Strach je na jednej strane bežnou a potrebnou súčasťou vývoja, na druhej strane môže prerásť do problému, do nebezpečných fóbií. Strach v pozitívnom zmysle je znak toho, že dieťa začína chápať svet a spôsob, akým funguje. Snaží sa pochopiť, čo to preň znamená. Časom a skúsenosťami samo príde na to, že veci, ktoré sa zdajú strašidelné, nakoniec také strašidelné nie sú. Strach môže spôsobiť veľa trápenia, a to nielen deťom a dospievajúcim, ale, samozrejme, aj ich rodičom.
Niektoré deti a mládež prežívajú intenzívnejší a rušivejší strach, čo môže byť v konečnom dôsledku poškodzujúce pre ich psychiku. Napríklad dieťa, ktoré nechce byť bez matky, bude prežívať pravdepodobne to isté, čo prežívajú dospelí, keď sú bez osoby, ktorú nadovšetko milujú. Bude uvažovať - čo, ak sa vám niečo stane, keď ste od nich preč? Tieto pocity sú zdrvujúce.
Zdesenie a paniku u dieťaťa môže spôsobiť aj na prvý pohľad úplne banálna záležitosť, stačí, ak je citlivejšie alebo má zlú skúsenosť. Dieťa, ktoré sa bojí balónov, prežíva pri prasknutí balóna desivú paniku. Je to hrozný pocit, našťastie rýchlo prejde a malý tvor sa postupne naučí hrať s balónom tak, aby nepraskol.
O vážnej úzkosti alebo fóbii hovoríme vtedy, keď strach ovplyvňuje väčšinu správania dieťaťa alebo každodenný život rodiny (spánok, rodinné výlety, chodenie do školy, stravovanie, priateľstvá). V tom prípade je vhodné porozprávať sa pediatrom a nájsť pre dieťa vhodného terapeuta. Ak úzkosti zasahujú do každodenného života, nebagatelizujte ich, ale vyhľadajte pedopsychiatra.
V dnešnej uponáhľanej dobe plnej nečakaných nástrah číha na detskú psychiku množstvo hrozieb. Citlivé úzkostlivé dieťa je náchylnejšie na vznik určitých strachov. Máme zazmluvnené stovky psychiatrických a psychologických ambulancií po celom Slovensku. Hlavnou myšlienkou by však nemalo byť úplne ho zbaviť strachu (strachy a obavy sú neraz prospešné, fungujú ako pohonný motor a vedia zachrániť aj život), ale pomôcť dieťaťu tieto strachy zvládnuť.
Bežné strachy a ich pôvod
Strach z hlasných zvukov a zo všetkého, čo môže preťažiť citlivé zmysly (búrlivá búrka, vysávač, mixér, fén, prasknutie balónov, siréna, prudký pohyb, príliš rýchle položenie).
Strach z oddelenia od matky a z cudzych ľudí sa objavuje už v prvom roku a zvlášť v druhej fáze separačnej úzkosti. Deti si uvedomujú, že pri opustení miestnosti stále niekoho potrebujú a obavy sa sústredia na to, čo pre ne znamená osamotenie.
Strach z niečoho, čo nevedia ovplyvniť (rozvášnené psy, splachovací záchod, hromy). Okolo prvého roku života deti skúmajú svoje nezávislosti, a rastie ich potreba mať pocit kontroly nad prostredím.
Strach z kostýmov, duchov, príšer žijúcich pod posteľou, zlodejov… predstavivosť detí je úžasne bohatá a niekedy majú problém rozoznať realitu od fantázie.
Strach z tmy je ďalší bežný fenomén; temnota pôsobí desivo a predstavivosť sa rozbieha na plné obrátky.
Strach z oddelenia od matky, opatrovateľa, nastáva vo väčšej miere počas druhej separačnej úzkosti, keď dieťa vidí rodičov menej často.
Strach z príšer a zámocká predstavivosť pokračujú aj v staršom veku; dieťa sa môže báť byť sám doma a tiež obľúbeným je strach z choroby a smrti.
Strachy podľa vývoja od batoľaťa po adolescenta
Deti v predškolskom veku riešia strach zo separácie, tmy, zvukov a neznámych ľudí. V období školského veku sa objavujú obavy zo šikany, výkonov, straty kontroly a strach z neúspechu.
V období dospievania sa zvyšuje úzkosť zo sociálnych situácií, strach z odmietnutia rovesníkmi, obavy zo správ, FOMO (strach z premeškania). Sociálna úzkostná porucha (sociofóbia) môže viesť k tomu, že dieťa sa vyhýba sociálnym interakciám a školskému kolektívu.
V adolescentnom období sa objavuje aj strach zo zmeny identity, strach zo zlyhania a strach zo straty rodičov alebo partnerov. Dôležité je potvrdiť emocionálne stavy dieťaťa a nesúdiť ho, ale viesť ho k prijatiu a zvládaniu emócií.
