Rozmnožovanie korytnačiek je v amatérskych podmienkach náročné. Ak sa korytnačky spária a samička celé dni hrabe v piesku, alebo v štrku v akváriu či na súši, pravdepodobne hľadá miesto na nakladenie vajec. Ak nájde dostatočne hlboký piesok, nakladie do neho vajcia. O tieto sa treba náležite postarať. Manipulácia s nakladenými vajíčkami musí byť maximálne opatrná, pretože sa nesmú otočiť dolu hlavou.
Vezmeme priesvitnú nádobu a naplníme ju špeciálnym substrátom vermikulitom, kúpeným v teraristike, alebo riečnym pieskom či štrkom, úplne čistým. Substrát treba mierne navlhčiť a vajíčka do neho poukladať tak, aby sa neotočili doluhlavou oproti pôvodnej polohe. Mali by byť do substrátu asi z polovice ponorené. Nádobu uzavrieme vekom s len malými otvormi, takže sa v nej sama vytvorí nutná vlhkosť 100%. Raz za deň treba viečko odokryť a nahnať do nádoby čerstvý vzduch. Teplota v nádobe by mala byť 27 stupňov.
Inkubácia a prevedenie liahnutia vyžaduje stabilné podmienky. Liaheň s vajíčkami je vo väčšom uzavretom akváriu položenom na tehlách, ktoré dobre držia teplo. Kondenzovaná voda z krytu nádoby nesmie kvapkať na vajíčka. Ak sú vajíčka príliš mokré, zárodky vnútri zahynú. Ako pokročilí chovatelia môžete sa pokúsiť korytnačky rozmnožiť. Väčšina korytnačiek je pohlavne dospelá od 5. roku života. Obdobie párenia je väčšinou od konca apríla do začiatku júna, závisí to od dĺžky dňa a množstva slnečného žiarenia.
Priebeh reprodukcie a tokanie
Pri párení dochádza k súbojom samcov a dochádza k dvoreniu - význam dvorenia je nielen v spoznávaní správneho pohlavia a druhu, ale aj pri skúšaní samíc, či sú pripravené na párenie. Väčšina suchozemských korytnačiek využíva nárazy panciera, hryzenie končatín či kývanie hlavou; u niektorých druhov môže ísť o kombináciu. Keď samička dovolí párenie, samec sa snaží uchytiť na okraj panciera a zasunúť chvost pod samicu. Počas aktu vydáva zvuky.
Po víťaznom súboji nasleduje párenie. Oplodnenie je vnútorné, takže po ňom nasleduje párenie. Neočakávajte teda u vašich korytnačiek pevný zväzok; k rozmnožovaniu môže dôjsť aj bez dlhodobého spojenia. Po určitom čase samička vyhľadá miesto, kde je kyprá pôda, vyhĺbi jamku a znesie vajíčka. Vajíčka sú biele, guľaté alebo oválne a majú pevnú škrupinu. Samička po znesení vajíčka zahrnie a utláča povrch jamky.
Inkubácia vajec a liahnutie
O vajíčka je potrebné sa náležite postarať. Pri prvých náznakoch pytačiek pripravíme dostatočne vysokú vrstvu rašeliny s pieskom, do ktorej budú môcť vajíčka zahrabať. Vajcia je potrebné premiestniť do inkubátora so stálou teplotou a vlhkosťou. Najvhodnejšia teplota na vývoj zárodkov je 23-29 stupňov, pričom kontrolu teploty vykonávame ponoreným teplomerom a podľa potreby upravíme. Inkubácia je ovplyvnená druhom a podmienkami a môže trvať od 60 do 110 dní (u európskych druhov) alebo dlhšie.
Vajíčka pred umiestnením do inkubátora označíme dátumom znesenia. Inkubátor treba pravidelne vetrať a zabezpečiť, že vzduchotechnika nezaťažuje vajcia pitivím. Pri oplodnených vajciach sa po niekoľkých dňoch objaví biela škvrna a neskôr hviezdicovitá trhlinka, čo signalizuje polohu zárodočného terčíka. Liahnutie začína, keď mláďa prerazí škrupinu; zvyčajne je prvým viditeľným znakom malá vydutina na vajci a dierka. Po pretrhnutí škrupiny môže mláďa ešte zostať vo vajci 1-2 dni a žĺtkový vak sa vstrebáva do brušnej dutiny.
Novonarodené korytnačky sú malé a jasne sfarbené. Pancier je mäkký a ľahko poraniteľný; o mláďatá treba postarať a poskytnúť im pestrú stravu a vitamíny. Dĺžka liahnutia a obdobie medzi fázami sa u jednotlivých druhov líši a môže trvať niekoľko mesiacov až vyše roka.
Starostlivosť o mláďatá a chov mláďat
Novonarodené korytnačky potrebujú vhodnú starostlivosť: pestrú stravu, vitamíny a minerálne látky už od prvých dní života. Suchozemské druhy potrebujú mäkkú rastlinnú stravu, vodné druhy často mäso alebo larvy; dôležité je prispôsobenie veľkosti kúsku potravy veku a veľkosti jedinca. Po vyliahnutí je potrebné premiestniť mláďatá do samostatného terária alebo akvária; pre vodné druhy je potrebné akvárium s nízkou vodnou hladinou a prístupom na súš.
Prvá fáza života si vyžaduje výraznú starostlivosť a bezprostredné krytové zóny; mláďatá potrebuje aj doplnky vápnika a vitamíny. Novonarodené korytnačky majú jasné farby a ich pancier je mäkký; v prvých dňoch života sa môžu ľahšie poraniť.
Chovné prostredie a potrebná infraštruktúra
Napriek tomu, že ide o vodnú korytnačku, potrebuje aj súš. Minimálna veľkosť akvaterária pre jeden dospelý kus je 100x40 cm; výška vodného stĺpca by mala byť približne 1,5-násobok výšky panciera. Akvaterárium treba vybaviť súšou na slnenie a výhrevnou lampou. Teplota vody by mala byť približne 25-28 °C cez deň a 22 °C v noci; teplota vzduchu 23-27 °C, pod výhrevnou lampou až 32 °C. Hladina vody nesmie byť nižšia než výška panciera, aby sa korytnačka nedostala do problémov pri výreze na vzduch.
Potravou vodných korytnačiek by mala byť druhovo špecifická výživa: novorodenci každý deň, dospelí každé dva dni. Môžu sa kŕmiť rybím mäsom, kuracím mäsom, larvami komárov, dafniami, červami, vodnými slimákmi, dážďovkami a ďalšími vhodnými zložkami. Sépiová kosť dodá potrebné vápniky pre zdravý pancier. Dôležité je nepoliť potraviny farbou vody a zabezpečiť pestrosť stravy.
Hibernácia a obdobia párenia
Hibernácia - zimný spánok - sa vyvinul u viacerých živočíchov ako odozva na nepriaznivé podmienky. Do zimného spánku upadajú hlavne korytnačky z miernych pásiem, zatiaľ čo tropické druhy môžu mať letný spánok reagujúci na vysoké teploty. Vodné korytnačky z miernych pásiem možno nechať prezimovať aj vonku, ak jazierko dosahuje dostatočnú hĺbku a teplotu vody.
Súhrnne: rozmnožovanie vodných korytnačiek vyžaduje starostlivý prístup, pochopenie biologických potrieb a precízne podmienky. So skúsenosťou a správnym riadením teploty, vlhkosti a výživy je možné dosiahnuť úspešné rozmnoženie aj v domácich podmienkach.
Tortoise Laying Eggs
tags: #korytnacka #vodna #oplodnenie