 cm dlhé drevnaté odrezky. Obidva typy zasaďte do pareniska so spodným vyhrievaním, kde po čase zakorenia. Najjednoduchšie je však zohnať si už hotové sadenice.
Rastline zabezpečte dostatok miesta. Umiestnenie Uprednostňuje slnečné stanovištia, pričom dobre zvláda teplé ovzdušie. Zemina Najviac mu vyhovuje priepustná, suchšia ílovitá pôda. Všeobecne sa mu darí v suchších pôdach, dôležité je, aby mali kyslejšie pH. Kvitnutie Samičie kvety kvitnú v marci až apríli. V Číne a Japonsku sa semená používajú v tradičnej kuchyni. Semená sa zbavia dužiny, namáčajú v slanej vode, pražia a predávajú na priamu spotrebu. Dužinatý obal semien obsahuje organické kyseliny, ktoré sú pôvodcom zápachu aj možného podráždenia pokožky.
Široké je jeho farmakologické využitie aj v súčasnosti, zbiera sa jeho list (Folium ginkgo biloba) od jari do začiatku leta. Niekedy sa zbierajú aj zrelé plody. Droga sa podáva buď vo forme krátko vareného odvaru, alebo vo forme tinktúry. Živá fosília s prehistorickou minulosťou. Dejiny stromu ginko zasahujú do pradávnej minulosti. Prvé stromy tohto rodu obývali planétu Zem minimálne pred 200 miliónmi rokov, vyskytovali sa v rôznych oblastiach sveta. Svedčia o tom mnohé paleontologické nálezy. V minulosti to bol pomerne bohatý a variabilný rod, z prehistorických čias sa zachoval jediný - známy ako ginko dvojlaločné. Vývojovo sa ginko považuje za jediný žijúci organizmus, ktorý tvorí prechodový stupeň medzi papraďami a ihličnanmi. Od liečivej rastliny po okrasnú drevinu. Ginko je považované za dávnu liečivú rastlinu, ktorá sa využívala pri liečbe chorôb nervového pôvodu, a na podporu funkcií mozgu. Tieto informácie sa premietli aj do farmaceutického priemyslu, ktorý vyrába radu prípravkov na báze výťažkov z listov tohto stromu. Preto sa ginko stalo predmetom rady výskumov, tie však liečivé účinky ginka spoľahlivo nepreukázali. Vo Východnej Ázii, ktorá sa považuje za jediné ohnisko prirodzeného výskytu ginka dvojlaločného na svete, sa plody používajú ako pochutina. Tá sa získava po precíznom zbavení dužiny (inak silno zapáchajúcej) od jadra. Jadro sa potom praží a dochucuje, aby sa mohlo konzumovať podobne ako slané oriešky.
Ginkgo biloba 'Mariken' a ďalšie kultivary predstavujú rozmanitosť vzhľadu listov a koruny. Ginkgo biloba jesenný efekt. Ginkgo biloba spListy Ginko Bilobamladé plody ginka. Ginko sa s obľubou vysádza ako okrasný strom. Základný botanický druh tvorí impozantné koruny širokorozložitého tvaru. Je to veľmi dlhoveká drevina, najstaršie známe jedince majú cez 3 tisícročia. Je veľmi životaschopný, netrápia ho žiadne zásadné choroby ani škodcovia. Dobre rastie v mierne kyslých pôdach, je extrémne svetlomilný. Okrem základného typu existuje niekoľko desiatok odrôd, ktoré sa líšia špecifickým tvarom listov, koruny, farebnosťou či rýchlosťou rastu.
Opis: dvojdomý strom, mrazuvzdorný, vysoký 35 - 40 m. Kmeň stromu sivý, hrubý, koruna rozložitá, široká. Listy sú svetlo zelené, opadavé, 60 - 80 mm veľké, vejárovité, dvojlaločne zúžené do listovej stopky, vyrastajú z krátkych brachyblastov. Listová čepeľ je plochá, na spodnej strane s vejárovitou žilnatinou. Samčie kvety sú usporiadané v jahňadovitom klase, samičie kvety jednotlivé v pazuchách šupinovitých listeňov na dlhých stopkách. Kvitnú v júni. Plod je semenná kôstkovica. Rozšírenie a výskyt: druh pôvodný vo východnej Ázii, rozšírený v Číne, Japonsku a Kórei. V súčasnosti sa pestuje prakticky po celom svete ako vzácny archeofyt, vývojovo patriaci k najstarším rastlinným druhom. Do Európy bol dovezený v roku 1727, vysádzaný ako okrasný strom v parkoch a záhradách. Možnosti získania: zberom listov zo záhrad a plantáží. Na území Slovenska sa pestuje zväčša v parkoch, kde je pomerne vzácny a vyžaduje si ochranu. Droga: usušený list ginka dvojlaločného - Ginkgonis folium. Pomer zosušenia je 4 : 1. Obsahové látky: list obsahuje flavonoidy (0,3 - 1,0 %), terpénové laktóny, polyfenoly, organické kyseliny. Liečivé vlastnosti a účinnosť: flavonoidy a terpenoidy zabraňujú nedokrveniu periférnych ciev (antiischemikum), komplex účinných látok rozširuje cievy a pôsobia preventívne proti náhlym mozgovým príhodám (profylaktikum).
