Ježišovo historické narodenie pripomína lásku Boha k ľudstvu, k nám, ku mne. Boh sa nerozhodol pre alternatívne riešenia. Nestal sa anjelom, ale človekom. Neposlal na tento svet namiesto seba anjela. Na snímke Antonio Vassilacchi (1556 -1629), Klaňanie pastierov, Kostol sv. Zachariáša v Benátkach.
Evanjelium podľa Matúša otvára verš, ktorý je vlastne zhrnutím obsahu celého diela: „Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho“ (Mt 1, 1). Evanjelista vybral za úvodné slová svojho spisu rovnaký názov, aký má vôbec prvá kniha celého Svätého písma - Kniha Genezis, čiže v preklade Kniha pôvodu. Matúš chce predstaviť Ježiša Krista ako nový začiatok ľudských dejín. Matúš sprevádza rozprávanie o Ježišovom narodení a detstve piatimi biblickými citáciami, čím chce ukázať, že narodené dieťa je Mesiášom, ktorého predpovedali starozákonní proroci. Je to zároveň vyzdvihnutie Starého zákona, ktorý pripravoval cestu na definitívne naplnenie prisľúbení. Taliansky biblista Massimo Grilli o vzťahu Starého a Nového zákona hovorí, že sa navzájom pozerajú na seba a vzájomne sa chápu.
Pri opise narodenia Božieho Syna evanjelista Lukáš hovorí o štyroch miestach. Prvým je Betlehem mesto, z ktorého pochádzal kráľ Dávid, kde ho Samuel pomazal za izraelského kráľa. Druhým miestom je maštaľ pre zvieratá, ktorá bola pravdepodobne vytesaná do skaly na spôsob jaskyne. Je potrebné povedať, že slovenský preklad „hostinec“ je v dnešnej dobe už nevhodný. Mária bola v požehnanom stave a prišiel jej čas pôrodu, čo bola intímna chvíľa ženy - rodičky. Potrebovala súkromie, ktoré jej vzhľadom na množstvo ľudí aspoň trocha zaručoval príbytok určený pre zvieratá. Tretím údajom, ktorý Lukáš uvádza, sú jasle, do ktorých matka Mária vložila svoje narodené dieťa Ježiša. Ján Krstiteľ sa narodil v dome, v rodine kňaza. Božieho Syna uložili na miesto, odkiaľ zvieratá prijímajú potravu. Cirkevní otcovia použijú zmienku o jasliach na toto prirovnanie: „Jasle sú miesto, kde zvieratá nachádzajú svoj pokrm. Teraz však v jasliach leží ten, ktorý sám seba označil za chlieb prichádzajúci z neba - za pravý pokrm, ktorý človek potrebuje na svoje bytie.“
Napokon štvrtým miestom je pole pastierov. Nie je to „radostná zvesť“ o narodení následníka trónu, ktorá by sa ohlasovala v paláci z mramoru jeho vznešeným obyvateľom. Prvé evanjelium ohlásili anjeli a jeho adresátmi boli obyčajní pastieri. Akýkoľvek obraz triumfálneho mesiáša nemá v evanjeliách miesto. Apoštoli budú ohlasovateľmi dobrej noviny. Milovať znamená dať všetko a pridať seba samého. Opis samotného narodenia Lukáš podáva zdržanlivým spôsobom: „Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ“ (Lk 2, 6 - 7).
Napriek tomu, že ide o Božieho Syna, ktorý sa počal zázračným spôsobom bez prispenia muža, evanjelista sa vyhýba akýmkoľvek fantazijným predstavám, ktoré boli charakteristické pre grécke báje. Vo výraze „zavinula ho do plienok“ vnímame materinskú jemnosť, ktorá je typickou črtou každej matky. Mária je skutočnou matkou Ježiša Krista so všetkými nádhernými vlastnosťami, ktoré k materstvu patria. Na adresu Ježišovej matky zaznievajú tieto slová: „Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“ (Lk 2, 19; porov. aj Lk 2, 51).
