Vo všeobecnosti označuje kríza vyvrcholenie nejakého deja smerujúceho k nutnej alebo neodkladnej zmene. Ide o vývoj a každý vývojový proces má svoj čas a svoj rytmus. Počas krízy majú partneri možnosť sa rozvíjať, prekonávajú staré problémy z pôvodnej rodiny. Niekedy sa sínusové krivky striedajú pomalšie, inokedy rýchlejšie. Ak ostane len rovná čiara, život sa zo vzťahu vytratil. Väčšinou sa to deje práve vo vzťahoch, o ktorých hovoríme, že sú bezproblémové, „normálne“, ale často práve strnulé. Partneri sa snažia o komplementárny vzťah, vyhýbajú sa starým problémom z pôvodnej rodiny (ako napríklad vzdialený či direktívny otec alebo veľká, nekontrolovateľná či hyperprotektívna matka, a pod.). To ale znamená, že osobnostne sa nikam neposúvajú a zostávajú zacyklení v starých rodinných vzorcoch. A chtiac nechtiac ich prenášajú aj na svojich potomkov.
Samozrejme existujú páry, v ktorých to funguje bez problémov, ale to si vyžaduje obrovskú vyspelosť oboch partnerov. Koľko takých poznáte? To percento bude veľmi nízke. Väčšina z nás si nesie svoj batôžtek neistoty, strachu, nedôvery či komplexov, ktorý je rôzne ťažký. A práve jeho obsah indikuje kríza. Vývoj partnerského vzťahu sa odohráva v niekoľkých fázach, ktoré sa neustále opakujú. Jeden z partnerov alebo obaja začnú klásť odpor, vedome alebo nevedome. Prejavuje sa to stálou zlou náladou alebo nespokojnosťou jedného z partnerov. Poznáte tie náhle nevysvetliteľné hádky v podstate pre nič. Ak si partneri tieto príznaky nevšímajú a trvajú na fáze splynutia, môže to mať zničujúce následky pre vzťah aj partnerov.
Partneri sú stále na sebe závislí ale s negatívnymi pocitmi. Vzájomne si vyčítajú rôzne veci, to čo ich predtym pritahovalo ich teraz odpudzuje. Napríklad žena, ktorá je vždy zvyknutá prihliadať na potreby muža a sama ostáva v pozadí sa rozhodne „uletieť“. Aké zmeny to môže priniesť do vzťahu a rodiny? Uletieť neznamená právny rozchod. Formy dištancie vo vzťahu sú rôzne. Vývoj a zrenie sa uskutočňuje jedine vďaka rozchodu.
Partnerský vzťah potrebuje fázu jednoty a rovnako aj fázu odlúčenia (vlastné aktivity, vlastný okruh známych, samostatná dovolenka). Jeden necháva druhého byť, opúšťa ho a venuje sa vlastnému životu. Už sa nepokúšame zvládnuť nevyriešené záležitosti s matkou a otcom prostredníctvom partnera. Partner ponecháva zodpovednosť za tieňové stránky druhého a sám berie zodpovednosť za svoje vlastné.
Náročnejšie je ak vývoj partnerov nie je zladený a stretáva sa potreba autonómie jedného s potrebou splynutia druhého. Aj táto disharmónia je súčasťou života. Učíme sa znášať situáciu kvôli druhému. Lebo kríza je príležitosť k tomu, aby sa láska prehlbovala a zrela.
Rozvod ako skúška a dopady na dieťa
PhDr. Rozvod je jednou z najväčších skúšok v živote človeka. Existuje len veľmi malé percento detí, ktoré by rozvod rodičov negatívne nezasiahol. Niektoré sa s tým vyrovnajú lepšie, iné horšie. Nie je však potrebné podliehať prílišnému pesimizmu a beznádeji, čo sa týka rozvodovej tematiky, pretože existujú aj účinné cesty, ako zmierniť deťom ich bolesť a obmedziť negatívny dopad rozvodu na ich psychiku. Rozvod má aspekty sociálne, etické, právne, emočné a veľmi dôležité aspekty psychologické.
V našich podmienkach nie je rozvod ojedinelým javom, ba práve naopak, počet rozvádzajúcich sa rodín sa drží na vysokej úrovni. 1. Manželský /rodinný/ nesúlad. 2. Manželský / rodinný / rozvrat/. Ide už o podstatnejšie ovplyvnenie jednej zo základných rodinných funkcií - emočnej, ekonomickej, výchovnej. 3. Rozvod. Je formálnym právnym ukončením manželského vzťahu dvoch jedincov, krajným riešením v procese rozvratu manželstva.
