Jana Oľhová patrí k najrešpektovanejším osobnostiam slovenského divadla a filmu. Jej život, ktorý úspešne prepojila s náročnou umeleckou prácou a úlohou matky šiestich detí, je plný zaujímavých momentov, výziev a hlbokých myšlienok. Aj keď sa o svojom súkromí vyjadruje zriedka, jej úprimnosť a triezvy pohľad na svet umenia a života sú osviežujúce.
Detstvo, štúdium a cesta k herectvu
Jana Oľhová, rodená Geišbergová, sa narodila 31. decembra 1959 v Myjave. Štúdium herectva na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU) úspešne absolvovala v roku 1982. Počas svojej bohatej kariéry pravidelne účinkuje na domovskej martinskej scéne Slovenského komorného divadla, ale aj v Mestskom divadle Žilina, Divadle Aréna či v Astorke Korzo '90. Jej herecký prejav nie je typický pre zvodné ženy; Jana Oľhová si rada vyberá postavy, ktoré sú "zdevastované" a vychádzajú zo života.
Slovenské komorné divadlo v Martine uviedlo v roku 2009 premiéru hry Williama Shakespeara Macbeth. Klenot svetovej dramatiky, jedna z najslávnejších Shakespearových veľkých tragédií sa takto po polstoročí vrátila na martinské javisko. Jana Oľhová získala Cenu Literárneho fondu za postavu Juany v inscenácii Don(a) Juan(a), za postavu Zuzy v inscenácii Skon Paľa Ročku a za postavu Faidry v inscenácii Faidra.
Na záverečnom ceremoniáli 8. ročníka festivalu Nová dráma/New Drama 2012 v bratislavskom Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava (MDPOH) boli udelené tri festivalové ceny a ceny súťaže Dráma. Medzi piatimi inscenáciami slovenského programu Divadelnej Nitry 2016 figurovala aj dramatizácia autobiografického románu Žo Langerovej Vtedy v Bratislave s podtitulom Môj život s Oskarom L. Osud židovskej intelektuálky a niekdajšej marxistky Žo Langerovej, ktorej život ovplyvnil hlboký komunizmus 50. rokov, stvárnila Jana Oľhová.
Filmografia
Jeden z prvých filmov, v ktorých sa Jana Oľhová objavila, bola komédia Sladké starosti (1984) v réžii Juraja Herza. V roku 2019 vstúpil do kín slovenský film Ostrým nožom. Snímku inšpirovanú doposiaľ nevyriešeným prípadom zavraždeného študenta Daniela Tupého z roku 2005 nakrútil Teodor Kuhn, producentom je Jakub Viktorín. Jednu z postáv stvárnila aj Jana Oľhová.
V súčasnosti je možné Janu Oľhovú vidieť aj na doskách Slovenského národného divadla, kde účinkuje napríklad v hre izraelského dramatika Chanocha Levina „Pohreb v zime“, uvádzanej pod názvom „Pohreb alebo svadba - čo skôr?“. Táto hra zaznamenala zvýšený predaj vstupeniek.
Osobný život a rodina
Exmanželom Jany Oľhovej je režisér Matúš Oľha. Majú spolu šesť detí - päť dcér a jedného syna. Adam, Mária, Juliána, Tereza a Hana sú už dospelí a tiež si vybrali umeleckú dráhu, najmladšia Eva je stredoškoláčka. Jana Oľhová priznala, že nikdy netúžila po veľkej rodine, ale osud rozhodol inak a dnes sú jej deti jej najväčšou oporou.
Koniec manželstva prišiel nečakane, keď ich najmladšie dieťa malo len rok. Ich životy sa rozdelili po 20 rokoch a 6 deťoch. Napriek tejto životnej skúške si Jana Oľhová zachovala nadhľad a vďačnosť za prežité obdobie. Priznala, že zažila veľkú lásku a jej život bol naplnený.
Byť matkou šiestich detí a zároveň stáť pevne na nohách v umeleckej brandži nie je bežné ani jednoduché. Jana Oľhová to však zvládla s gráciou. Na margo svojej početnej rodiny povedala: „Neverili by ste, koľko rečí vznikne okolo toho, keď má človek viac detí! Málokto to chápe.“
Jej rodinný príbeh v roku 2012 zachytil v intímnom dokumente Nový život najstarší syn Adam. Film rozoberá nielen rozpad manželstva rodičov, ale aj snahu detí pochopiť svet dospelých, ktorí si museli prejsť vlastnými zlyhaniami. Oľhová sa v snímke nehrala na hrdinku. Jej rozprávanie je vecné, pokorné a bez veľkých gest, napriek tomu priznala, že odchod manžela bol pre ňu šok.
