Tento článok sa zaoberá problematikou výživného v situáciách, keď je rodič vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody. Analyzuje, či má dieťa nárok na výživné a aké sú možnosti jeho zabezpečenia v takýchto prípadoch. Otázka platenia výživného rodičom, ktorý je vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody, je komplikovaná a vyvoláva mnoho otázok. Je rodič povinný platiť výživné aj počas výkonu trestu? Aké sú možnosti pre matku/otca, ktorý sa stará o dieťa a nedostáva výživné? Má dieťa nárok na náhradné výživné od štátu? Tento článok sa pokúsi odpovedať na tieto otázky a poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku.
Princípy a základné ustanovenia
Základným princípom je, že vyživovacia povinnosť rodiča trvá bez ohľadu na to, či je vo výkone trestu alebo nie. Každý rodič je povinný platiť výživné, a to aj v prípade, že ho k tomu zaviazal súd. Aj keď je otec dieťaťa vo väzbe, nezbavuje ho vyživovacej povinnosti, aj keď nateraz nepracuje. Rovnako to platí aj v prípade právoplatného nepodmienečného odsúdenia na výkon trestu odňatia slobody.
Väzni vo väzniciach pracujú a dostávajú mesačnú mzdu, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Dôležité je zdôrazniť, že zníženie príjmu povinného rodiča vyplývajúce z jeho odsúdenia za úmyselný trestný čin nie je možné vykladať na ťarchu maloletého dieťaťa. Práve naopak, je potrebné uprednostniť právo maloletého dieťaťa na výživu. V zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu.
Tento ústavne zaručený princíp ochrany práv zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie materiálnej a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. Materiálne podmienky sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti ku svojim deťom podľa kritérií uvedených v § 85 zákona o rodine.
Ústavný súd v ČR sa podobným prípadom zaoberal a dospel k záveru, že ak sa rodič úmyselným konaním pripravil o objektívnu možnosť platiť výživné, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa. Opačný výklad by viedol k absurdným dôsledkom, podľa ktorého by sa rodič úmyselným trestným činom voči maloletému dieťaťu zbavil vyživovacej povinnosti.
Hoci sú možnosti zárobku vo väzení obmedzené, väzni majú možnosť pracovať a získať tak príjem, z ktorého môžu prispievať na výživné. Väzeň pracujúci vo výkone trestu môže zarobiť približne 300 eur mesačne, z ktorých sa strhávajú zrážky na náklady spojené s jeho ubytovaním. Väčšinou ostáva iba malá suma, napríklad 20 eur mesačne, na osobné výdavky. Na deti štát zvyčajne posiela okolo 10 eur.
Príklad z praxe: keď manžel poberajúci výsluhový dôchodok nastúpi do výkonu trestu, zrážky z dôchodku na úhradu výkonu trestu vo výške 50% sa vykonávajú priamo z výsluhového dôchodku a zasielajú na účet ústavu pre výkon trestu odňatia slobody, ktorý zostatok rozdeľuje a vykonáva ďalšie zrážky. Aj z takejto formy príjmu má dieťa právo na výživné.
Princípy určovania výšky výživného
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu podľa svojich schopností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určovaní výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby detí, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Výška výživného je primárne závislá od životnej úrovne rodiča, nie len od výdavkov na dieťa. Neexistuje matematický vzorec v zákone. Súdna prax zastáva názor, že podiel dieťaťa na životnej úrovni rodiča by mal byť vo výške 20 až 30 percent príjmov povinného, v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Pri podnikateľoch s nulovými príjmami, ale s vysokou životnou úrovňou, sa tento podiel môže líšiť.
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov. Súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie sú nevyhnutné (napr. neopodstatnené exekúcie). Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov súd posudzuje aj dosiahnuté vzdelanie, vek, zdravotný stav a možnosti uplatnenia na trhu práce.
Ak je rodič dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu, súd cez ÚPSVaR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky a aký je potenciálny príjem. Súd zohľadňuje aj to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania alebo bral neprimerané majetkové riziká.
Minimálne a maximálne výživné
Minimálne výživné je zákonom o rodine stanovené vo výške 30% zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Túto sumu musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na majetkové pomery či schopnosti. Určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne pri objektívnych prekážkach na strane rodiča. Súd pri stanovení vychádza z majetkových pomerov a schopností, pričom odsúdenie za trestný čin nesmie byť na ťarchu dieťaťa.
Zmena pomerov sa posudzuje v prípade zvýšenia alebo zníženia výživného na dieťa, teda ide o prípady, kedy už výživné určené súdnym rozhodnutím. Pri opätovnom spolužití s matkou/otcom detí sa môžu podmienky zmeniť a môže nastať úprava výživného. V takom prípade je možné podať návrh na zrušenie výživného.