Deti reagujú rôzne v závislosti od veku, signály môžu zahŕňať pocit rodinnej spolupatričnosti, vedomie vlastného ja a potrebu vzťahu s oboma rodičmi. Dieťa nechápe, čo je rozvod, ale dobre vníma, že jeden rodič je menej zapojený alebo odišiel. Môžu sa objaviť tendencie k provokovaniu, bitkám s deťmi. Deti môžu “nadŕžať” jednému z rodičov, potrebujú hľadať vinníka, čo nemusí znamenať odmietnutie jedného z rodičov.
V ďalších fázach sa deti vyrovnávajú s novou situáciou, hľadajú istoty a zvykajú si na nové usporiadanie. Otvára sa im beznádejný výhľad do budúcnosti. Adolescencia vyžaduje rovnakú logiku rodičov - tok podpory a komunikácie. Najdôležitejším faktorom je charakter predrozvodového spolužitia rodičov.
Deti prežívajú smútok a depresiu rôzne. Smútok je bežný a prirodzený duševný stav, depresia predstavuje hlbšiu a bolestnejšiu reakciu. Kritériom môže byť, že smútok po čase ustupuje, depresia môže trvať dlhšie a vyžaduje profesionálnu podporu. Niektoré deti môžu mať sklon k sebapoškodzovaniu alebo samovražedným myšlienkam.
Je dôležité, aby dospelí - rodičia či učitelia - vnímali signály a vyhľadali pomoc: detský psychológ, psychiater, terapie. Úplná stabilizácia trvá mesiace až roky, smútok napokon môžu deti pociťovať až do dospelosti.
Rola rodičov a spoločenské postoje
Popretie istej skutočnosti patrí medzi najjednoduchšie psychologické mechanizmy, ktoré ľudia používajú na ochranu pred duševnou bolesťou. Deti často napodobňujú vzorce rodičov a očakávajú od dospelých jasné stanoviská. Ak rodičia rozvodom prechádzajú otvorene a bez hanby, deti lepšie zvládajú situáciu.
Otvára sa priestor na komunikáciu s učiteľmi a širšou komunitou. Učiteľ by mal poznať rodinnú situáciu svojho žiaka a rodičia by mali informovať školu o rozvode, aby bolo dieťa podporené včas a citlivo. Niekedy školské prostredie reaguje na zmeny správania u žiaka a dôležité je skôr preventívne zapojenie než disciplinárne postihy.
Voice of the Child of Divorce
Vývoj rodiny a jej úloha vo výchove detí
Rodina je základnou sociálnou jednotkou a výchovnou inštitúciou, v ktorej dieťa formuje svoju identitu. Atmosféru rodiny vytvárajú vzťahy medzi rodičmi a ostatnými členmi. Dieťa sa formuje podľa rodinných vzťahov a prostredia, v ktorom vyrastá. Na rodičoch leží zodpovednosť viesť dieťa k porozumeniu, spolupráci a empatii.
Krízy v manželstve a rodine patria medzi najintenzívnejšie prežívané udalosti a WHO ich zaraďuje medzi výrazné stresové životné situácie. Kríza môže mať rastový potenciál, ak sa o nej otvorene hovorí a hľadá sa nový spôsob fungovania. Rodičia by mali svoje vzťahy intenzívne pestovať a rozvíjať, aby dieťa malo stabilné prostredie.
Príkladnejšie východiská pre prax
- Zapojenie otca do výchovy a vytváranie denných rituálov s deťmi (kúpanie, uspávanie, spoločné aktivity, krúžky).
- Otvorená komunikácia o potrebách a očakávaniach vo vzťahu a voči zamestnávateľovi; hľadanie kompromisov medzi kariérou a rodinným životom.
- Podpora dieťaťa počas adaptácie na rozvod, pravidelná komunikácia s školou a odborníkmi.
- Osveta o tom, že rodina a vzťahy sa vyvíjajú a je prirodzené redefinovať fungovanie podľa potrieb dieťaťa a partnerov.
Záver
Kríza vo vzťahu prináša nielen výzvy, ale aj príležitosť pre rast a redefiníciu vzťahov a spôsobov výchovy. Každý pár a každé dieťa je jedinečné a vyžaduje citlivý, otvorený a koordinovaný prístup zo strany oboch rodičov, prípadne aj širšej rodiny a odborníkov.
tags: #prechodeny #vztah #a #dieta