Počas trvania projektu, od októbra do polovice decembra, sa uskutočňovali tvorivé dielne, ktoré prebiehali online formou. Účastníkom projektu materiál zabezpečil a doručil realizátor projektu. A prostredníctvom sociálnej siete boli pravidelne poskytované inštruktážne videá a foto-návody. Vo virtuálnom priestore vznikla aktívna skupina s názvom Tvorivé dielne MC Drobec, v rámci ktorej sa mohli záujemcovia venovať šitiu, vyšívaniu, háčkovaniu, či pleteniu. Počas víkendov boli vo večerných hodinách realizované prednášky a diskusie s ústrednou témou ľudové zvyky a tradície. Účastníci projektu prijali pozvanie na „večurki“ cez internet. Projekt bol zameraný na ľudové remeslá a zvyky, preto sa všetky aktivity, ktoré bolo možné uskutočniť, spájali s ľudovou tradíciou dvoch regiónov - Zemplín a Šariš. Sprostredkovali sme záujemcom o projekt nielen remeslá a zvyky z týchto regiónov, ale aj ľudové piesne a históriu. Plánované exkurzie nebolo možné uskutočniť hromadne, preto bolo rodinám s deťmi umožnené navštíviť skanzen v Bardejovských Kúpeľoch a expozície zamerané na ľudové remeslá, odevy a tradície v Múzeu a kultúrnom centre južného Zemplína v Trebišove s finančnou podporou na vstupné z grantu. V rámci projektu sme otvorili aj tzv. Týmto sa chceme poďakovať za podporu projektu z Grantu mesta Michalovce 2020 a veríme, že ďalšie projekty materského centra už bude možné realizovať bežným spôsobom a nie iba v neosobnom virtuálnom svete.
V tradičnej kultúre pri narodení dieťaťa sú obsiahnuté niekoľko etáp a obradov. Prvá etapa je obdobie pred počatím, kde podľa starších predstáv bolo možné ovplyvniť fyzické a duševné vlastnosti dieťaťa. Už slobodné dievčatá museli rešpektovať niektoré zákazy, a zabezpečenie zdravého potomstva bolo súčasťou svadobných obradov. Druhá etapa - obdobie tehotenstva - sa považovala za rozhodujúce pre zdravie, vzhľad a charakter dieťaťa. Tretia etapa sa začala narodením dieťaťa, pri ktorom sa opäť aktívne snažili ovplyvniť jeho budúcnosť a zistiť, aký osud ho očakáva. Život dieťaťa sa členil na viacero etáp, pričom prvá bola pôrod a prvý kúpeľ novorodenca, ktorý bol príležitosťou pre magické úkony zabezpečujúce žiaduce vlastnosti dieťaťa. Ďalším medzníkom boli obrady prijímania novorodenca do cirkevnej obce a do spoločnosti. Mnohé poverové úkony a zákazy, viazané k rodičke a dieťaťu, mali racionálnu podstatu, no vysvetľovali sa na základe mágie.
Rómske komunity a narodenie dieťaťa
Rodenie dieťaťa je v rómskom spoločenstve tradične významnou udalosťou, pričom sa odlišnosti medzi regiónmi líšia. Ako uvádzajú výskumy, u Olašských Rómov je rodina patriarcha, muži často zohrávajú kľúčovú úlohu, a na dieťa sa pozerajú s veľkou radosťou. Pred krstom dieťaťa žena nesmie chodiť na návštevu ani sa ukazovať na ulici, pretože je ešte nečistá; očisťuje sa spolu so svojej kmotrom do kostola v deň krstu.
Krst má hlboký duchovný význam, a okrem oficiálneho cirkevného obradu sa uskutočňuje aj neoficiálny rodinný rituál, pri ktorom sa novorodencovi želá šťastný a dlhý život. Po krste nasleduje hostina s tradičnými jedlami. V textoch sa objavujú zvyky a rituály, ktoré sú spojené s ochranou dieťaťa pred zlými silami; napríklad na zápästí novorodenca sa zväzuje červená niť alebo stužka, aby ho ochránila pred uhranutím a negatívnymi vplyvmi. Pred krstom dieťaťa sa matka pred samotným krstom musí očistiť a dieťa sa volí trojimi spôsobmi mena: prvé, ktoré matka šepká dieťaťu do ucha; druhé meno dostáva dieťa pri krste a tretie meno je zapísané v matrike.
