Príchod dieťaťa na svet je vždy spojený s očakávaním a radosťou, ale niekedy aj s obavami, najmä ak sa dieťa narodí predčasne. Predčasný pôrod a následná potreba umiestnenia novorodenca do inkubátora je situácia, ktorá vyžaduje špecifickú starostlivosť a pozornosť. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto tému, objasniť dôvody, prečo sa novorodenci umiestňujú do inkubátorov, aké sú stupne nezrelosti, ako prebieha starostlivosť o takéto deti a aké sú možné následky.
Príčiny predčasného pôrodu a emócie rodičov
Príčiny, ktoré spôsobia predčasný pôrod, môžu byť rôzne. Môže ísť o závažný stav mamičky, keď pokračovanie tehotenstva môže ohrozovať jej zdravie, alebo je problém na strane bábätka, ktoré sa derie na svet predčasne z rôznych príčin. Najčastejšou príčinou predčasného pôrodu zostáva infekčná komplikácia placenty a plodových obalov, ktoré spôsobia predčasnú činnosť maternice a priamo vedú k pôrodu nezrelého bábätka. Napriek pokrokom v medicíne sa stále rodí určité percento detí predčasne. Dôvody môžu byť rôzne: zdravotné komplikácie matky, úraz, infekcie v tehotenstve, gynekologické komplikácie (vrodené chyby maternice, myómy, viacplodové tehotenstvo, infekcie v tehotenstve, krvácanie v I. a II. trimestri), nedostatočná funkcia placenty, zápal plodových obalov, zlé prietoky a výživa dieťatka, slabosť krčka maternice, silné fajčenie, alkoholizmus, nezdravý životný štýl.
Pôrod predčasne narodených detí je sprevádzaný veľkou porciou emócií, kde sa strieda strach, obavy, zlosť, hľadanie vinníka. V prvých chvíľach väčšina rodičov nechce uveriť, že tento problém postihol práve ich a že sa musia pripraviť na obdobie plné neistoty.
Nezrelosť novorodenca a hranice prežitia
Nezrelé dieťa je veľmi široký pojem a často sa v očiach verejnosti dáva do súvislosti s postihnutým dieťaťom. Dôvodom môže byť i fakt, že neonatológia, odbor, ktorý sa zaoberá starostlivosťou o novorodencov, je veľmi mladý. Ešte pred dvadsiatimi rokmi sa za životaschopné považovali iba deti s pôrodnou hmotnosťou nad jeden kilogram a aj tie boli veľmi ohrozené najrôznejšími závažnými komplikáciami. V súčasnosti sa legislatívna hranica životaschopnosti znížila na pôrodnú hmotnosť 500 g alebo 24. týždeň tehotenstva, pričom ani menšie deti, ak sa narodia v dobrom stave, nie sú celkom bez šance.
Nezrelé dieťa totiž nemusí vždy znamenať choré dieťa. Jeho adaptačné poruchy sú celkom fyziologické. Bábätko už v 23. týždni tehotenstva má všetky časti tela vytvorené, sú iba menšie a ich funkcia je nedokonalá, nevyzretá. Naoko sú tieto deti iba „miniatúrou“ donosených detí, nič im nechýba, len potrebujú dozrieť.
Stupne nezrelosti
Rozlišujeme štyri stupne nezrelosti:
- Extrémna nezrelosť (pod 27. týždeň tehotenstva)
- Ťažká nezrelosť (27. - 31. + 6 týždeň tehotenstva)
- Stredná nezrelosť (32. - 35. +6 týždeň tehotenstva)
- Ľahká nezrelosť (36. - 37. + 6 týždeň tehotenstva)
Predčasne narodené deti sa označujú aj ako nezrelí novorodenci. Hoci majú vyvinuté všetky vnútorné orgány a časti tela, ich funkcia je nedokonalá a nevyzretá. Stupeň nezrelosti sa určuje hneď po narodení a rozlišujeme štyri stupne: extrémna nezrelosť (pôrod pred 28. týždňom tehotenstva), ťažká nezrelosť (28. - 31. týždeň tehotenstva), stredná nezrelosť (32. - 36. týždeň tehotenstva), ľahká nezrelosť (34. až 36. týždeň tehotenstva).
U nás sa ročne narodí asi 300 bábätiek s extrémne nízkou pôrodnou hmotnosťou (pod 1 000 g). Hoci sa v ostatných rokoch pôrodnícka starostlivosť výrazne zlepšuje, počet predčasne narodených detí sa, bohužiaľ, neznižuje. V ideálnom prípade sa tieto deti rodia v perinatologických centrách, ktorých je na Slovensku šesť a sú vo väčšine krajských miest. Aj v mestských pôrodniciach sa rodia takéto deti, avšak musia sa do centier transportovať čo najskôr po pôrode. Ich šanca na prežitie a dobrá prognóza je o niečo nižšia, určite však nie nulová.