Tradičná čínska medicína používa ginko ako všeliek na ošetrenie omrznutých častí tela, pri pľúcnych chorobách, pri ochoreniach močových ciest, ako doplnok výživy na zlepšenie mentálnych a duševných schopností. Toxicita: Zaznamenali sa silné alergické reakcie po konzumácii osemenia. Surové plody obsahujú látku, ktorá odbúrava vitamín B6 v tele, preto sa neodporúča jesť ich vo väčšom množstve. U citlivejších ľudí sa môžu na začiatku užívania prípravkov z listov ginka vyskytnúť bolesti hlavy. Text a foto: Ing.
Ginkgo biloba je mimoriadne silný strom. Zaujímavosťou je, že išlo o jedinú drevinu, ktorá prežila po útoku atómovej bomby v Hirošime. Rastie veľmi pomaly, ale nakoniec môže dosiahnuť výšku až 30 metrov. Ginkgo biloba (čiže ginko dvojlaločné) sa radí k najstarším stromom na zemi. Pýši sa vysokou odolnosťou voči prírodným živlom, klimatickým zmenám a tiež najrôznejším chorobám. Zaujímavosťou je skutočnosť, že aj keď na prvý pohľad nevyzerá ako ihličnan, radí sa práve medzi ihličnaté stromy. Jednotlivé ihlice sú totiž už natoľko sploštené, že pripomínajú skôr listy.
Listy ginkgo biloby majú tvar dvojlaločných vejárov a bývajú pomerne veľké. V letných mesiacoch sa vyfarbujú do krásnej sviežo zelenej farby. Ginko dvojlaločné je vo východnej Ázii považované za posvätný strom. Často sa preto vysádza v blízkosti miestnych chrámov. Pestovať ho však možno aj v našich podmienkach. Vybrať si môžete z rôznych variantov - niektoré druhy sú previsnuté, iné zakrpatené a iné majú rôzne tvarované listy. Ginku sa najlepšie darí v priepustnej suchšej ílovitej pôde. Spravidla dobre znáša aj znečistené ovzdušie a zasolené pôdy. Vyhnite sa ale trvalému tieňu a premokreniu. Obľubuje rásť skôr na teplejších stanovištiach, ale je mrazuvzdorný do zhruba -20 °C. Stromy existujú buď samčie, alebo samičie. Na zasadenie do blízkosti domov možno však odporučiť iba samčie rastliny. Plody samičích stromov totiž môžu nepríjemne zapáchať.
Ginko dvojlaločné má tendenciu rásť skôr pomaly. Za rok priemerne prirastá zhruba 30 cm. Prvýkrát začína strom plodiť zhruba vo svojich 35 rokoch. Novo vysadený strom potrebuje pravidelnú zálievku, kým nedôjde k zapusteniu hlbokých koreňov. Potom je možné ho zalievať iba počas suchých letných mesiacov. Ginko dvojlaločné sa dá pestovať nielen voľne v pôde, ale aj v kvetináči. Požiadavky na pestovanie sú v mnohom podobné, no líšia sa v niekoľkých ohľadoch. Najprv treba zvoliť dostatočne veľkú nádobu s drenážnymi otvormi. Ak chcete ginko dvojlaločné udržať v primeranej veľkosti, môžete ho veľmi ľahko udržiavať rezom. Strih totiž znáša skvele a aj z toho dôvodu sa mnohokrát pestuje ako efektný bonsaj.
Pamätajte na to, že každá odroda stromu má svoj prirodzený obrys. Stĺpovité stromy napríklad rastú v úzkom tvare stĺpu, iné odrody môžu mať skôr pyramídový alebo dáždnikový tvar. Orezávať môžete všetky vetvy, ktoré zdanlivo konkurujú hlavnému kmeňu. Odstraňovať možno aj malé vzpriamené stonky vyrastajúce zo zeme (tzv. prísavky). Ako sme už spomínali, zo samičích kvetov dozrievajú plody, ktoré príliš nevoňajú. Disponujú pomerne mäsitou šupkou, ktorá kryje jedlý biely oriešok. Tieto oriešky bývajú vo východnej Ázii považované za pochúťku. Ich chuť je možné pripodobniť gaštanom, niektorým chutia ako kombinácia edamame, zemiakov a píniových orieškov. Keďže sú mierne toxické, možno naraz konzumovať iba niekoľko semien.
- Historická hodnota a význam v čínskej a japonskej kultúre
- Botanické črty: dvojdomosť, brachyblasty a vejárovité listy
- Liečivé účinky listu a riziká spojené s plodmi
- Podmienky pestovania a rozmnožovania doma alebo v záhradách
| Predmet | Opis | Praktické poznámky |
|---|---|---|
| Rastlina | Dvojdomý nahosemenný strom, výška do 30 m, vek až tisícročia | Svetlé stanovište, dobre drenážna pôda, vyhýbať sa premokreniu |
| Rozmnožovanie | Semenné rozmnožovanie alebo odrezky | Parenisko so spodným vyhrievaním, zapustenie koreňov |
| Použitie | Listy na čaj a extrakty; plody ako pochúťka v Ázii | Zdravotné doplnky z listov; opatrnosť s osemením |
Informácie o množstvách a dávkovaní sa často uvádzajú ako špecifické odporúčania pre byliny a extrakty. Drogou zostávajú listy (Folium ginkgo biloba) a v niektorých regiónoch aj plody s rizikami v dôsledku dužiny a toxických zložiek. Farmakologické používanie viedlo k vývoju rôznych liečiv a doplnkov, ktoré sa používajú na zlepšenie pamäti a krvného obehu, no klinické výsledky sú rôzne a v mnohých prípadoch neboli jednoznačne potvrdené.
tags: #ginko #dvojlalocne #dvojite #oplodnenie