Bohorodička sa snaží porozumieť odkazu Božieho konania. Ježišova matka to bude robiť po celý svoj život. Na niektorých stredovekých obrazoch s náboženskou tematikou je Ježišovo narodenie často zobrazené viac teologickým než historickým spôsobom. Dieťa Ježiš neleží v jasliach, ale na bielom korporáli. Takéto zobrazenie nesie v sebe niekoľko silných odkazov. Vianoce sú o veľkosti Boha. Boh sa rozhodol podstúpiť riziko a vložil svoj život do ľudských rúk. Vianoce sú radostným slávením stretnutia Božej večnosti s našou ľudskou časnosťou, čo Pavol veľkolepo nazval „plnosť času“ (Gal 4, 4).
To preto, že Boh sa stáva v Ježišovi ľudským bytím. Nemecký biskup Rudolf Graber (1903 - 1992) sa raz vyjadril slovami: „To, čo sa stalo v Betleheme, prekonáva stvorenie sveta. Známy ruský filozof Nikolaj Alexandrovič Berďajev (1874 - 1948) upozorňuje, že to, čo je najcennejšie, je najslabšie. Preto násilie nemôže vykonať to najcennejšie, ale môže to vykonať iba duch a Boh. Vianoce sú oslavou Boha, ktorý sa stáva kvôli nám tým najslabším ľudským dieťaťom, odkázaným na starostlivosť ľudí. Vianoce sú vyvrcholením Božieho záujmu o človeka. Je to dar a tajomstvo. Svätý všemohúci Boh sa rozhodol vstúpiť do komunikácie s hriešnym, smrteľným človekom. To je dôvod, pre ktorý Cirkev slávi Vianoce tak osobitne, slávnostne a radostne.
Preto si pri vyznaní viery pri slovách „a mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom,“ kľakáme na kolená. Už stredovekí umelci pozývali adorovať tento dar a tajomstvo samotného Boha. Z hebrejských slov „bet“ a „lechem“ sa zvykneme Betlehem nazývať „dom chleba“. Prežiť vianočné sviatky a polnočnú svätú omšu v tomto meste, osobitne v Jaskyni narodenia, zanechá v človekovi jedinečné duchovné spomienky. Nie každému sa to však podarí. V umeleckom zobrazení stredovekých maliarov je to vyjadrené korporálom, na ktorom je položené Dieťa Ježiš. Korporál je liturgická látka, ktorá sa kladie na oltár, na ktorom sa uskutočňuje počas svätej omše premenenie chleba a vína na telo a krv Ježiša Krista. Rodí sa, aby sa stal Chlebom života, pokrmom, ktorý prijímame na našej ceste veriaceho človeka. Môžeme preto povedať, že každá svätá omša sa stáva Betlehemom, na ktorú sme pozvaní ho prijať, ako to vznešeným spôsobom vyjadruje latinská vianočná pieseň Adeste fideles: „Venite, adoremus Dominum - Poďte, pokloňme sa Pánovi.“
Je tu však ešte jeden rozmer. Vianoce predstavujú jeden z príkladov toho, čo nazývam paradox viery. Prišli do Jeruzalema za Herodesom Veľkým. Ich správanie bolo logické. Kde inde hľadať nástupcu trónu, ak nie v paláci panovníka? Božie slovo nám zjavuje, že Boh sa nespráva podľa ľudských schém a predstáv. Tieto paradoxy Božieho správania nachádzame v celom Svätom písme. Výstižne to vyjadril apoštol Pavol: „Čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných“ (1 Kor 1, 27).
Pri zvestovaní Boh poslal anjela Gabriela do Nazareta, na ktorý sa v Starom zákone nevzťahovalo žiadne proroctvo, lebo sa v starozákonných textoch toto mesto vôbec nespomína. Anjel neprichádza do chrámu ku kňazovi, ale do skromného domu chudobného dievčaťa. Boh prevracia naruby ľudské očakávania a zaužívané schémy. Platí to aj pre náš život. Boh koná prekvapivo tam, kde by sme to nečakali, a zjavuje svoju veľkosť na osobách, s ktorými sa podľa ľudských kritérií nepočíta.