Príbeh tradičného krstu a rituálov
Tradičný krst Rómov sa vykonával ponorením dieťaťa do vody a zúčastnili sa na ňom krstní rodičia. Po krste nasledovala hostina a oslavy. Do krstu sa často zapojovali staršie generácie ako phuri daj (stará matka) a ďalší členovia rodiny. V tradičných predstavách sú deti obklopené láskou a kolektívnou výchovou; rodičia a širší kmeň spoločne zdieľajú povedomie o výchove dieťaťa a jeho budúcnosti.
Vo viacerých komunitách sa dodnes zachovali aj pôvodné zvyky počas Vianoc a iných sviatkov. V textoch sa tiež opisuje, ako sa v minulosti zvažovali osudy dieťaťa a ako boli jednotlivé kroky prepojené s ochranou dieťaťa pred výmenou alebo zlým okom. Zvláštna pozornosť sa venuje aj výberu mena a jeho magickému významu, ktorý má chrániť dieťa pred démonmi a negatívnymi silami.
Tradície pri manželstve a spoločenskom živote
Tradičné rómske svadby sú bohaté na rituály a symboliku. Pri svadobnom procese sa často vykonávajú symbolické požehnania starších členov rodiny; svadobná noc je sprevádzaná zvláštnymi praktikami, ktoré v minulosti očakávali potvrdenie čistoty nevesty. Svadobná hostina sa koná po príchode svadobčanov a hudba hneď po príchode znie na srdce všetkých prítomných. Detaily tanca, spoločného jedenia zo spoločného taniera a výberov z pokrmov sú súčasťou tradičného obradu.
Rómske svadby sú významnou udalosťou, na ktorú sa pozývajú nielen príbuzní, ale aj širšia komunita. Niektoré komunity dodnes zachovávajú zvyky, podľa ktorých sa na svadobnú noc čaká so zvláštnym rituálom dokazovania nevestinej čistoty. Pri tradičnom stretnutí mladých sa často prelínajú regionálne odlišnosti a moderné praktiky, čo odráža pestrosť rómskej kultúry na Slovensku.
Historické a geografické kontexty
Historické úvahy o pôvode Rómov smerujú do Indie a ich migrácie sa sledovali cez jazykové a kultúrne stopy. V európskom kontexte bolo zaznamenané rôzne prijímanie rómskych skupín v priebehu storočí, až po nastolenie perzekúcií a prísnych legislatív. Na Slovensku sú najstaršie dejiny rómskeho obyvateľstva často nejasné; sú však známe prvé písomné zmienky z 13. storočia a historické kroniky uvádzajú prítomnosť rómskych skupín v Uhorsku a na východe krajiny. S postupom času došlo k asimilácii a zmenám legislatívy, ktoré sa snažili integrovať rómske komunity do spoločnosti, často s neúspešnými výsledkami. Po roku 1989 sa objavujú ďalšie sociálne javy a štrukturálne výzvy, ktoré ovplyvňujú každodenný život Rómov na východe Slovenska.
Ukážka pápežovej návštevy rómskej komunity na Slovensku
V rámci projektu sa prostredníctvom aktívnych sociálnych sietí a online dielní približovali aj ľudové piesne a história regiónov Zemplín a Šariš, čo umožnilo širšej verejnosti lepšie pochopiť kultúrny kontext narodenia a rodinných obradov Rómov na Slovensku. Z dlhodobého hľadiska je dôležité, aby sa tradície zachovávali a zároveň sa prispôsobovali súčasným podmienkam, aby mladšie generácie rozumeli hodnotám svojho kultúrneho dedičstva.
| Etapy narodenia dieťaťa | |
|---|---|
| Pred počatím | povedomie o zdraví a osud dieťaťa; dodržiavanie určitých zákazov |
| Tehotenstvo | prvé mesiace sú rozhodujúce pre zdravie a charakter dieťaťa |
| Narodenie a kúpeľ | magické úkony, prvý kúpeľ, ochranné prvky (červená niť) |
| Krst a vstup do spoločnosti | krst ako duchovný a rodinný rituál, oslavy a hostina |
| Návrh mena | tri mená: tajné meno, meno pri krste, administratívne meno |
Rómovia na východe Slovenska tak naďalej vyznačujú svoju identitu prostredníctvom bohatých tradícií, ktoré prežívajú v rodinnom a komunitnom živote. Napriek historickým výzvam a zmenám v spoločnosti sa vyvíjajúci kontext snaží zachovať ich kultúrny odkaz a zároveň zapája mladé generácie do ľudových činností a spoločných osláv.
tags: #narodenie #romskeho #chlapca #michalovce