V ostatných rokoch sa neonatológia nezaoberá len otázkou, koľko takýchto nezrelých detí prežije, ale hlavným cieľom pri týchto zachránených deťoch je predovšetkým kvalita ich života.
Prvé hodiny po pôrode a inkubátor
Prvé hodiny po pôrode sú pre život každého človeka veľmi dôležité a náročné, ide o prechod z vnútromaternicového života na svet. V tomto čase prebieha mnoho fyziologických adaptačných zmien. Pre predčasne narodené deti je tento prechod o niečo náročnejší. Niežeby nemali vyvinuté niektoré orgány, skôr ide o ich funkčnú nezrelosť, nepripravenosť na mimomaternicový život. Preto je veľmi často nutné pomôcť im s touto adaptáciou.
Nezrelé deti sa po pôrode dávajú do inkubátora, ktorý zabezpečuje udržiavanie primeranej telesnej teploty. V podstate sú to také plexisklové „rúry“, ktoré bábätku nijako neuškodia. Súčasne je bábätko napojené na rad monitorov, ktoré snímajú jeho základné životné funkcie a pomáhajú rozhodovať o ďalšom liečebnom postupe. Pohľad na takého človiečika môže byť žalostný, v inkubátore sa takmer stráca a má okolo seba samé drôtiky, hadičky, rôzne blikajúce monitory. Ale nič z toho mu neubližuje, iba umožňuje lepšie sledovanie jeho funkcií a potrieb.
Inkubátor je medicínsky prístroj, ktorý zabezpečuje kontrolované prostredie pre novorodencov, najmä pre tých, ktorí sa narodili predčasne alebo majú zdravotné problémy. Predčasný pôrod: Predčasne narodené deti majú nezrelé orgány a potrebujú podporu pri dýchaní, udržiavaní telesnej teploty a príjme potravy. Ročne sa v žilinskej nemocnici predčasne narodí viac ako sto detí. Nízka pôrodná hmotnosť: Deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou majú často problémy s udržiavaním telesnej teploty a môžu potrebovať intenzívnu starostlivosť. Respiračné problémy: Novorodenci s dýchacími ťažkosťami, ako je syndróm respiračnej tiesne (RDS), potrebujú podporu dýchania a monitorovanie. K najzávažnejším komplikáciám súvisiacim s prematuritou patrí syndróm dychovej tiesne. Je spôsobený nedostatočnou tvorbou surfaktantu (látky, ktorá sa tvorí v pľúcnych bunkách a zabraňuje kolapsu pľúcnych mechúrikov). Infekcie: Infekcie u novorodencov môžu rýchlo postupovať a vyžadujú si intenzívnu liečbu a monitorovanie v kontrolovanom prostredí. Imunitný systém predčasniatok je nezrelý a nedokáže účinne bojovať s infekciami. Vrodené vývojové chyby: Deti s vrodenými chybami môžu potrebovať špeciálnu starostlivosť a monitorovanie v inkubátore. Hypoglykémia: U predčasne narodených detí, detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou alebo u veľkých novorodencov s hmotnosťou nad 4000 gramov sa môže vyskytovať znížená hladina cukru v krvi (hypoglykémia). Klinicky sa u detí prejaví ako výraznejšia dráždivosť a tras končatín. Asfyxia: Asfyxia, dusenie, je spôsobená zníženou dávkou kyslíka. Asfyxia je najhoršie štádium tzv. hypoxicko-ischemického poškodenia plodu. Asfyxia sa môže objaviť pred narodením, počas pôrodu alebo v dôsledku veľkých komplikácií po narodení.
Inkubátor zabezpečuje bezpečný a kontrolovaný termálny komfort, imituje prostredie maternice, umožňuje kontinuálne monitorovanie dieťaťa, poskytuje ideálnu teplotu, množstvo kyslíka, vlhkosti a svetla. Zložité prístroje inkubátora zaznamenávajú všetky zmeny zdravotného stavu bábätka a podľa potreby vysielajú varovné signály. Okrem toho, inkubátor pomáha minimalizovať riziko infekcií a zabezpečuje optimálne podmienky pre rast a vývoj novorodenca. Je vybavený rôznymi senzormi a monitorovacími zariadeniami, ktoré umožňujú lekárom a sestrám neustále sledovať vitálne funkcie dieťaťa.