Možnosti vymáhania výživného od rodiča vo výkone trestu
Ak rodič neplatí súdom stanovené výživné, existujú právne kroky na jeho vymáhanie:
- Exekúcia - návrh na vykonanie exekúcie spíše ktorýkoľvek súdny exekútor. Exekútor vymáha dlžné výživné zo mzdy alebo iného majetku povinného. Ak je rodič vo väzbe v Rakúsku, návrh sa podá na SR a exekútor ho vyvíja smerom voči Slovensku; dohoda o plnení vyživovacej povinnosti musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
- Trestné oznámenie - ak neprispieva minimálne tri mesiace v období dvoch rokov, môže byť spáchaný trestný čin zanedbania povinnej výživy. Môže viesť k odňatiu slobody až do dvoch rokov, ak sú splnené podmienky.
- Náhradné výživné od štátu - ak exekúcia zlyhá alebo nie je majetok, dieťa môže mať nárok na náhradné výživné vo výške určenej súdom alebo rozdielu medzi určeným výživným a skutočnosťou platenou. Podmienky: dieťa má trvalý pobyt na SR, a povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť. Pred podaním žiadosti sa musí podať návrh na vykonanie exekúcie, a následne po začatí exekúcie je možné po 2 mesiacoch podať žiadosť o náhradné výživné na úrade práce a sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).
V súlade s postupom, ak exekúcia trvá a povinný rodič neplní vyživovaciu povinnosť, úrad vyhodnotí a vyplatí náhradné výživné vo výške 0,7-násobku životného minima pre nezaopatrené dieťa, ak nemá nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok.
Styk s dieťaťom počas výkonu trestu
Samotná skutočnosť, že rodič vykonáva trest odňatia slobody, ho nemôže zbaviť práva na rodinný život a na styk s dieťaťom. Odsúdený má právo prijímať návštevu minimálne raz za kalendárny mesiac v trvaní dvoch hodín, pričom podmienky návštev sú upravené v ústavnom poriadku jednotlivých ústavov. Kontakt s dieťaťom je významným predpokladom a základom pre výkon rodičovských práv a povinností.
Ďalšie možnosti pomoci a podpory
Okrem náhradného výživného existujú aj ďalšie možnosti pomoci pre rodiny po výkon trestu:
- Prídavok na dieťa - štátna sociálna dávka na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a čiastočnú úhradu školských potrieb.
- Dávka v hmotnej núdzi - ak príjem rodiny nedosahuje životné minimum, s možnosťou zahrnutia trestného oznámenia za zanedbanie povinnej výživy ako súčasť podmienok žiadosti.
- Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť - posúdenie dieťaťa po dosiahnutí 18 rokov. Denné štúdium, diaľkové štúdium, zdravotný stav a iné faktory ovplyvňujú vznik nároku na výživné.
- Dobré mravy - v ojedinelých prípadoch môže ovplyvniť nárok na výživné, ak by jeho priznaním bola porušená morálna norma.
V súčasnosti je tiež dôležité zdôrazniť význam kontaktu dieťaťa s rodičom vo výkone trestu pre budúci vývoj vzťahov a riziká znehodnotenia vzťahovej väzby. Restoratívna a alternatívna justícia, spolupráca rezortov a zachovanie kontaktu rodiča s dieťaťom prispievajú k stabilnejšiemu prostrediu a lepším prognózam do budúcnosti.
Stručné zhrnutie: Neodkladné opatrenie môže dočasne zveriť dieťa do osobnej starostlivosti jedného rodiča a má veľký vplyv na priebeh sporu. Presídlenie rodiča s dieťaťom medzi mestami komplikuje dokazovanie a súdna príslušnosť sa rieši podľa miesta posledného spoločného bydliska. Odporúčané kroky pri strate styku s dieťaťom zahŕňajú zmenu advokáta, podanie nového neodkladného opatrenia, doplnenie posudkov a zváženie mediácie.
Najčastejšie otázky
- Q: Čo je to neodkladné (predbežné) opatrenie a na ako dlho zverí dieťa jedného rodiča? A: Dočasne zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného rodiča do rozhodnutia vo veci samej; rozsah môže závisieť od okolností a súdnych rozhodnutí.
- Q: Ktorý súd je príslušný pri spore o zverenie dieťaťa, ak sa rodičia presťahovali medzi mestami? A: Zvyčajne podľa miesta posledného spoločného bydliska alebo obvyklého pobytu dieťaťa; zmena pobytu môže viesť k novému návrhu.
- Q: Aké dôkazy pomôžu presvedčiť súd o lepších podmienkach pre dieťa u matky/otca? A: Bývanie, stabilný príjem, škôlka, posudky psychológa a pediatra, správy úradu a kolízneho opatrovníka.
- Q: Môže súd opakovane odročovať pojednávanie? A: Áno, za vážnych dôvodov; súdne rozhodnutia treba zviditeľňovať na zabezpečenie spravodlivého prístupu k deťom.
tags: #nezaopatrene #dieta #vo #vykone #vazby #rozsudok