Fobie a ich zvládanie
Fóbia je chorobný strach zo situácie alebo objektu, ktorý bežne strach nevyvoláva a núti človeka, aby sa vyhýbal určitému prostrediu. Pre rodičov je kľúčové reagovať pokojne a empaticky, nebagatelizovať problémy a nepomáhať strachu posilňovať.
Ak strach zasahuje do každodenného života dieťaťa, pomôcť môžu rôzne terapeutické prístupy: terapie hrou pre mladšie deti, kognitívne a behaviorálne metódy (KBT), analytické a gestalt terapie, rodinná terapia, detská psychoterapeutická skupina.
Postupné vystavovanie dieťaťa problémovým podnetom, pozitívna repozícia situácií, a nácvik odvahy sú bežné postupy pri zvládaní fóbií. Dôležité je nepoužívať siliaci prístup, ale pomaly budovať bezpečie a dôveru.
Pri fyzickej a emocionálnej kríze treba konzultovať s odborníkom: psychiatrom alebo psychológom; pri ťažších prípadoch aj s lekárom a zvážiť liečbu psychofarmakami. Terapia hrou a KBT sú najčastejšie indikované.
Praktické tipy pre rodičov
- Nechoďte dieťaťa do paniky; objatie, očný kontakt a povzbudzujúci tón pomáhajú uklidniť sa.
- Neradikujte a nepodceňujte strach; pre dieťa je to skutočná emócia.
- Pomenujte situáciu a vysvetlite ju primerane veku dieťaťa.
- Neposkytujte záruky “že sa to nestane” - namiesto toho ponúknite postupné skúsenosti a podporu.
- Umožnite dieťaťu zúčastniť sa na aktivite krok za krokom a v bezpečnom prostredí.
- Ak je problém široko rozšírený alebo zasahuje do spánku, stravovania, alebo sociálnych vzťahov, vyhľadajte odborníka.
Dôležité signály na návštevu odborníka
Diagnostika sa zvyčajne opiera o pozorovanie správania, rozhovory s dieťaťom a rodičmi, a v prípade potreby psychologické testy. Ak sa objavujú závraty, mdloby, silný tras, zhoršená pozornosť, poruchy spánku alebo problém s jedlom, je vhodné vyhľadať lekára.
Sociálna fóbia a agorafóbia sa často spájajú so šikanou a problémami v školskom prostredí; včasné zistenie a liečba výrazne zlepšujú prognózu.
Významné poznámky a poznámky z diskusií
Fóbie sa môžu vyvinúť v dôsledku kombinácie genetických dispozícií, skúseností a výchovy. Trauma z minulosti môže tiež vyústiť do fóbie, a to či už zo zranenia alebo sociálnych udalostí. Rodičia často hypoteticky prenášajú svoje strachy na deti, čo môže šíriť úzkosť ďalej; preto je dôležité pristupovať k dieťaťu citlivo a bez posudzovania.
V školskom životnom období môže dieťa potrebovať podporu nielen od rodičov, ale aj od učiteľov a školského psychológa; spolupráca rodiny a profesionálnych odborníkov zlepšuje šance na úspešné zvládnutie strachu.
Ako identifikovať a rozlíšiť normálny strach od fóbie
Normálny strach varuje pred nebezpečenstvom a pomáha dieťaťu zorientovať sa, no fóbia zasahuje do každodenného života a vyžaduje profesionálnu intervenciu.
Skutočné deti hovoria o zvládaní úzkosti
Stručné zhrnutie dôležitých bodov
Strach u detí je prirodzený a má evolučný význam, ale keď sa stane rušivým, treba hľadať pomoc u detského psychológa alebo psychiatra. Postupné vystavovanie problémovým situáciám, empatia, správne vedenie a vhodná terapia môžu viesť k zvládnutiu strachu a k zdravej psychickej stabilite.
| Typ strachu | Príčina | Tipy na zvládanie |
|---|---|---|
| Strach zo separation (oddelanie) | Nedostatok istoty vprostredí, najmä v prítomnosti matky/ opatrovateľa | Postupné opúšťanie prítomnosti, spoločné rituály |
| Strach z tmy | Predstavivosť, neznáme objekty v prostredí | Spoločné prehliadky tmou, mäkké svetlo, rutiny pred spaním |
| Sociofóbia | Obavy z negatívneho hodnotenia | Rodinná a školská podpora, terapia zameraná na sociálne vzťahy |
Ak vás zaujíma viac o konkrétnych postupoch a možnostiach starostlivosti o deti s úzkosťou, môžete sa obrátiť na odborníkov a klinické psychologické a psychiatrické služby vo vašom regióne, ktoré ponúkajú individualizované plány liečby a rodinnú podporu.
tags: #moze #byt #dieta #bojazlive #uz #od