Historické a teologické zhody a rozdiely medzi evanjeliami
1.8. Nie je možné všade nájsť jednotu ohľadom priestoru a času narodenia. Stanie vecí v Izraeli nie je náhodné. Lukáš predstavuje narodenie ako historickú udalosť, Matúš zas ako teologickú interpretáciu naplnenia starozákonných proroctiev. Obaja evanjelisti však ukazujú, že Mária bola zasnúbená Jozefovi a že Ježiš prišiel na svet v Betleheme za čias Herodesa Veľkého, hoci v Lukášovi sa zdôrazňuje Nazaret ako pôsobisko po návrate z Egypta. Markovo evanjelium neobsahuje konkrétny opis narodenia, ale zameriava sa na Ježišovo verejné pôsobenie. Lukáš a Matúš pritom predstavujú rodokmeň a počatie Ježiša z duše viery a teológie, nielen z hľadiska historického.
2. Ktorý z evanjelií má „pravdu“? Z hľadiska historickej spoľahlivosti je Lukášovo podanie často považované za skôr historické, pretože opisuje panovníkov a dobové okolnosti. Matúš však zasa silno zdôrazňuje teologické vzťahy naplnenia proroctiev a paralely medzi Jozefom a Egyptom či medzi Herodesom a faraónom. Spoločným motívom je narodenie v Betleheme a pôvod Márie zo Ducha Svätého. Markovo evanjelium je najskôr písané pred rokom 70 po Kristovi a zameriava sa na Ježišovu veřejnú činnosť; Ján sa potom dodatkovo zaoberá kristológiou a preexistenciou Slova.
3. Podľa Pavla a Izaiáša sa narodenie i život Mesiáša interpretuje ako naplnenie proroctiev. Napriek rozdielom v zobrazení narodenia sú všetky materiály konzistentné v tom, že Mesiáš prichádza zo Dávidovej línie a že Ježiš je Bohom zjaveným človekom, ktorý prišiel, aby vykúpil ľudstvo. Všetky tieto texty spolu tvoria komplexné svedectvo o narodení Ježiša Krista a jeho úlohe v dejinách spásy.
Izaiáš, Micheáš a ďalšie proroctvá ako ukotvenie narodenia
Izaiáš 7:14 o pávňom a zrodení Pána, Micheáš 5:1 o Betheleme a jeho pôvode Mesiáša, Zachariáš 9:9 o rode a pokore.Pasáž Izaiáš 53:3-7 opisuje utrpenie služobníka a jeho doterajšie pôsobenie, čo sa v Novom zákone identifikuje s Ježišovou smrťou a trpiacou službou. Daniel 9:24-27 hovorí o „sedemdesiatich týždňoch“ a dátume ukrižovania. Tieto a ďalšie proroctvá sú tradične citované pri interpretácii Ježišovho pôvodu a poslania.
Materiál z Písma predstavuje pre veriacich dôkaz, že narodenie Ježiša nie je iba mýtus; je to historicko-teologická udalosť, ktorá zapadá do rámca Božieho plánu spásy a napĺňa očakávania národa Izraela aj pohanských názorov prostredníctvom svojej univerzality. Paradox viery aj dnes zostáva: Boh koná cez tých najmenej očakávaných, a teda aj mária zo skromných pomerov je reálnym prostriedkom Božej spásy.
1. kapitola končí výrokmi o tom, že proroctvá sa naplnia alebo sa čoskoro naplnia a že podobne ako pri prvom advente, aj druhé príchod Ježiša bude istý a verne sľúbený Boží plán spásy pre ľudstvo.
2. kapitola sa zameriava na konkrétne pasáže narodenia, detstva a raného vystúpenia Ježiša, ktoré uvádzajú správy o narodení v Betleheme, návšteve mudrcov, úteku do Egypta a návrate do Nazareta. V texte sú uvedené aj odkaz na Jeremiášovo proroctvo a paralely s izraelskými dejinami, ktoré posilňujú teologický rámec narodenia Mesiáša.
Naproti tomu, že nie všetky rozdiely medzi evanjeliami sú v rozpore, všetky spolu ukazujú, že obsah narodenia Ježiša je len časťou väčšieho kontextu: je to splnenie proroctiev, dôkaz historickosti udalosti a zároveň vyjadrenie Božieho poslania vo svetle viery a teológie. Budúcnosť prinesie ďalšie naplnenia a prehĺbenie chápaní, ako jednotlivé texty spolu tvoria jednotný obraz mesiášskeho príbehu.
Deň 209: Boh potešuje svoj ľud — Biblia za rok (s otcom Mikeom Schmitzom)
tags: #predpovedal #narodenie #dietata