Výchovné princípy a inšpirácie
Jana Oľhová vychádzala z ateistickej rodiny, kde otec bol úradník a mama učiteľka. Napriek tomu, že jej rodičia boli ateisti, vychovali ju v kresťanskom duchu. Mama jej dala skvelý model výchovy, ktorý aj ona uplatňuje pri svojich deťoch. Podobne ako jej rodičia, ani ona svoje deti príliš nechváli, čo jej ony často vyčítajú. V dnešnej dobe je trend deti neustále chváliť, no Jana Oľhová verí v iné prístupy.
Myslí si, že bola vo výchove dosť liberálna, rovnako ako jej mama. „Moje deti mi často vyčítajú, že sa správam lepšie k študentom ako k nim samým, lebo ja sa v škole naozaj správam asi liberálnejšie,“ priznala. So svojimi študentmi má úprimný kamarátsky vzťah, vie sa do nich vcítiť a pomáha im prekonávať ich problémy.
„Vôbec si neviem predstaviť zháňať pre deti nového otca alebo pre mňa nového partnera. Niežeby som sa tomu veľmi bránila, ale pripadá mi to absurdné,“ priznala vo filme s tým, že sa viac nechce piplať v tejto životnej etape.
Literatúra ako záchrana a inšpirácia
Jana Oľhová má blízky vzťah ku knihám a literatúre. Priznala, že práve literatúra ju zachraňovala v rôznych životných obdobiach. "Často som hrala postavy, ktoré som musela pochopiť, dorásť k nim, inteligenčne ich dobehnúť. Napríklad Zoru Jesenskú - skvelú prekladateľku Shakespeara. Intelektom som jej nesiahala ani po päty, ale učila som sa od nej vnímať svet, rozmýšľať jej spôsobom, byť jej aspoň trochu podobná. Herectvo je možno aj o tom, že sa cez cudzie postavy človek posúva, rastie - niekedy aj inteligenčne," zamyslela sa.
Najradšej má reálne postavy, ktoré vychádzajú zo života. Hrala napríklad Žofiu Langerovú - ženu, ktorú počas akcie B vysídlili z Bratislavy. „Neviem si to ani predstaviť - a predsa bola neuveriteľne vtipná, aj v najťažších chvíľach. V nej som sa videla. Povedala som si, že aj keby bol môj život akokoľvek ťažký, chcem to zvládnuť tak ako ona,“ vyznala sa.
Práve preto jej nič nehovorí fantasy literatúra, a dokonca ani televízne seriály. „Tam je realita posunutá a ľudia si potom myslia, že tak vyzerá skutočný život. Ale nie - seriály sú veľmi skreslené. Ľudia by chceli žiť ako v nich, no my žijeme obyčajné životy, s nohami pevne na zemi.“
Spomienka na brata Maroša Geišberga
Pri prepojení na literatúru si Jana Oľhová spomenula aj na svoje spisovateľské pokusy. V tínedžerskom veku písala denníky s vetou: „Nikto ma nemá rád!“ Neskôr sa pokúšala skladať básne, ale vraj jej to išlo hrozne. Skúsila prózu, ale napokon viac pri písaní nezostala, pretože jej starší brat Maroš Geišberg (†64) mal podľa nej skutočný talent na písané slovo. Písal úžasné, drásavé a zrelé texty už na gymnáziu. Keď bol starší, tieto texty zhudobnil.
„Raz sa mi páčil jeden chlapec, chcela som mu napísať báseň - ale nevedela som, ako na to, tak som jednu báseň ,šlohla‘ Marošovi. Volala sa Hľadanie na tri doby,“ priznala s úsmevom a následne ju pred publikom zarecitovala:
„Blúdim po priestore, kde ťa niet.
Blúdiš po priestore, kde ma niet.
Tvoje je nádych, výdych, nádych.
Moje je výdych, nádych, výdych.
Už vieš, prečo sme sa nestretli?“
Bol to práve Maroš, kto herečku naučil vnímať svet inak a priviedol ju nielen k hereckej profesii, ale aj k schopnosti hľadať krásu v obyčajných veciach. Okrem písania krásnych veršov ich vedel nádherne recitovať. Aj za to ho obdivovala.
Viera a náboženská literatúra
Samostatnou kapitolou v literárnom svete Jany Oľhovej je náboženská literatúra, ku ktorej si našla cestu až v dospelosti. „Dala som sa pokrstiť ako 24-ročná. Moja mama, učiteľka, ma v socializme nedala pokrstiť - bála sa,“ priznala. Dnes ju oslovujú autori, ktorí spájajú vieru s rozumom a so slobodou myslenia, ako sú Marko Orko Vácha či Tomáš Halík.
Herečka nie je človekom dogiem, ale hľadajúca bytosť - s otvorenou mysľou a prirodzenou zvedavosťou a pokorou pred tajomstvom života.
Jana Oľhová: Herecký výkon by mal byť výnimočný každé jedno predstavenie
tags: #julia #olhova #ma #dieta