Problémy s dýchaním a obehová nestabilita
Najväčším problémom pre predčasne narodené deti býva adaptácia dýchania. Ich pľúca sú jednak anatomicky nezrelé, s menšou plochou na výmenu plynov, jednak funkčne nezrelé, produkujú menej surfaktantu. Surfaktant je látka, ktorá v zrelých pľúcach vystiela pľúcne komôrky, pomáha ich udržať rozpäté a tým výrazne uľahčuje dýchanie. Donosené deti si túto látku dokážu už plne produkovať, so znižujúcim sa týždňom pôrodu však táto vlastná „výroba“ klesá. Nezrelé deti majú v prvých hodinách a dňoch po pôrode výrazne menej surfaktantu. Nezrelým deťom so zhoršenou dychovou adaptáciou sa preto táto látka do pľúc umelo dodáva vo forme suspenzie, ktorá sa v pľúcach postupne distribuuje a pomáha s dychovou stabilizáciou.
Súčasne sa môže objaviť obehová nestabilita, keď sa nezrelé srdiečko nesťahuje celkom adekvátne a bábätko nie je schopné udržať si potrebný krvný tlak na dobré prekrvovanie všetkých orgánov. Aj tento problém je väčšinou iba prechodný, a ak je to nutné, bábätku sa poskytne lieková podpora na zlepšenie sťahovania srdca. Celý adaptačný proces sa väčšinou vyrieši v prvých troch až štyroch dňoch života. Potom nasleduje rozdielne dlhé obdobie, podľa stupňa nezrelosti, v ktorom si postupne bábätká odvykajú od dýchacích prístrojov a ich tráviaci trakt si predčasne zvyká na mliečnu záťaž.
Význam dojčenia a klokankovanie pre predčasne narodené deti
U detí, ktoré sa narodili skôr než v 38. týždni tehotenstva, má dojčenie snáď ešte väčší význam ako u donosených detí. Rôzne výskumy dokázali, že materské mlieko chráni nedonosencov napr. pred celkovou infekciou organizmu (sepsou) a nebezpečným zápalom čreva. Navyše obsahuje gastrointestinálne rastové faktory, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú dozrievanie nezrelej črevnej sliznice u nedonosencov a tým aj to, aby črievko bolo funkčné. Mlieko matiek predčasne narodených detí je uspôsobené pre potreby dieťaťa. Obsahuje viac bielkovín a viac imunologicky aktívnych látok. Nemenej významný je fakt, že deti pri satí z prsníka dýchajú pravidelnejšie a majú menej poklesov saturácii (nasýtenia krvi kyslíkom) ako deti kŕmené fľašou.
Tieto deti sú schopné sa dojčiť, a to už od 27. - 30. týždňa tehotenstva. Ak má dieťatko problém so sacím reflexom a nie je schopné piť priamo z prsníka, neodporúča sa kŕmiť ho z fľaše cumľom. Odporúča sa kŕmenie alternatívnymi spôsobmi, striekačkou, cez cievku, pohárikom (cup-feeding) Babycup, alebo špeciálnom lyžičkou, ktoré nenarúšajú prirodzenú koordináciu sacích pohybov.
Pôrod nedonoseného dieťaťa sprevádza stres a únava, čo môže viesť k pomalšiemu začiatku tvorby mlieka. V prvých dňoch po pôrode môžu mať matky problém odsať mlieko odsávačkou a vhodnejšie bude ručné odstriekavanie. Je dôležité vedieť, že aj tých pár kvapiek, ktoré odstriekajú, je pre dieťa nevyhnutných - chránia ho pred infekciami, dodávajú potrebnú energiu.
Klokankovanie, alebo kontakt koža na kožu, je metóda starostlivosti o novorodencov, ktorá spočíva v umiestnení dieťaťa, oblečeného len v plienke, priamo na nahú hruď rodiča. Táto metóda má mnoho výhod pre dieťa aj pre rodičov: Stabilizácia vitálnych funkcií: Pomáha regulovať teplotu, srdcovú činnosť a dýchanie dieťaťa. Podpora dojčenia: Stimuluje tvorbu mlieka a uľahčuje dojčenie. Vytvorenie vzťahovej väzby: Posilňuje vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Zníženie stresu: Pomáha znižovať stres u dieťaťa aj u rodičov. Lepší spánok a priberanie na váhe: Deti, ktoré klokankujú pravidelne, lepšie spia a rýchlejšie priberajú.
Komplikácie a vyšetrenia pred prepustením
Ku konečnému šťastnému cieľu, k prepusteniu domov, vedie však rôzne dlhá a rôzne tŕnistá cesta. Najčastejšou komplikáciou nezrelých detí sú infekcie, pretože ich imunitný systém je nevyzretý, a teda menej funkčný. S pribúdajúcimi týždňami tehotenstva sa toto riziko proporcionálne znižuje.
Kým deti prepustia domov, majú za sebou rad vyšetrení. Hneď v prvých dňoch sa pomocou ultrazvuku kontroluje mozog, kde v oblasti mozgových komôr môže nastať krvácanie rôznej intenzity. Výskyt krvácania sa v ostatnom čase výrazne znižuje. Tento problém je väčšinou obrazom komplikovanej popôrodnej adaptácie. Najväčšie riziko je pri najmenej zrelých deťoch.
V posledných týždňoch pred prepustením sa deťom narodeným pred 32. týždňom tehotenstva vyšetruje očné pozadie, kde by sa mohla vyvinúť očná choroba nezrelých - tzv. retinopatia. Je to porucha rastu ciev, ktoré sietnicu vyživujú a rastú od centra sietnice do jej periférie, a táto porucha môže viesť k následnému poškodeniu zraku. Príčina nie je celkom známa, ako hlavný faktor sa uvádza kolísanie hladiny kyslíka v prvých týždňoch života.
Predčasne narodené deti | Teleráno
Chronické pľúcne ochorenie a domáca starostlivosť
Ďalším z problémov, ktoré sa môžu vyskytnúť pri nezrelých deťoch, je chronické pľúcne ochorenie, ktoré vzniká ako následok dlhodobej umelej pľúcnej ventilácie (bez tejto terapie by sa však nepodarilo množstvo detí zachrániť). Za deti s chronickým pľúcnym ochorením označujeme také nezrelé deti, ktoré potrebujú kyslík alebo ventilačnú podporu ešte štyri týždne pred pôvodným termínom pôrodu (v 36. týždni tehotenstva).
Neznamená to však, že tieto deti budú potrebovať kyslík i naďalej, s rastom a dozrievaním pľúc sa dýchanie väčšinou postupne zlepšuje a takmer všetky deti sa prepúšťajú domov bez kyslíka. Konečným dôsledkom môže byť mierne obmedzenie maximálnej dychovej kapacity, ktoré však dieťa zvyčajne vôbec neobmedzuje v bežných aktivitách. Deti s chronickým pľúcnym ochorením môžu ako dojčatá a batoľatá častejšie trpieť na choroby dýchacích ciest.
Deti prepúšťajú domov väčšinou okolo termínu pôrodu. Našťastie tých, ktoré odchádzajú bez vyššie uvádzaných problémov, je väčšina. Domáca starostlivosť o takéto bábätko môže byť trochu náročnejšia. Ale často to býva iba zo strachu, či sa ešte niečo nestane, či to najhoršie už má naozaj za sebou. Rodičov čaká rad kontrol a nutných sledovaní, ale ak je vývin bábätka adekvátny, počet návštev lekárskych ordinácií sa postupne znižuje. Deti sa odporúčajú do rizikových poradní, kde sa sústreďujú na ich dobrú výživu a rast. Sledujú vývin respiračných funkcií a pri problémoch začínajú potrebnú terapiu. Ďalšou neoddeliteľnou súčasťou je monitorovanie psychomotorického vývinu, ktorý sleduje špecializovaný neurológ. Ten zabezpečuje a koordinuje aj potrebnú reflexnú rehabilitáciu.
Prognóza vývinu a význam starostlivosti
Definitívnu prognózu celého psychomotorického vývinu však v prvých týždňoch života nikto nedokáže odhadnúť. Predčasne narodené bábätko bude potrebovať trochu dlhší čas na to, aby bolo rovnako šikovné ako jeho vrstovníci, ktorí prišli na svet vo vopred určenom termíne pôrodu. Pre rodinu to môže byť o niečo väčšia záťaž ako s celkom zdravým donoseným novorodencom, ale väčšinou sa výchova a starostlivosť o nezrelé deti veľmi rýchlo vyrovnáva. Väčšina detí nastupuje do školských lavíc so svojimi vrstovníkmi. Samozrejme, platí, že najmenšie deti sú najrizikovejšie, ale každé dieťa je iné a faktorov, ktoré ovplyvňujú budúci vývin dieťaťa, je mnoho.
Každému asi napadne otázka: „Má táto starostlivosť vôbec význam, nie je to niečo proti prírode?“ Odpoveď určite nie je jednoduchá a môžeme ju hľadať vo všetkých možných odboroch. Ale asi podstatné zostáva, že deti od 24. týždňa tehotenstva sú životaschopné a mali by dostať šancu. Reakcie typu: „Také dieťa by som ja nechcela,“ sú úplne neadekvátne.
tags: #kedy #je #novorodenec #umiestneny #do #inkubatora